Pripravovaný poplatok za vývoz šrotu mimo EÚ rozdeľuje odvetvie. Priemysel hovorí o strategickej surovine, obchodníci upozorňujú na riziko oslabenia recyklácie.
Európska komisia pripravuje opatrenie, ktoré by ešte pred pár mnohými rokmi znelo ako ekonomická kuriozita. Brusel zvažuje zavedenie 15-percentnej dane na vývoz hliníkového šrotu mimo Európsku úniu. Cieľom je zastaviť odliv cennej suroviny mimo kontinent a zabezpečiť ju pre európsky priemysel.
Návrh rozdeľuje trh. Výrobcovia hliníka tvrdia, že Európa bez vlastného šrotu nedokáže vybudovať obehové hospodárstvo ani udržať konkurencieschopnú výrobu v podmienkach drahej elektriny. Zberové a obchodné firmy naopak varujú, že zásah do trhu zníži ceny šrotu a môže oslabiť motiváciu recyklovať. Analytici hovoria o surovinovom nacionalizme.
Denník ODPADY-PORTÁL oslovil výrobcov hliníka aj zberové a obchodné spoločnosti zaoberajúce sa výkupom a predajom hliníkového šrotu na Slovensku. Zisťovali sme, ako je to so zberom a spracovaním druhotnej suroviny u nás, či sú ceny od mimoeurópskych odberateľov naozaj vyššie a aké konkrétne dôsledky môže mať opatrenie na trh s hliníkovým šrotom.
V článku sa dozviete:
- ako opatrenie vníma výrobca a recyklátor hliníka na Slovensku,
- prečo obchodníci daň z vývozu nevítajú, hoci väčšinu šrotu predávajú v rámci Európy,
- či tento krok môže viesť k oslabeniu recyklácie hliníka,
- prečo môže mať daň zanedbateľný vplyv na Slovensko,
- či je potrebné považovať hliník za strategickú surovinu.
Výrobcovia: 15 % daň nestačí
Zavedenie exportnej dane pre druhotný hliník podporujú prakticky všetci výrobcovia hliníka v Európe. Zvýšené náklady na elektrinu, ktorá je hlavnou položkou pri spracovaní pôvodnej hliníkovej rudy, posilňujú význam recyklácie. Tá je totiž výrazne menej energeticky náročná.
Príkladom môže byť nórska spoločnosť Hydro, do ktorej portfólia patrí aj hlinikáreň Slovalco. Hoci spoločnosť od roku 2023 zastavila výrobu hliníka z pôvodnej suroviny (a teraz ju reštartuje), spracovanie šrotu obmedzené nebolo. Výzvou je tu však dostatok vstupného materiálu.
Podľa firmy sa európski spracovatelia dostávajú do nevýhody, pretože zahraniční odberatelia dokážu za šrot zaplatiť viac.
„Riziko spočíva v tom, že Európa sa snaží vybudovať obehovú ekonomiku, zatiaľ čo potrebná surovina sa vyváža,“ uvádza pre ODPADY-PORTAL Halvor Molland, manažér pre komunikáciu spoločnosti Hydro.
Podľa výrobcu je návrh Komisie dokonca príliš mierny. Tvrdí, že na vyrovnanie cenového rozdielu voči trhom, kde sú ceny šrotu podporované štátnymi zásahmi, by bol potrebný poplatok približne 30 %.
Zostáva vám 58% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.