Rozšírenie zodpovednosti výrobcov a dovozcov za obaly je
správne smerovanie, ktoré by však nemalo viesť k narušeniu
existujúcich väzieb medzi samosprávami a organizáciami
zodpovednosti výrobcov, uviedla generálna riaditeľka oprávnenej
organizácie ENVI-PAK Hana Nováková na minulotýždňovej
konferencii Samospráva a separovaný zber 2013.
Spoločnosť ENVI-PAK presadzuje rozšírenie zodpovednosti výrobcov
a dovozcov za obaly uvedené na trh, čo je i cieľom
schváleného legislatívneho zámeru zákona o odpadoch. Jedna zo
základných výhod rozšírenia zodpovednosti výrobcu spočíva podľa Hany
Novákovej vo zvýšení motivácie výrobcu, aby už v čase, kedy ide
vyrábať svoj tovar, uvažoval nad tým, do akého obalu ho zabalí, keďže
za jeho zhodnotenie bude neskôr niesť náklady. Tým by mal mať obal aj
čo najmenšie dopady na životné prostredie.
História
Obal bola prvá komodita, na ktorú bol tento princíp uplatnený. Ako
uviedla Hana Nováková, v roku 1991 prišla s takýmto
prístupom spoločnosť DSD (Duales System Deutschland – pozn.
red.) a zaviedla princíp Zeleného bodu. Odtiaľ sa tento princíp
preniesol smerom do EÚ a ďalej to nasledovalo v rozširovaní
systémov po Európe. V roku 1995 bola založená organizácia PRO
EUROPE, ktorá združuje inštitúcie, ktoré zosobňovali rozšírenú
zodpovednosť výrobcov vo svete. „Na Slovensku sa tento princíp
dostal až v roku 2002 v zákone o obaloch. V roku
2004 vznikla prvá oprávnená organizácia ENVI-PAK ktorá sa snažila
uplatniť tento princíp aj na Slovensku,“ objasnila Hana
Nováková.

Limity plnia výrobcovia, nie samosprávy
Limity pre zhodnotenie a recykláciu výrobkov sú určené
výrobcom a sú už v súčasnosti veľmi vysoké. Výrobcovia tak
musia naspäť vyzbierať minimálne to limitne dané množstvo obalov,
ktoré uvedú na trh. Nie sú to však limity pre obce, ani štátnu
správu, konštatovala Hana Nováková. Výrobcovia a dovozcovia
musia urobiť všetko pre to, aby sa limitné množstvo zhodnotilo a aby
ho vedeli ministerstvu preukázať.
Osveta, vzdelávanie a blízkosť zberných miest sú jedným zo
základných nástrojov, ktoré výrobcovia a dovozcovia budú musieť
na Slovensku zaviesť v oveľa väčšom meradle, ako doteraz. „Na
Slovensku už je zavedená rozšírená zodpovednosť výrobcov, ale iba
v limitovanej miere, a to práve dobrovoľným prispievaním
mestám a obciam na náklady triedeného zberu výrobcami alebo
dovozcami,“ objasnila generálna riaditeľka ENVI-PAKU.
ENVI-PAK presadzuje spoluprácu s obcami
Rozšírená zodpovednosť sa na základe platnej legislatívy na
Slovensku dá uplatňovať aj iným spôsobom. ENVI-PAK sa rozhodol, že
bude finančné príspevky vyplácať priamo mestám a obciam, práve
z toho dôvodu, že obce a mestá už prevádzkujú tieto systémy
a sú zodpovedné za to, akým spôsobom je systém v ich obci
zavedený. Podľa Novákovej tak obce a mestá môžu ovplyvňovať to,
akým spôsobom sa tieto obaly vyzbierajú.
Nové legislatívne riešenie zodpovednosti výrobcov by malo priniesť
jej rozšírenie tým spôsobom, že výrobcovia budú musieť prevziať plnú
zodpovednosť za triedený zber. Výrobcovia a dovozcovia by mali
preplácať všetky náklady spojené so separovaným zberom. To znamená,
že to, čo občan vyhodí do nádoby na komunálny odpad, si zaplatí
v poplatku za komunálny odpad. Výrobca a dovozca zaplatí
prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov za to, čo bude
v triedenom zbere.
Nové podmienky by mali plynulo nadväzovať na súčasný systém
K tomu, aby systém fungoval, je podľa Hany Novákovej potrebné
zabezpečiť, aby pokrýval celé územie SR, takže v ňom musia byť
zahrnuté aj najmenšie obce, vrátane lazov. Organizácia zodpovednosti
výrobcu (podľa legislatívneho zámeru zákona o odpadoch budú
oprávnené organizácie a kolektívne systémy označované týmto
názvom – pozn. red.) musí byť schopná pokryť všetok materiál,
ktorý je vyzbieraný prostredníctvom triedeného zberu.

Systém by mal využiť to, čo je na Slovensku už vybudované. „Obce
už investovali do infraštruktúry a majú rôzne záväzky, mnohé
čerpali rôzne fondy. Systém by mal budovať na tom, čo už v mestách
a obciach funguje,“ zdôraznila Hana Nováková.
Ďalšou podmienkou nového systému by mala byť schopnosť integrovať
aj neobalovú zložku triedeného odpadu, hlavne čo sa týka novín,
letákov, časopisov, ktoré majú podobný charakter ako obaly. Podľa
Novákovej by zmena mala byť plynulá a evolučná.
Predpoklady pre fungovanie systému rozšírenej zodpovednosti
výrobcu
ENVI-PAK sa snaží presadiť systém rozšírenej zodpovednosti
výrobcov postavený na viacerých pilieroch. Jedným z nich je
potreba osvety a vzdelávania, aby občania nehádzali
vytriediteľné obaly do zmesového komunálneho odpadu. Zberová
spoločnosť je veľmi dôležitou súčasťou tohto reťazca.
Podľa Hany Novákovej musia výrobcovia a dovozcovia akumulovať
v organizáciách zodpovednosti výrobcov (OZV) prostriedky
v dostatočnej miere na to, aby mohli mestu alebo obci uhradiť
náklady na triedený zber. Samospráva je tým subjektom, ktorý
nastavuje systém triedeného zberu a rozhoduje sa, ako bude
systém fungovať. To znamená, či zvolí systém vriec alebo kontajnerov,
aká bude frekvencia zberu, rozmiestnenie kontajnerov a podobne.
Samospráva tiež vyberá operátora, teda rozhoduje sa, ktorá zberová
spoločnosť bude služby realizovať.
Samospráva by mala uzatvárať zmluvy o financovaní triedeného
odpadu s OZV, pričom v zmluvách bude stanovené, v akom
rozsahu bude OZV hradiť náklady na triedený zber. OZV by mala
financovať všetok materiál, ktorý bude v meste vyzbieraný,
vytriedený a odovzdaný na zhodnotenie.
Obce môžu, ale nemusia vyberať dodávateľa s OZV
V novom systéme by podľa Hany Novákovej mali mať obce dve
možnosti ako financovať triedený zber. V prvom prípade obec
vyberie zberovú spoločnosť nezávisle od OZV podľa svojich vlastných
požiadaviek. Vtedy bude OZV financovať triedený zber podľa svojho
cenníka, ktorý bude zohľadňovať optimálne náklady a regionálne
špecifiká. „Organizácia zodpovednosti výrobcu si vyberie
v rámci príslušného regiónu, vypočítaj priemerné náklady regiónu
a táto položka bude preplácaná na dotyčnú komoditu obci alebo
mestu“, objasnila Hana Nováková.

Druhou možnosťou je, že OZV preplatí úplne všetky náklady na
triedený zber, ktoré boli výsledkom výberového konania, pokiaľ pri
výberovom konaní bude OZV prítomná a budú zohľadnené jej
požiadavky na prevádzkovanie triedeného zberu v danej obci.
Spoluúčasť OZV pri výberovom konaní by tým mala zabezpečiť dohodu
medzi výrobcami a samosprávou na efektívnej forme zberu.
V praktickom riešení by to viedlo k dohode o tom, či
sa zvolí kontajnerový alebo vrecový zber, aká bude frekvencia zberu
a iné špecifikácie.
„Výhody tohto systému spočívajú v tom, že zmena bude
evolučná. Nevyžaduje si zrušenie existujúcich zmluvných vzťahov,
naďalej umožňuje obci vyberať naraz komplexné služby odpadového
hospodárstva, takže bude zachovaná úspora z rozsahu, využijú sa
tiež vynaložené investície do infraštruktúry na separovaný zber,“
objasnila generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK. Obchodovanie
s materiálom by zostalo na servisnej organizácii. V prípade,
že má samospráva vlastnú organizáciu, tak na tej organizácii, ktorá
i dnes obchoduje s materiálom.
Autorizácia má zabezpečiť rovnaké podmienky
Zavedenie systému autorizácie OZV má podľa Hany Novákovej
zabezpečiť, aby svoje povinnosti chápali a plnili rovnako.
„Autorizačné kritériá by mali byť nastavené ministerstvom tak,
aby všetky organizácie zodpovednosti výrobcu museli fungovať rovnakým
spôsobom, aby nikto nemohol hľadať medzery v zákone a neplniť
svoje povinnosti voči samospráve,“ objasnila Hana Nováková.
Musí byť tiež zabezpečené rovnocenné postavenie medzi individuálnym
a kolektívnym plnením.
Zabezpečená by tiež mala byť jednoduchá komunikácia samosprávy
s OZV. Taktiež by malo byť zabezpečené, aby jedna obec
komunikovala vždy iba s jednou OZV podľa kategórií odpadov, teda
s OZV pre obaly, elektroodpad, batérie, pneumatiky, či vozidlá.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.