Tarabov zálohový problém nie je v PET fľašiach, ale v spôsobe vládnutia (KOMENTÁR)

Na Slovensku sa zálohovanie nápojových obalov spustilo 1. januára 2022. Odvtedy prešlo viacerými politickými útokmi, úpravami a spormi o to, kto má kontrolovať peniaze výrobcov, ako má fungovať správca systému a aký vplyv má mať na celý mechanizmus štát. Tomáš Taraba patril medzi politikov, ktorí zo zálohového systému urobili jednu zo svojich viditeľných tém.

Ešte ako opozičný poslanec tvrdil, že systém je nastavený zle, že správca hospodári netransparentne a že pri zálohovaní sa pohybujú veľké peniaze, ktoré treba dostať pod väčšiu kontrolu štátu. Neskôr navrhoval zoštátnenie správcu zálohového systému. Po nástupe do funkcie ministra životného prostredia v tejto línii pokračoval: predložil návrh novely zákona o zálohovaní, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.

Práve tu sa začína prvý podstatný problém.

Z naliehavosti už nie je nič

Minister svoj návrh odôvodňoval vážne. Tvrdil, že netransparentné a neefektívne hospodárenie správcu môže viesť k tomu, že Slovensko nesplní ciele návratnosti obalov, bude čeliť sankciám a vzniknú mu značné hospodárske škody. Keď šéf rezortu hovorí o hrozbe škôd a sankcií, tak verejnosť očakáva, že ide o naliehavý problém, ktorý treba riešiť rýchlo a vecne.

Lenže odvtedy sa prakticky nič nestalo. Návrh, ktorý Taraba predložil v auguste 2024 zostal stáť. Účinnosť mala prísť už od 1. januára 2025, no legislatívny proces sa neposunul. Ministerstvo nevysvetlilo, prečo. A na otázku, či sa hroziace hospodárske škody naplnili, neodpovedá.

To vytvára jednoduchú dilemu. Buď bola situácia naozaj urgentná, a potom je nepochopiteľné, prečo ministerstvo nekonalo. Alebo urgentná nebola, a potom je otázne, prečo minister vôbec siahal po skrátenom legislatívnom konaní a strašil štát sankciami.

Výsledky systému odporujú katastrofickej rétorike

Druhou líniou problému je rozpor medzi Tarabovou rétorikou a výsledkami systému. Zálohovanie možno nie je bezchybné, alebo inak, existujú najmenej dva dôvody, ktoré predstavujú zvýšené riziko neefektívnosti: je to vnútený trh a riadený monopolným správcom.

No pri svojom hlavnom ukazovateli – návratnosti obalov – dosahuje výsledky, ktoré Tarabovu katastrofickú argumentáciu vyvracajú. V prvom roku systém vykázal návratnosť 71 percent pri zákonnom cieli 60 percent, v ďalšom roku 92 percent a za rok 2024 správca avizoval približne 90 percent.

Ak systém plní ciele, potom tvrdenie o bezprostrednej hrozbe sankcií potrebuje oveľa silnejšie vysvetlenie, než aké ministerstvo poskytlo. Zvyšuje to podozrenie, že minister Taraba nenavrhol skrátené konanie ako nástroj na odvrátenie škôd, ale ho svojvoľne zneužil ako politický prostriedok pre svoj súkromný cieľ.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.