Poplatky za skládkovanie by sa mali zvýšiť.
NR SR posunula do druhého čítania novelu
zákona č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov na
skládkach. Na tom by nebolo nič prekvapujúce, zvyšovanie
poplatkov sa v odbornej verejnosti očakáva už niekoľko
rokov. Problém je v tom, že sa tak udeje len pre priemysel
a nesystematicky.
Poplatok podľa tohto zákona platí každý kto chce zneškodniť
odpady na skládke odpadov. Poplatok je príjmom obce, na ktorej
území sa daná skládka nachádza a musí sa použiť zatiaľ
výlučne len na účely odpadového hospodárstva. Podľa prieskumu
sa však toto vykonáva len v 35 % prípadoch. V ostatných
prípadoch sa s týmito prostriedkami nakladalo inými spôsobmi.
Nesystematické nastavenie rozdelenia príjmov z poplatkov nerieši
ani táto novela. Poplatok aj naďalej zostane len tej obci, ktorá
má vo svojom katastri skládku, hoci obec, cez ktorú ide tranzit
s odpadmi, nedostane nič.
Poplatok je chápaný ako kompenzácia za to, že sa v danom
území nachádza skládka odpadov, ktorá zhoršuje okolité
prostredie. Jeho výška je od 0,33 €/t za stavebné odpady až po
33,19 €/t za nebezpečné odpady. Zvyšovanie poplatkov je
považované za jeden z možných ekonomických nástrojov, ako
sa odkloniť od skládkovania odpadov smerom k ich
zhodnocovaniu, ku ktorému sme sa zaviazali voči EÚ.
MŽP v tejto novele vytvorila akési dva „čierne zoznamy
odpadov“ (definované v prílohách 4 a 5), ktoré by
mali byť po novom zaťažené zvýšením poplatkov pre ostatné
odpady zo súčasných 6,64 €/t na 20 – 30 €/t postupne pre
roky 2014-2016 a v nasledujúcich rokoch zvyšovanie
o infláciu. V oblasti nebezpečných odpadov zo súčasných
33,19 €/t na 45 – 60 €/t postupne pre roky 2014-2016
a v nasledujúcich rokoch zvyšovanie o infláciu.
Zvyšovanie poplatkov si odnesie len premyslená oblasť.
O zvyšovaní v komunálnej sfére sa uvažovalo tiež, no
po medzirezortnom pripomienkovaní návrhu sa od tohto nepopulárneho
kroku upustilo.
Ministerstvo by sa malo sústrediť na to, aké odpady zaťažiť
zvýšeným poplatkom, aby sa docielil odklon od skládkovania
a zároveň výrazne nezaťažilo samosprávy, resp. priemysel.
Odpady, ktoré vytipovalo MŽP v prílohách č. 4 a 5,
tvorili v roku 2012 spolu 1 285 200 t odpadov. Z tohto
množstva odpadov sa však skládkovalo len 7,4 % (95 375 t). So
zvyškom sa nakladalo inak, dominantné však bolo zhodnocovanie na
úrovni 80,7 %.
Ako to vyzerá z pohľadu celkovej produkcie odpadov v SR
za rok 2012? Slovensko vyprodukovalo 8 668 026 t odpadov.
Z tohto množstva skončilo na skládkach 46,3 % odpadov. Ako to
však vyzerá, keď porovnáme skládkovanie v priemyselnej
sfére a v komunálnej? Komunálnych odpadov SR
vyprodukovala 1 747 559 t odpadov a z toho sa
zneškodnilo na skládkach 74,2 % odpadov. V priemyselnej sfére
sa vyprodukovalo 6 920 467 t odpadov a na skládkach sa
zneškodnilo len 39,3 % odpadov. Z týchto údajov je
zrejmé, v ktorej oblasti by malo byť skládkovanie utlmované
najviac.
Novelou zákona tak MŽP síce zvýši poplatky, no neúčelne
a výsledok z hľadiska odklonu odpadov od skládkovania
bude zanedbateľný. Po prípadnom schválení novely bude preto pre
pôvodcov odpadu dôležité “správne„ kategorizovanie odpadov,
aby sa mohli vyhnúť zvýšeným nákladom.
(Článok vyšiel na blogu týždenníka Trend.)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.