Odborníkov v oblasti
odpadového hospodárstva sme sa spýtali na to, či má vláda
v novom programovom období 2014-2020 naďalej podporovať zo
štrukturálnych fondov budovanie kapacít v odpadovom
hospodárstve. Väčšina expertov je za to, aby vláda tieto dotácie
prehodnotila a budovanie kapacít prestala dotovať.
Česká asociácia odpadového hospodárstva
zverejnila
tento týždeň článok, v ktorom poukazuje na prebytok kapacít
na spracovanie odpadu nad reálnym objemom odpadu na trhu v Nemecku
i v Česku. Riaditeľ ČAOH navrhuje pre nové programovacie
obdobie 2014-2020 zvážiť zmysluplnejšie využitie európskych fondov do
iných častí českého hospodárstva.
MŽP SR však v návrhu
operačného programu na 2014-2020 považuje naďalej za „potrebné,
aby SR dobudovala infraštruktúru v oblasti materiálového
zhodnocovania, a to predovšetkým recyklácie nie nebezpečných
odpadov a zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov.“
Ministerstvo taktiež v návrhu plánuje podporovať recykláciu
nebezpečných odpadov „z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry
v zhodnocovaní nebezpečných odpadov.“
OTÁZKA
Mala by aj slovenská vláda prehodnotiť využitie eurofondov
v novom programovom období 2014-2020 tak, aby namiesto využitia
dotácií na podporu budovania kapacít na spracovanie/recykláciu
odpadov a nakladanie s odpadmi, preferovala iné ciele
využitia peňazí z eurofondov?
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR
(v mene AZZZ Martina Širhalová, sekretariát generálneho
sekretára) - NIE
Ľubomír Augustín, konateľ, Reclay Slovensko, s.r.o. - ÁNO
Jednostrannou podporou budovania
recyklačných kapacít si SR deformuje vlastné trhové prostredie.
Problematické sú však aj mnohé projekty v komunálnej oblasti,
ktoré neriešia skutočné potreby, ale pod pláštikom aktivít
v odpadovom hospodárstve sú zamerané iba na získanie samotnej
finančnej pomoci. Z OPŽP sa tak financujú mnohé projekty, ktoré
nič neriešia, nie sú efektívne ani udržateľné.
Jarmila Halgašová, riaditeľka, Potravinárska komora
Slovenska – ÁNO
Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o. Prešov - ÁNO
Akákoľvek zmysluplná koncepcia
nakladania s bioodpadmi musí vychádzať z troch bodov:
Čo? – Koľko? – Ako?
Samotné MŽP SR po 13 rokoch platnosti
katalógu odpadov svojím usmernením vlastne priznáva, že na Slovensku
stále ešte poriadne nevieme, čo všetko patrí medzi „komunálne
odpady“. Podobne EK vo svojej Zelenej knihe o nakladaní
s biologickým odpadom zavádza nejasnú terminológiu: „bioodpady
– biologicky rozložiteľné odpady – biologicky
rozložiteľné komunálne odpady (+gastroodpady?)“. Nevieme teda
čo do ktorej skupiny patrí, u koho ten - ktorý odpad vzniká
a kto je vlastne za každý z týchto odpadov zodpovedný.
Ak teda nevieme zadefinovať čo chceme
riadiť, ako potom môžme vedieť koľko takéhoto odpadu produkujeme
a ako sa s ním v súčasnosti nakladá? Tvoria skutočne
bioodpady až 50 % z komunálneho odpadu, ako nám neustále
tvrdia „Priatelia“? A aké vlastne máme teraz
kapacity pre BRO a kde nám „mizne“ tých 50 %?
Ako to chceme s bioodpadmi robiť
je potom kľúčovou technologickou otázkou. Budeme aeróbne vyrábať
vysokokvalitný kompost pre naše repkové polia, či fotovoltaické parky
na ornej pôde? Alebo radšej anaeróbne v bioplynkách produkovať
metán a následne z kogeneračiek elektrinu, ktorú ale
distribučky nechcú pripojiť do siete a teplo ďalej posielať do
oblakov?
Ak nám ale nejde o nejakú
zmysluplnú koncepciu nakladania s odpadmi, ale (len)
o „preinvestovanie finančných prostriedkov z EÚ“,
kľudne pokračujme týmto smerom. Máme dobre nakročené, veď skúsenosti
z Česka poukazujú, že „jedna tona zníženia BRO
zneškodňovaného skládkovaním stála skoro 24 000 Kč“. (Doc.
Hřebíček, Masarykova Univerzita Brno).
Peter Krasnec, generálny riaditeľ, General Plastic, a.s. -
ÁNO
Súhlasím s tým, aby vláda SR
prehodnotila dotácie do budúcna na recyklačné kapacity. Doporučujem
smerovať eurofondy hlavne do podpory zberu a triedenia odpadov,
poprípade na také recyklačné kapacity, ktoré sa na Slovensku ani
v blízkom okolí nevyskytujú a z hľadiska odpadovej
legislatívy je potrebné, aby existovali pre špecifické typy odpadov.
Branislav Moňok, Priatelia Zeme – ŠPZ – NIE
Dôležité je v novom programovom
období zabezpečiť koordinovaný prístup k budovaniu nových
spracovateľských kapacít – musíme vedieť, kde a čo treba
vybudovať. Treba nájsť spôsob, ako skutočne podporiť recykláciu a nie
len spôsob, ako za každú cenu minút peniaze z fondov. Podporovať
by sa mali len projekty, ktoré sú reálne, zmysluplné a technicky
dobre zvládnuté. Zvýšená kontrola by mala byť zameraná na reálnosť
cien technológií a informačných kampani. Mrhanie peňazí treba
konečne zastaviť.
Tomáš Schabjuk, Odpadový hospodár s.r.o. - ÁNO
Na začiatok by stačilo zadefinovať kam
chceme smerovať. Potom rozdeľovať. Alebo môžeme kľudne separovať
a recyklovať aj korkové zátky, veď „európske peniaze“
to zaplatia.
Oliver Šujan, generálny riaditeľ, Marius Pedersen a.s. -
ÁNO
Gratulujem našim susedom
k pragmatickému prístupu v kontexte na integráciu odpadovej
koncepcie krajiny v priestore EÚ.
---
Radovan Kazda, šéfredaktor Odpady-portal.sk – ÁNO
Dotácie pokrivujú trh a predražujú
služby. Najlacnejšie a najefektívnejšie technológie vygeneruje
samotný trh, ak budú prenesené všetky náklady za ekologické
nakladanie s odpadmi na pôvodcov odpadov – či už
občanov/samosprávy, alebo výrobcov a dovozcov. Potom prestanú
vznikať megalomanské stavby, ktoré nebudú ekonomicky udržateľné.
Štrukturálne fondy treba využiť tak, aby sa čo najviac prostriedkov
vrátilo čo najrovnomernejšie tým, ktorí čelia zvýšeným nákladom
z dôvodu environmentálnych regulácií.
Minianketa
Čo si myslíte o tom vy? Pridajte sa do ankety. Taktiež môžete vyjadriť svoj názor
v diskusii pod článkom. Pridanie príspevku v diskusii pod
článkom môžu zaregistrovaní čitatelia. Registrácia
je jednoduchá a trvalo BEZPLATNÁ.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.