Smernica o odpadoch prikazuje Slovensku prijať opatrenia, aby do
roku 2020 zvýšilo prípravu na opätovné použitie a recykláciu
odpadu z domácností najmenej na 50 % podľa hmotnosti. Každý
členský štát si však do plnenia tohto cieľa môže vybrať aj
viacero druhov odpadov, alebo len odpad z domácností.
Ministerstvo životného prostredia chce overovať plnenie cieľov
len na odpady z domácností. Podľa riaditeľa oprávnenej
organizácie NATUR-PACK môže takéto zúženie komodít spôsobiť
Slovensku ťažkosti s plnením cieľov.
Slovensko má plniť ciele týkajúce sa komunálneho odpadu,
ktoré sú stanovené v Smernici
EPaR č. 2008/98/ES o odpade. Podľa tejto smernice
(článok 11 odst. 2 a) majú členské štáty prijať
opatrenia, aby do roku 2020 zvýšili prípravu na opätovné
použitie a recykláciu odpadu z domácností (ako papier, kov,
plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto
zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností) najmenej na
50 % podľa hmotnosti. To, aké opatrenia má členský štát
zvoliť, necháva európska legislatíva na zváženie členskému
štátu, avšak v Rozhodnutí
Komisie 2011/753/EU (článok 3) jednoznačne stanovuje, ktoré
z opatrení si má vybrať.
Slovensko si tak môže vybrať jednu z možností, ktoré určuje
rozhodnutie Komisie. Ide o prípravu na opätovné použitie a
recykláciu::
A) odpadu z domácností ako papier,
kov, plasty, sklo;
B) odpadu z domácností ako papier,
kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu z domácností z jedného
materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;
C) odpadu z domácností;
D) komunálneho odpadu.
Za odpad z domácnosti považuje Komisia odpad, ktorý
vyprodukovali domácnosti. Do komunálneho odpadu však zahŕňa aj
odpad z domácností a podobný odpad. Ak by ministerstvo
zahrnulo do plnenia cieľov komunálny odpad, teda nielen odpad z
domácností, mohlo by tak jednoduchšie splniť ciele, ktoré
stanovila Európska komisia.
Podľa ministerstva životného prostredia požiadavku smernice –
teda, aby členské štáty do roku 2020 zvýšili prípravu na
opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností najmenej na
50 % podľa hmotnosti – nemožno spájať s pravidlami a
metódami výpočtu na overenie plnenia týchto cieľov. Rozhodnutie
Komisie bolo podľa MŽP SR prijaté v nadväznosti na ďalší
odsek v Smernici, podľa ktorého má podrobné pravidlá
uplatňovania a spôsobov výpočtu overovania dodržiavania
cieľov stanoviť Komisia, teda nie členská krajina. Zohľadniť má
pritom Nariadenie
EPaR č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch.

MŽP: Počítať budeme odpad z domácností
Ministerstvo sa rozhodlo využiť tretiu možnosť, teda
započítavať len odpad z domácnosti. Tvrdí však, že do
roku 2020 môže túto možnosť ešte zmeniť.
„Rozhodnutie 2011/753/EÚ stanovuje pre členské štáty štyri
možnosti (metodiky výpočtu) za účelom overenia plnenia cieľa
týkajúceho sa komunálneho odpadu, pričom za účelom overenia
plnenia cieľov smernice využilo ministerstvo možnosť číslo 3 (v
rozhodnutí označená ako „C“ – pozn. red.). Upozorňujeme, že
zvolenie konkrétnej metodiky na overenie plnenia cieľov smernice
nemusí byť konečným rozhodnutím, keďže podľa článku
3 ods. 6 Rozhodnutia 2011/753/EU môže členský štát
zmeniť zvolenú možnosť až do predloženia správy o vykonávaní
za rok 2020 za predpokladu, že zabezpečí konzistentnosť
oznamovaných údajov,“ uviedol pre Odpady-portal.sk hovorca
envirorezortu Maroš Stano.
Podľa Michala Sebíňa, riaditeľa spoločnosti NATUR-PACK, ministerstvo zvolilo síce legálnu, ale nie najvhodnejšiu metódu.
„Odpad z domácností zahŕňa užšie spektrum odpadov ako
komunálne odpady. Preto sa mi ako vhodnejšia metóda zdá metóda
číslo 4 (resp. D – pozn. red.), podľa ktorej sa do cieľov
započítavajú všetky zložky komunálneho odpadu, napríklad aj
kompostovaný biologický rozložiteľný odpad,“ vysvetľuje
Sebíň.
Cieľom smernice je podľa Sebíňa dosiahnuť zníženie
zneškodňovaného komunálneho odpadu na polovicu bez väzby na
konkrétne komodity. „Ciele tak nie je potrebné plniť výlučne
cez papier, sklo, plasty a kovy, tak ako sa píše vo všeobecnej
definícii v smernici. Pri zvolení štvrtej metódy nie je splnenie
cieľov až také nereálne,“ upresňuje riaditeľ oprávnenej
organizácie.
Na riziká nesplnenia budúcich cieľov v komoditách ako
papier, sklo a plast poukázal v roku 2012 aj Roman Vandák
z oprávnenej organizácie ENVI-PAK v článku
pre Odpady-portal.sk. Ako ďalej uviedol, „ustanovenia
rámcovej smernice v praxi znamenajú, že na splnenie cieľa je
potrebné, aby sme zvýšili mieru separácie a následného
spracovania komunálneho odpadu v komoditách papier, plasty a sklo
na 50%.“
Na možnosť vyhnúť sa plneniam len pre obaly poukázal Marek
Hrabčák v článku
pre Odpady-portal.sk v roku 2012, ako riešenie však
pripustil aj ministerstvom navrhovanú variantu C. „Pokiaľ sa
krajina rozhodne pre variantu B, C, alebo D, je možné do celkovej
sumy započítavať aj biologický odpad, ktorý bol kompostovaný –
20 01 08, 20 02 01, ale aj 20 02 02, či 20 03 01,“ uviedol vtedy
Hrabčák.
Opatrenia v zákone chýbajú, podľa MŽP tam nemôžu byť
Ministerstvo tvrdí, že metodiky na overenie plnenia cieľov
smernice nie je možné chápať ako opatrenia, takže nemohli byť
zahrnuté do zákona o odpadoch. „Pod opatreniami na dosiahnutie
cieľov rámcovej smernice, na ktoré sa odvoláva článok 11 ods. 2
smernice 2008/98/ES o odpade, možno chápať predovšetkým
rozšírenú zodpovednosť výrobcov v navrhovanom zákone o
odpadoch, ako aj ďalšie opatrenia smerujúce k podpore triedeného
zberu, opätovného použitia a recyklácie odpadu, napríklad
znevýhodňovanie skládkovania odpadov, dotačné mechanizmy
prostredníctvom Environmentálneho fondu a pripravovaného OP KŽP a
podobne,“ uviedol hovorca MŽP Maroš Stano.
Michal Sebíň vyčíta ministerstvu nedôraznosť v zapracovaní
rozhodnutia Komisie. „Osobne som očakával, že nový zákon o
odpadoch bude vychádzať práve z tejto metodiky. Jednotlivé metódy
výpočtu totiž presne stanovujú katalógové čísla odpadov,
ktoré sa do plnenia cieľa započítavajú. Opatrenia v novom zákone
by mali byť naviazané presne na tieto odpady resp. komodity, z
ktorých tento odpad vzniká. Takto by boli cielene zamerané na
splnenie cieľa, ktorý musíme pod hrozbou pokút z EK do roku 2020
splniť,“ uviedol pre Odpady-portal.sk Michal Sebíň.
Poukázal tiež na to, že ministerstvo namiesto sústredenia sa
na plnenie cieľov v pripravovanom novom zákone o odpadoch,
zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov pre niektoré komodity,
ako napríklad syntetické oleje alebo pneumatiky. „Zhodnotenie
týchto komodít si do plnenia cieľov určených úniou nemôže SR
započítavať,“ uviedol Sebíň.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.