NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Prípravu na recykláciu odpadov Slovensko nemusí do roku 2020 splniť. Ak zvolí zlú metodiku

Smernica o odpadoch prikazuje Slovensku prijať opatrenia, aby do roku 2020 zvýšilo prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností najmenej na 50 % podľa hmotnosti. Každý členský štát si však do plnenia tohto cieľa môže vybrať aj viacero druhov odpadov, alebo len odpad z domácností. Ministerstvo životného prostredia chce overovať plnenie cieľov len na odpady z domácností. Podľa riaditeľa oprávnenej organizácie NATUR-PACK môže takéto zúženie komodít spôsobiť Slovensku ťažkosti s plnením cieľov.

Prípravu na recykláciu odpadov Slovensko nemusí do roku 2020 splniť. Ak zvolí zlú metodiku

Flickr

Slovensko má plniť ciele týkajúce sa komunálneho odpadu, ktoré sú stanovené v Smernici EPaR č. 2008/98/ES o odpade. Podľa tejto smernice (článok 11 odst. 2 a) majú členské štáty prijať opatrenia, aby do roku 2020 zvýšili prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností (ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností) najmenej na 50 % podľa hmotnosti. To, aké opatrenia má členský štát zvoliť, necháva európska legislatíva na zváženie členskému štátu, avšak v Rozhodnutí Komisie 2011/753/EU (článok 3) jednoznačne stanovuje, ktoré z opatrení si má vybrať.

Slovensko si tak môže vybrať jednu z možností, ktoré určuje rozhodnutie Komisie. Ide o prípravu na opätovné použitie a recykláciu::

A) odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo;

B) odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu z domácností z jedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;

C) odpadu z domácností;

D) komunálneho odpadu.

Za odpad z domácnosti považuje Komisia odpad, ktorý vyprodukovali domácnosti. Do komunálneho odpadu však zahŕňa aj odpad z domácností a podobný odpad. Ak by ministerstvo zahrnulo do plnenia cieľov komunálny odpad, teda nielen odpad z domácností, mohlo by tak jednoduchšie splniť ciele, ktoré stanovila Európska komisia.

Podľa ministerstva životného prostredia požiadavku smernice – teda, aby členské štáty do roku 2020 zvýšili prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností najmenej na 50 % podľa hmotnosti – nemožno spájať s pravidlami a metódami výpočtu na overenie plnenia týchto cieľov. Rozhodnutie Komisie bolo podľa MŽP SR prijaté v nadväznosti na ďalší odsek v Smernici, podľa ktorého má podrobné pravidlá uplatňovania a spôsobov výpočtu overovania dodržiavania cieľov stanoviť Komisia, teda nie členská krajina. Zohľadniť má pritom Nariadenie EPaR č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch.

MŽP: Počítať budeme odpad z domácností

Ministerstvo sa rozhodlo využiť tretiu možnosť, teda započítavať len odpad z domácnosti. Tvrdí však, že do roku 2020 môže túto možnosť ešte zmeniť.

„Rozhodnutie 2011/753/EÚ stanovuje pre členské štáty štyri možnosti (metodiky výpočtu) za účelom overenia plnenia cieľa týkajúceho sa komunálneho odpadu, pričom za účelom overenia plnenia cieľov smernice využilo ministerstvo možnosť číslo 3 (v rozhodnutí označená ako „C“ – pozn. red.). Upozorňujeme, že zvolenie konkrétnej metodiky na overenie plnenia cieľov smernice nemusí byť konečným rozhodnutím, keďže podľa článku 3 ods. 6 Rozhodnutia 2011/753/EU môže členský štát zmeniť zvolenú možnosť až do predloženia správy o vykonávaní za rok 2020 za predpokladu, že zabezpečí konzistentnosť oznamovaných údajov,“ uviedol pre Odpady-portal.sk hovorca envirorezortu Maroš Stano.

Podľa Michala Sebíňa, riaditeľa spoločnosti NATUR-PACK, ministerstvo zvolilo síce legálnu, ale nie najvhodnejšiu metódu. „Odpad z domácností zahŕňa užšie spektrum odpadov ako komunálne odpady. Preto sa mi ako vhodnejšia metóda zdá metóda číslo 4 (resp. D – pozn. red.), podľa ktorej sa do cieľov započítavajú všetky zložky komunálneho odpadu, napríklad aj kompostovaný biologický rozložiteľný odpad,“ vysvetľuje Sebíň.

Cieľom smernice je podľa Sebíňa dosiahnuť zníženie zneškodňovaného komunálneho odpadu na polovicu bez väzby na konkrétne komodity. „Ciele tak nie je potrebné plniť výlučne cez papier, sklo, plasty a kovy, tak ako sa píše vo všeobecnej definícii v smernici. Pri zvolení štvrtej metódy nie je splnenie cieľov až také nereálne,“ upresňuje riaditeľ oprávnenej organizácie.

Na riziká nesplnenia budúcich cieľov v komoditách ako papier, sklo a plast poukázal v roku 2012 aj Roman Vandák z oprávnenej organizácie ENVI-PAK v článku pre Odpady-portal.sk. Ako ďalej uviedol, „ustanovenia rámcovej smernice v praxi znamenajú, že na splnenie cieľa je potrebné, aby sme zvýšili mieru separácie a následného spracovania komunálneho odpadu v komoditách papier, plasty a sklo na 50%.“

Na možnosť vyhnúť sa plneniam len pre obaly poukázal Marek Hrabčák v článku pre Odpady-portal.sk v roku 2012, ako riešenie však pripustil aj ministerstvom navrhovanú variantu C. „Pokiaľ sa krajina rozhodne pre variantu B, C, alebo D, je možné do celkovej sumy započítavať aj biologický odpad, ktorý bol kompostovaný – 20 01 08, 20 02 01, ale aj 20 02 02, či 20 03 01,“ uviedol vtedy Hrabčák.

Opatrenia v zákone chýbajú, podľa MŽP tam nemôžu byť

Ministerstvo tvrdí, že metodiky na overenie plnenia cieľov smernice nie je možné chápať ako opatrenia, takže nemohli byť zahrnuté do zákona o odpadoch. „Pod opatreniami na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice, na ktoré sa odvoláva článok 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES o odpade, možno chápať predovšetkým rozšírenú zodpovednosť výrobcov v navrhovanom zákone o odpadoch, ako aj ďalšie opatrenia smerujúce k podpore triedeného zberu, opätovného použitia a recyklácie odpadu, napríklad znevýhodňovanie skládkovania odpadov, dotačné mechanizmy prostredníctvom Environmentálneho fondu a pripravovaného OP KŽP a podobne,“ uviedol hovorca MŽP Maroš Stano.

Michal Sebíň vyčíta ministerstvu nedôraznosť v zapracovaní rozhodnutia Komisie. „Osobne som očakával, že nový zákon o odpadoch bude vychádzať práve z tejto metodiky. Jednotlivé metódy výpočtu totiž presne stanovujú katalógové čísla odpadov, ktoré sa do plnenia cieľa započítavajú. Opatrenia v novom zákone by mali byť naviazané presne na tieto odpady resp. komodity, z ktorých tento odpad vzniká. Takto by boli cielene zamerané na splnenie cieľa, ktorý musíme pod hrozbou pokút z EK do roku 2020 splniť,“ uviedol pre Odpady-portal.sk Michal Sebíň.

Poukázal tiež na to, že ministerstvo namiesto sústredenia sa na plnenie cieľov v pripravovanom novom zákone o odpadoch, zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov pre niektoré komodity, ako napríklad syntetické oleje alebo pneumatiky. „Zhodnotenie týchto komodít si do plnenia cieľov určených úniou nemôže SR započítavať,“ uviedol Sebíň.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Postavte alebo opravte kontajnerové stojisko, zadotujeme. OLO spustilo novú výzvu

Postavte alebo opravte kontajnerové stojisko, zadotujeme. OLO spustilo novú výzvu

Bratislava chce zlepšiť vzhľad kontajnerových stanovíšť. Na úpravy rozdá desaťtisíce eur.

Ministerstvo zrušilo dotácie na podporu recyklácie, rozdelí ich nanovo. Zmenili sa priority, dôvodí

Ministerstvo zrušilo dotácie na podporu recyklácie, rozdelí ich nanovo. Zmenili sa priority, dôvodí

Záujem o eurofondovú výzvu bol veľký, obce a firmy predložili desiatky žiadostí.

Porušenie predpisov odhalila každá tretia kontrola SIŽP v odpadoch. Padla aj pokuta za 300-tisíc eur (sumarizujeme)

Porušenie predpisov odhalila každá tretia kontrola SIŽP v odpadoch. Padla aj pokuta za 300-tisíc eur (sumarizujeme)

Najviac podnetov dostávame v oblasti odpadov, hlási SIŽP. Inšpektorov zameraných na odpady ale ubudlo.

X
X
X
X