NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Bez zásadnej zmeny Slovensko nesplní ciele stanovené v smernici o odpadoch

Jednými z najzávažnejších cieľov, ktoré prináša implementácia Smernice EPaR 2008/98/ES o odpade (rámcovej smernice o odpadoch) do právneho poriadku SR, je zvýšiť množstvo komunálneho odpadu, ktorý bude pripravený na opätovné použitie. Tento cieľ musí byť premietnutý i do pripravovaného Programu odpadového hospodárstva na obdobie 2011 – 2015 (ďalej ako „POH“).

Bez zásadnej zmeny Slovensko nesplní ciele stanovené v smernici o odpadoch

  • Publicistika |  23.01.2012 |  Ing. Roman Vandák, ENVI-PAK

Prečo neplníme ciele smernice? © Property&Environment s.r.o.

Rámcová smernica predpisuje členským štátom do r. 2020 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo najmenej na 50% podľa hmotnosti. V praxi to znamená, že na splnenie cieľa je potrebné, aby sme zvýšili mieru separácie a následného spracovania komunálneho odpadu v komoditách papier, plasty a sklo na 50%.

Pod opätovným použitím sa rozumie akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené. Recykláciou rozumieme každú činnosť zhodnocovania, teda prospešného využitia odpadu, ktorý nahradí iné materiály, resp. ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel či iné účely.

Pri súčasnej produkcii a skladbe odpadov by na splnenie tohto záväzku mal ročne vyseparovať každý občan SR v priemere minimálne 11,55 kg skla, 16,46 kg plastu a 23,46 kg papiera.

Ciele ustanovené v rámcovej smernici, ktoré musia byť prenesené i do POH SR, budú ďalej prenášané do Programov Vyšších územných celkov (krajské POH) a budú teda priamo ovplyvňovať aj nakladanie s odpadmi na regionálnej úrovni. Splnenie záväzku SR bude vyžadovať tvrdú prácu vo všetkých krajoch.

SKLO

Plnenie cieľov pre komoditu sklo v jednotlivých regiónoch SR za rok 2011 opisuje graf č.1.

Graf č.1 – Plnenie cieľov smernice v komodite sklo

V súčasnosti by v komodite sklo spĺňal ciele smernice len Žilinský kraj (12,72 kg/obyvateľ), najvzdialenejší cieľu je kraj Nitriansky a Trnavský, kde je vyťažiteľnosť len 6,80 kg/obyvateľ/rok a plnenie cieľa smernice dosahuje približne 59%.

PLAST

Čo sa týka komodity plast (graf č.2), v nej je situácia asi najhoršia. Najlepší kraj v roku 2011 v plnení cieľa smernice je trnavský a nitriansky, plnili by cieľ iba na 35%, ten najhorší v tejto komodite (košický a prešovský) iba na 23%.

Graf č.2 – Plnenie cieľov smernice v komodite plast

PAPIER

Len o čosi lepšia je situácia v komodite papier (graf č.3), tu je vyseparovateľnosť na jedného občana za rok 2011 pomerne vyrovnaná. Najviac, 13,90 kg/obyvateľ, by vyseparoval trnavský a nitriansky kraj, najmenej, 5,71 kg/obyvateľ, prešovský a košický kraj, no k splneniu cieľa je aj v papieri ešte veľmi ďaleko. Najlepší kraj plní cieľ len na necelých 60%, najhorší len na 24%.

Graf č.3 – Plnenie cieľov smernice v komodite papier

Záver

Plnenie záväzkov SR voči EÚ, ktoré prináša nová smernica 2008/98/ES, bude zakotvené do POH SR na najbližšie obdobie teda 2011-2015. Tieto ciele budú prenesené na regionálnu úroveň prostredníctvo POH jednotlivých vyšších územných celkov. V súčasnej dobe by ani jeden kraj nesplnil záväzky, ktoré táto smernica so sebou prináša.


Diskusia (7)

  1. chlebar23.01.2012 (09:31)
    A ako by táto zmena mala podľa autora prebiehať?
  2. Marek Hrabčák23.01.2012 (18:41)
    1. metodická resp. štatistická - z ktorej hmotnosti komunálneho odpadu budeme počítať tých 50 % ? Z priemeru odpadu pre EU27 (cca 524 kg/osobu/rok), alebo priemeru SR (310-330 kg/osobu/rok) alebo priemeru KO podľa krajov (260 - 450 kg/osobu/rok) ? Podľa predposlednej vety autora by som považoval za správne stanoviť miestne limity = hmotnostné ciele podľa produkcie KO v príslušnom kraji. Pri tak výrazných rozdieloch v produkcii KO medzi krajmi je termín "priemerná produkcia v SR" absolútne zavádzajúci !
    (priemerná mzda v susednej krajine je XXXX Kč, napriek tomu 66 % zamestnancov nedosahuje ani túto priemernú mzdu ! zdroj ČSU)
    2. legislatívna - doslovný text smernice 2008/98/ES - článok 11 Opätovné použitie a recyklácia v odstavci 2 písm.a, doslovne hovorí:
    "zvýšiť do roku 2020 najmenej na 50 % hmotnosti celkovú úroveň prípravy k opätovnému použitiu a recyklácií aspoň u odpadov z materiálov ako su papier, kov, sklo a  plasty pochádzajúce z domácnosti a PRÍPADNE ODPADY INEHO PôVODU, POKIAĽ SU TIETO TOKY ODPADOV PODOBNE ODPADOM Z DOMACNOSTI"
    Stručne zhrnuté - v smernici sa hovorí nielen o domovom odpade, ale aj o podobnom odpade - tzv. živnostenský a inštitucionálny odpad (viď môj príspevok ohľadom definicie odpadu).  Osobne si myslím, že hlavné rezervy na zvýšenie úrovne separácie sú predovšetkým v tomto segmente producentov: školstvo, úrady a inštitúcie, samosprávy a sektor služieb a obchodu. Z prostého domového odpadu (household waste) viac ako 50 % vyseparujú len Nemci.  


  3. M24.01.2012 (07:37)
    Zobud´te sa už konečne, pre Boha živého ! Píšeme už rok 2012 a ešte nebol schválený ani POH SR ! Potom kedy budú schválené programy pôvodcov ? Program začína prakticky až v roku 2013. Potom prečo nesie názov POH SR 2011 - 2015 ? Od reality to bude d´aleko !
  4. Jana26.01.2012 (09:03)
    europska smernica o odpadoch uz plati aj na slovensku? ze som nepostrehla...ak plati aj bez transpozicie tak potom by mali platit aj tie dalsie
  5. Katarína Kretter26.01.2012 (13:32)

    >Zmena?
    >A ako by táto zmena mala podľa autora prebiehať?


    Odpoveď na túto otázku nájdete v prezentácii, ktorá bola prednesená ako kolektívne dielo autorov: ENVI-PAK, a.s., ETIAM, a.s.,  GJG-Enviro, a.s.,  SAŽP-COHEM a  Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o. na kongrese Deň odpadového hospodárstva 2011.

    Textovú časť prezentácie si môžete stiahnuť tu:

    http://www.envipak.sk/files/documents/smeruje-sr-k-recyklacnej-spolocnosti_text.pdf

    Návrhom opatrení na zlepšenie separovaného zberu sa zaoberá kapitola 4.

  6. Petrík06.02.2012 (14:40)
    Tam je to jednoduché. Ak firma príde až pred bytovku, na ulicu atď. so svojim pickupom a bude zbierať za hotovku (toaleťák, kuchynské utierky, hygienické vreckovy a pod.) a tieto čísla sa i reálne pretavia do štatistík, myslím si že východ má šancu pobiť zvyšok SR. Z jednoduchého dôvodu, že ľudia na východe nezarábajú ako ľudia na západe a každá korunka je dobrá (česť výnimkám, len tie sú nakoniec všade, len na východe je ich zase menej). Tak prosím nemiešajme východ a západ a hruškovicu so slivovicou. Takže navrhujem 2 riešenia: 1. nepliesť východ a západ, 2. pliesť východ a západ, ale znížiť západniarom platy, alebo zvýšiť východniarom platy. :) Ak toto autor zapracuje do tohto článku bude to úplne iné kafe. Pekný deň prajem.
  7. Marek12.02.2012 (17:51)
    Slovenska. Výkup papiera za "hotové"  vôbec nie je raritou Východu, ale v Nemecku bežný spôsob. Len sa nazýva vznešené -  papierova banka !
    Viac sa dá dočítať napr  v RECYCLING magazine.
    Keď to prinesie odklon odpadového papiera od skládkovania na zhodnotenie, prečo nie ?
    Otázka by skôr mohla znieť: prečo tento úspešný spôsob "separovaného zberu" nedokážu zabezpečiť aj samosprávy ? Pri nulových nákladoch na zberné nádoby a zvoz vysoký čistota vyzbieraného odpadu...
    Prečo sa stále škrabeme ľavou rukou za pravých uchom ????

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Odpad ako príležitosť: Stredoeurópska revolúcia v premene odpadu na energiu (komentár)

Odpad ako príležitosť: Stredoeurópska revolúcia v premene odpadu na energiu (komentár)

Premena odpadu na energiu je investícia s obrovským potenciálom, píše Craig Turp-Balazs na portáli Emerging Europe. Text publikujme so súhlasom autora.

Povoľovanie stavieb sa od 1. apríla 2025 mení. Už naozaj (PRÁVNY POHĽAD)

Povoľovanie stavieb sa od 1. apríla 2025 mení. Už naozaj (PRÁVNY POHĽAD)

Hlavnou zmenou bude jednostupňové konanie pred stavebným úradom, ktorému bude predchádzať prerokovanie stavebného zámeru, píše Annamária Tóthová.

Názor. Súboj MBÚ a ZEVO je ilustračný príklad toho, prečo za Poľskom a Českom zaostávame

Názor. Súboj MBÚ a ZEVO je ilustračný príklad toho, prečo za Poľskom a Českom zaostávame

Netreba vymýšľať žiadne nové stratégie, stačí sa len inšpirovať príkladmi krajín, v ktorých je skládkovanie odpadov na minime, píše Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit, a. s.

X
X
X
X