Dňa 25. februára 2015 sa v priestoroch Goetheho
inštitútu v Bratislave v rámci cyklu WhatCity?
uskutočnila diskusia na tému odpadového manažmentu s dvomi
berlínskymi hosťami.
Profesionálna odpadologička Alice Audrey
Grindhammer z Nemecka a podnikateľ Pedro Jardi z Brazílie
najprv zúčastnených oboznámili s problematikou
prostredníctvom krátkej prezentácie. Zvyšok večera pokračoval
formou diskusie, v ktorej sa spoločne snažili nájsť riešenie
na obmedzenie tvorby odpadu a jeho efektívnejšie spracovanie.
WhatCity? je formát projektu Starej tržnice v Bratislave,
ktorý pozostáva zo série prednášok a workshopov hľadajúcich nové
urbánne stratégie a ekonomické modely kolaborácie pre zlepšenie
životného prostredia v meste.
Na úvod Alice Grindhammer povedala: „Chceme budúcnosť,
ktorá bude založená na vzájomnom zdieľaní informácii, na spolupráci
komunít a na obehovom hospodárstve.“ Podľa najnovších
výskumov priemerný človek vyprodukuje za deň 1,6 kg odpadu,
pričom toto množstvo sa stále zvyšuje. Denne to zodpovedá odpadu,
ktorý naplní toľko smetiarskych áut, že keby sa zoradili za seba,
vytvorili by rad dlhý z Bratislavy až do hlavného mesta Ománu,
povedala Grindhammer.
Mladí Berlínčania cestujú po svete a prostredníctvom
otvorených debát predstavujú ľuďom takzvaný model „mestskej
zodpovednosti“ – jednoduchý model komunitného projektu,
ktorý spája kompostovanie a mestské pestovanie. Odvážanie odpadu
na skládku je podľa nich nielen zbytočne drahé, ale je to aj
plytvanie cenných zdrojov, ktoré by sa ešte dali využiť. Odvezenie
jedného kilogramu bioodpadu na skládku sa z hľadiska ceny rovná
jednému dopestovanému šalátu v špeciálnej záhrade, napríklad na
streche paneláku.
Takýto projekt prebehol v komunite v Berlíne. Obyvatelia
k jeho realizácii prispeli každý niečím – deti hravou
formou zbierali bioodpad na uliciach, mládež organizovala workshopy
ohľadom kompostovania a miestne firmy dodali potravinový odpad.
Grindhammer a Jardi navrhli, že niečo podobné by sa dalo
zrealizovať aj na Slovensku – založením biofariem, zapojením
detí hravou formou do zbierania odpadkov v príslušných mestských
častiach a na sídliskách, recyklovaním všetkých druhov
elektrických spotrebičov a stavebných materiálov, vyrábaním
a kupovaním oblečenia z recyklovaných materiálov
a nakoniec, spoluprácou a zavedením obehového hospodárstva.
Ako odpad vnímajú v rôznych krajinách?
Na túto otázku Alice Grindhammer odpovedala, že napríklad vo
Veľkej Británii organizácie, ktoré sa zaoberajú recyklovaním
a kruhovým hospodárstvom, odpad vnímajú ako materiál, ktorý sa
má ďalej spracovať a využiť, ako sekundárny zdroj, ktorý však
môže bez váhania nahradiť zdroj primárny. „Výrobok sa nám
páči, ale neradi vidíme odpad, ktorý po ňom zostane,“
povedala Grindhammer a dodala, že súčasný životný štýl v mestách
je veľmi márnotratný, založený na tom, aby bolo všetko pekne zabalené
a ľahko použiteľné. Vyjadrila tiež svoj nesúhlas s tým, že
stále čerpáme primárne zdroje zo zeme namiesto toho, aby sme znova
spracovali tie už spracované a vytvárame tým pádom stále viac a viac
odpadu.
Aký máte názor na IKEU? Môže sa z jej spôsobu nakladania
s odpadmi inšpirovať aj bežný človek?
Grindhammer povedala: „Páčilo by sa mi, keby IKEA
rozbehla akýsi servis, opravovňu. Ľudia by svoj pokazený nábytok
nemuseli hneď vyhadzovať a kupovať nový, namiesto toho by ho
mohli doniesť tam, kde by im ho opravili.“ Ocenila tiež, že
IKEA so svojim odpadom nakladá efektívne, rovnako ako že nemá sklad,
respektíve, že do skladu sa chodí nakupovať.
Kto je zodpovedný za výrobok a za odpad, ktorý z neho
zostane? Preberá zodpovednosť za výrobok spotrebiteľ, ktorý si ho
kúpil alebo firma, ktorá produkt vyrobila?
Na túto otázku reagoval Jardi myšlienkou, že je škoda, že sme
dospeli do doby, kedy sa predávajú už chybné produkty, ktoré dlho
nevydržia, aby bol spotrebiteľ nútený kúpiť si nový – napríklad
v prípade práčky, ktorá sa v drvivej väčšine nedá opraviť
a teda sa vyhodí. Riešením by podľa neho mohol byť akýsi
„leasingový model“. „Keď si kúpim práčku, budem
spoločnosti, ktorá ju vyrobila, platiť mesačne nejaký malý poplatok,
a keď sa mi práčka pokazí, odvezú si ju a privezú mi novú,“
uviedol, pričom doplnil, že ľudia by mohli vytvoriť centrá, v ktorých
by si navzájom veci opravovali.
V Bratislave pri tejto príležitosti dvojica navštívila aj
mestskú zberovú spoločnosť OLO, reťazec IKEA, ako aj čiernu skládku.
V lete sa Grindhammer a Jardi zúčastnia podujatí, ktoré
budú prebiehať v dňoch 11.-15.6. v rôznych európskych
mestách (napr. Berlín, Paríž) a na ktorých sa uskutočnia
verejnosti prístupné diskusie na tému obehového hospodárstva.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.