Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Cyklus prednášok WhatCity? privítal berlínskych expertov na odpadové hospodárstvo

Dňa 25. februára 2015 sa v priestoroch Goetheho inštitútu v Bratislave v rámci cyklu WhatCity? uskutočnila diskusia na tému odpadového manažmentu s dvomi berlínskymi hosťami.

Cyklus prednášok WhatCity? privítal berlínskych expertov na odpadové hospodárstvo

Profesionálna odpadologička Alice Audrey Grindhammer z Nemecka a podnikateľ Pedro Jardi z Brazílie najprv zúčastnených oboznámili s problematikou prostredníctvom krátkej prezentácie. Zvyšok večera pokračoval formou diskusie, v ktorej sa spoločne snažili nájsť riešenie na obmedzenie tvorby odpadu a jeho efektívnejšie spracovanie.

WhatCity? je formát projektu Starej tržnice v Bratislave, ktorý pozostáva zo série prednášok a workshopov hľadajúcich nové urbánne stratégie a ekonomické modely kolaborácie pre zlepšenie životného prostredia v meste.

Na úvod Alice Grindhammer povedala: „Chceme budúcnosť, ktorá bude založená na vzájomnom zdieľaní informácii, na spolupráci komunít a na obehovom hospodárstve.“ Podľa najnovších výskumov priemerný človek vyprodukuje za deň 1,6 kg odpadu, pričom toto množstvo sa stále zvyšuje. Denne to zodpovedá odpadu, ktorý naplní toľko smetiarskych áut, že keby sa zoradili za seba, vytvorili by rad dlhý z Bratislavy až do hlavného mesta Ománu, povedala Grindhammer.

Mladí Berlínčania cestujú po svete a prostredníctvom otvorených debát predstavujú ľuďom takzvaný model „mestskej zodpovednosti“ – jednoduchý model komunitného projektu, ktorý spája kompostovanie a mestské pestovanie. Odvážanie odpadu na skládku je podľa nich nielen zbytočne drahé, ale je to aj plytvanie cenných zdrojov, ktoré by sa ešte dali využiť. Odvezenie jedného kilogramu bioodpadu na skládku sa z hľadiska ceny rovná jednému dopestovanému šalátu v špeciálnej záhrade, napríklad na streche paneláku.

Takýto projekt prebehol v komunite v Berlíne. Obyvatelia k jeho realizácii prispeli každý niečím – deti hravou formou zbierali bioodpad na uliciach, mládež organizovala workshopy ohľadom kompostovania a miestne firmy dodali potravinový odpad. Grindhammer a Jardi navrhli, že niečo podobné by sa dalo zrealizovať aj na Slovensku – založením biofariem, zapojením detí hravou formou do zbierania odpadkov v príslušných mestských častiach a na sídliskách, recyklovaním všetkých druhov elektrických spotrebičov a stavebných materiálov, vyrábaním a kupovaním oblečenia z recyklovaných materiálov a nakoniec, spoluprácou a zavedením obehového hospodárstva.

Ako odpad vnímajú v rôznych krajinách?

Na túto otázku Alice Grindhammer odpovedala, že napríklad vo Veľkej Británii organizácie, ktoré sa zaoberajú recyklovaním a kruhovým hospodárstvom, odpad vnímajú ako materiál, ktorý sa má ďalej spracovať a využiť, ako sekundárny zdroj, ktorý však môže bez váhania nahradiť zdroj primárny. „Výrobok sa nám páči, ale neradi vidíme odpad, ktorý po ňom zostane,“ povedala Grindhammer a dodala, že súčasný životný štýl v mestách je veľmi márnotratný, založený na tom, aby bolo všetko pekne zabalené a ľahko použiteľné. Vyjadrila tiež svoj nesúhlas s tým, že stále čerpáme primárne zdroje zo zeme namiesto toho, aby sme znova spracovali tie už spracované a vytvárame tým pádom stále viac a viac odpadu.

Aký máte názor na IKEU? Môže sa z jej spôsobu nakladania s odpadmi inšpirovať aj bežný človek?

Grindhammer povedala: „Páčilo by sa mi, keby IKEA rozbehla akýsi servis, opravovňu. Ľudia by svoj pokazený nábytok nemuseli hneď vyhadzovať a kupovať nový, namiesto toho by ho mohli doniesť tam, kde by im ho opravili.“ Ocenila tiež, že IKEA so svojim odpadom nakladá efektívne, rovnako ako že nemá sklad, respektíve, že do skladu sa chodí nakupovať.

Kto je zodpovedný za výrobok a za odpad, ktorý z neho zostane? Preberá zodpovednosť za výrobok spotrebiteľ, ktorý si ho kúpil alebo firma, ktorá produkt vyrobila?

Na túto otázku reagoval Jardi myšlienkou, že je škoda, že sme dospeli do doby, kedy sa predávajú už chybné produkty, ktoré dlho nevydržia, aby bol spotrebiteľ nútený kúpiť si nový – napríklad v prípade práčky, ktorá sa v drvivej väčšine nedá opraviť a teda sa vyhodí. Riešením by podľa neho mohol byť akýsi „leasingový model“. „Keď si kúpim práčku, budem spoločnosti, ktorá ju vyrobila, platiť mesačne nejaký malý poplatok, a keď sa mi práčka pokazí, odvezú si ju a privezú mi novú,“ uviedol, pričom doplnil, že ľudia by mohli vytvoriť centrá, v ktorých by si navzájom veci opravovali.

V Bratislave pri tejto príležitosti dvojica navštívila aj mestskú zberovú spoločnosť OLO, reťazec IKEA, ako aj čiernu skládku. V lete sa Grindhammer a Jardi zúčastnia podujatí, ktoré budú prebiehať v dňoch 11.-15.6. v rôznych európskych mestách (napr. Berlín, Paríž) a na ktorých sa uskutočnia verejnosti prístupné diskusie na tému obehového hospodárstva.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Poslanci cez prílepok odložili povinnosť úpravy odpadov

Poslanci cez prílepok odložili povinnosť úpravy odpadov

Povinnosť úpravy odpadu by sa mala presunúť o ďalšie dva roky. Za návrh koaličného poslanca, ktorý bol podaný v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, hlasovalo aj opozičné KDH.

Schválili nové sadzby. Vláda určila poplatky za skládkovanie od roku 2025

Schválili nové sadzby. Vláda určila poplatky za skládkovanie od roku 2025

Finálne nariadenie sa oproti pôvodnému návrhu ministerstva líši.

Sú lacnejšie jednorazové alebo vratné obaly na jedlo?

Sú lacnejšie jednorazové alebo vratné obaly na jedlo?

Správa porovnáva náklady na systém vratných obalov a jednorazových obalov používaných v rýchlom občerstvení.

X
X
X
X