Skládka v Zohore má 20 rokov: Nie je druh odpadu, ktorý by sme nevedeli spracovať

Dnes je z areálu Centrum odpadového hospodárstva. Nie je druh katalogizovaného odpadu, ktorý by tu nevedeli spracovať, prevziať na spracovanie, skládkovanie alebo odovzdať na ďalšie spracovanie, tvrdia svorne obchodný riaditeľ .A.S.A. Zohor Petr Urbánek a projektová manažérka Katarína Kollárova.

Ktorý druh odpadu tvorí základ zohorskej skládky? Aké je percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov odpadov?

P.U.: Skládku v Zohore sme zakladali v roku 1996 ako skládku vtedy najvyššej, III. stavebnej triedy osobitného určenia. Bola to skládka, kde sa do jedného telesa ukladali tzv. nie nebezpečné odpady (NNO) a nebezpečné odpady (NO) spolu.

V tejto dobe bol percentuálny pomer nie nebezpečných odpadov oproti nebezpečným vyšší, okolo 90%. Tvorili to hlavne komunálne odpady z obcí. Zvyšok boli nebezpečné odpady od priemyselných zákazníkov.

V roku 2003 vyrástla v tesnej blízkosti samostatná skládka pre nebezpečné odpady, v prevádzke je od januára 2004. Vzhľadom k rozvíjajúcemu sa priemyslu je v súčasnej dobe pomer skládkovaných odpadov trochu iný.

Asi 20% je tvorí komunálny odpad z obcí a miest a 80% sú odpady z priemyslu a živnostenskej činnosti.

V čom ste v porovnaní s inými skládkami v rámci Slovenska výnimoční?

K.K.: Ak sa môžeme porovnať s inými skládkami, výnimoční sme určite našou absolútnou komplexnosťou poskytovaných služieb v odpadovom hospodárstve.

V podstate nie je druh odpadu v zmysle katalógu odpadov, ktorý by sme nevedeli spracovať, respektíve prevziať na spracovanie, skládkovanie alebo odovzdať na ďalšie spracovanie.

Skládka v Zohore vznikla pre potreby celého Záhoria. Okrem tuhého komunálneho odpadu od začiatku umožňovala prijímať aj odpady z priemyslu. Práve na Záhorí sídli veľa spoločností, ktoré sú dodávateľmi pre automobilový priemysel.

Postupne v priebehu rokov a v zmysle požiadaviek legislatívy v odpadovom hospodárstve sa zo skládky vybudoval celý areál, tzv. Centrum odpadového hospodárstva, s komplexnými spracovateľskými technológiami pre odpadové hospodárstvo.

Vieme tu preberať takmer všetky existujúce druhy odpadov, pričom dôraz kladieme na ich prioritné zhodnocovanie v našich zariadeniach. Zvyšná, nevyužiteľná časť odpadu, ide do telesa skládky.

Foto: Technológia spracovania odpadu „splitting“

Ako tvoríte víziu pre také centrum? Predsa len, žiadna skládka nie je nekonečná.

K.K.: Kapacitné zabezpečenie centra je na ďalších aspoň 20-30 rokov. V nových plánoch do budúcna chceme v areáli vybudovať ďalšie zariadenia na mechanicko - biologické spracovanie odpadov. To v prípade, že slovenská legislatíva nariadi, tak ako je to napr. v Rakúsku či Poľsku, že odpady nemôžu ísť priamo do telesa skládky bez ich predošlej úpravy.

Nakoľko každá existujúca technológia produkuje aj zvyšný odpad, kapacity na skládkovanie máme zabezpečené ešte na dobu 20 – 30 rokov. Tieto naše vízie a ciele sú už natoľko reálne, že sme ich zapracovali do územného plánu obce Zohor a prešli sme posudzovaním vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

Poskytujete v areáli aj služby obyvateľom blízkeho okolia, napríklad zberný dvor?

P.U.: V spolupráci s obcou Zohor sme zriadili zberné stredisko pre obyvateľov Zohora, kde môžu občania bezodplatne uložiť odpady. Obyvatelia okolitých obcí môžu využiť túto možnosť tiež, služba je však spoplatnená. Toto zberné stredisko je v areáli Centra odpadového hospodárstva.

Za dvadsať rokov viete zhodnotiť ako sa mení a či vôbec sa mení správanie Slovákov v produkcii odpadu. Vyhadzujeme menej, viac, alebo rozumnejšie?

P.U.: Pôvodcovia odpadov – obyvatelia aj výrobné podniky, sa snažia znižovať množstvo skládkovaného odpadu a viac využívať triedenie. Za posledné roky sme zaznamenali pokles skládkovaného odpadu, pretože sa posilnil separovaný zber v mestách a obciach.

Vieme triediť odpad?

K.K.: V obciach, kde vykonávame zber odpadu, sme zaviedli v zmysle legislatívy triedený zber pomocou farebných nádob. Ak aj sama obec vyvíja úsilie pomocou letáčikov a osvety, výsledok je vždy lepší. .A.S.A. sa aktívne už niekoľko rokov zameriava na výchovu detí v ekologickom duchu, organizujeme súťaž Smietko v materských a základných školách.

Cieľom je pozerať sa na odpad v prvom rade ako na surovinu, ktorá môže mať „ďalší život“. Sme presvedčení o tom, že deti prenášajú poznatky zo separovania odpadu do domácností. Súčasťou vedenia k separovaniu sú aj pravidelné exkurzie škôl na skládku odpadov, kde deti na vlastné oči vidia, aké množstvo odpadu ako spoločnosť produkujeme.

Správajú sa firmy ekologickejšie?

P.U.: Ekológia je veľmi úzko spojená s ekonomikou. Každá firma sa snaží znižovať náklady a to sa týka aj nákladov na odpady. Preto podniky uprednostňujú využitie odpadu pred zneškodnením na skládke.

Napríklad podniky orientujúce sa na automobilový priemysel majú zavedený separovaný zber nielen vo výrobných halách, ale aj v kanceláriách a sú všeobecne veľmi dobrým zdrojom správne a kvalitne vytriedených druhotných surovín.

Aký je váš najväčší projekt, ktorý ste na Zohore robili?

P.U.: Záleží na tom, či hovoríme o budovaní technológií slúžiacich na využitie a zhodnocovanie odpadov, alebo o projektoch, pri ktorých sme využili niektorú z technológií.

Nedá sa takto jednoznačne povedať, ktorý projekt bol najväčší. Od začiatku fungovania v Zohore sme postupne, vplyvom zmien v legislatíve a vplyvom potrieb našich zákazníkov a trhu, začali s budovaním jednotlivých spracovateľských technológií.

Najprv to bol v roku 2002 medzisklad nebezpečných odpadov, neskôr v roku 2006 sa vybudovala bioplocha a hala na spracovanie druhotných surovín. V roku 2008 biodegradačná plocha, potom solidifikačná linka.

A čo sa týka spracovania alebo zhodnotenia odpadu?

K.K.: Najvýznamnejším projektom v poslednej dobe bola realizácia environmentálnej záťaže v kameňolome Srdce. V lokalite Devínskej Novej Vsi, neďaleko obytnej zóny, bol vyše 50 rokov uložený toxický odpad - gudróny, ktoré vznikli ako vedľajší produkt pri rafinácii ropy vo vtedajšej rafinérii Apollo.

Na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bol toxický odpad vyťažený. Následne boli čisté gudróny spracované a solidifikované na vybudovaných technológiách a odvezené do cementárne na spoluspálenie.

Znečistené zeminy boli spracované na biodegradačnej linke v areáli .A.S.A. v Zohore. Realizácia tohto projektu priniesla obyvateľom Devínskej dlho očakávané odstránenie starej environmentálnej záťaže a vznik novej oddychovej zóny pre obyvateľov.

Ako využívate vedľajšie produkty, vznikajúce pri skladovaní alebo spracovávaní odpadu?

P.U.: Ešte v roku 2009 sme vybudovali kogeneračnú jednotku, ktorá na princípe využívania skládkového plynu vyrába elektrickú energiu.

Ako vidíte budúcnosť odpadového hospodárstva?

K.K.: V prvom rade určite chceme uprednostňovať zhodnocovanie odpadov pred ich skládkovaním a v čo najvyššej miere ich materiálovo alebo energeticky zhodnocovať. Tomuto prispôsobíme aj ďalší rozvoj spracovateľských technológií a zariadení.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.