NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Zuzana Čaputová: Na mieste pezinskej skládky by malo stáť čokoľvek v súlade s novým územným plánom

Aktivistku voči výstavbe tzv. novej pezinskej skládky Zuzanu Čaputovú teší, že sa do mesta nevozí ďalší odpad a nemusí tak zaťažovať životné prostredie Pezinka. Uviedla to včera v relácii Nočná pyramída Rádia Slovensko.

Zuzana Čaputová: Na mieste pezinskej skládky by malo stáť čokoľvek v súlade s novým územným plánom

Zuzana Čaputová | Ilustračné foto: Goldman Environmental Prize

Čaputová, ktorá minulý mesiac získala Goldmanovu environmentálnu cenu za kauzu pezinskej skládky, navštívila skládku aj minulý týždeň. „Mala som z toho nesmierne dobrý pocit. Stála som najskôr chrbtom k tej jame a počula som žaby a vtákov a keď sme zišli nižšie k telesu tej skládky, tak som sa obzrela a videla jedno zazelenané údolie s prírodnými zvukmi,“ povedala Čaputová.

Samozrejme, na druhej strane tam naďalej prebieha ťažba ílu. To územie je trochu „zdrásané“, lebo tá jama sa stále zväčšuje kvôli ťažbe ílu, ale samotné teleso skládky zazelenalo a bolo plné príjemných prírodných zvukov.“

Budúcnosť využitia priestoru po vybudovanej skládke viaže Čaputová na územný plán. „To, čo môže s tou jamou nastať, je čokoľvek, čo bude v súlade s novým územným plánom mesta. Jedna z možností je tá, že sa to zrekultivuje a bude tam normálne prírodné prostredie. Príroda sa s tým dokáže vysporiadať. Jedna z podobných jám je v Pezinku zaplavená vodou a je tam rybník, teda jazero, kde rybári chodia loviť ryby. Iná možnosť je, že tam investor postaví niečo, čo nebude v kolízii so životným prostredím,“ objasnila.

Najväčšiu radosť by však mala z toho, ak by prostredie zostalo už nedotknuté, aby sa s ním príroda mohla vysporiadať.

Zuzana Čaputová spomínala aj na začiatky svojho angažovania sa v kauze. Po skončení štúdia (v roku 1996 – pozn. red.) pracovala na mestskom úrade v Pezinku, kde sa zoznámila s Jaroslavom Pavlovičom, ktorý sa stal ďalším významným členom aktivity občanov proti novej skládke.

Prvé aktivity sa týkali korektného uzatvorenia starej skládky a nepovolenia, aby bola ďalej prevádzkovaná. Došlo k privatizácii starej skládky a pezinských tehelni a v roku 1999 začalo prvé posudzovanie vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k novej skládke.“ Jaroslav Pavlovič ju presvedčil o tom, že v súvislosti so starou skládkou dochádza k porušovaniu zákona. „Hrubá nezákonnosť v kombinácii s tým, že ide o činnosť, ktorá podľa zahraničných štúdií má dopad na životné prostredie a na zdravie ľudí, bola u mňa prvým spúšťačom a motorom.“

Kauza z hľadiska najdôležitejších konaní prepukla podľa právničky združenia VIA IURIS koncom roku 2007, už predtým však dlhé roky komunikovali s verejnosťou prostredníctvom plagátov, letákov a občasníkov.

Prečítajte si tiež
Čo sa učíme z rozhodnutia SDEÚ vo veci „pezinskej skládky“?
Rozsudok nevyjasnil povoľovací proces, neobsahuje žiaden výrok k oprávnenosti povolenia skládky, ani nekonštatuje závažné zlyhanie slovenských úradov.

„Chceli sme, aby Pezinčania vedeli, na pozadí akých nezákonných procesov sa konala stará a pripravuje nová skládka, tiež o tom, čo vyplýva zo zahraničných štúdií o vplyve skládok na zdravie a čo sa nám podarilo zistiť zo štatistík o zdraví obyvateľov Pezinka v porovnaní s celoslovenským priemerom.“

Štatistiky podľa nej nevyznievajú veľmi optimisticky. „Vychádzali sme z porovnaní národného onkologického registra, z ktorých vyplýva, že mnohé druhy onkologických ochorení v pezinskom okrese majú niekoľkonásobne vyšší výskyt ako je celoslovenský priemer. Robili sa tiež viaceré štúdie, ktoré porovnávali zdravie obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti starej skládky v Pezinku, na ktorej sú uložené milióny ton odpadu, vrátane nebezpečného, s tými, ktorí žijú ďalej. Aj z tejto štúdie – porovnania vyplynulo, že títo ľudia majú viac respiračných ochorení, viac alergií a podobne. Zahraničné štúdie sú ešte alarmujúcejšie. Takže mali sme pocit, že investovať do informovanosti ľudí je fajn a fér.“

Čaputová považuje za kľúčový bod víťazstva Pezinčanov v kauze rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v roku 2009, ktorý zrušil integrované povolenie na skládku. Prevádzkovateľ skládky však podľa ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu a Ústavný súd SR zrušil jeho rozhodnutie a vrátil mu kauzu naspäť.

Najvyšší súd však následne podal päť prejudiciálnych otázku Súdnemu dvoru EÚ. Súdny dvor sa (v roku 2012 – pozn. red.) priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu a vyslovil viacero rozhodnutí, ktoré majú význam pre celú Európsku úniu.

Jedným z nich je to, že všeobecne súdy sa nemusia podriaďovať právnemu názoru Ústavného súdu, pokiaľ sú pochybnosti, že názor Ústavného súdu je v kolízii s pravom EÚ. V takom prípade sa majú spýtať Súdneho dvora EÚ,“ priblížila rozhodnutie ESD Zuzana Čaputová.

Celý rozhovor so Zuzanou Čaputovou si môžete vypočuť tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zákaz vývozu druhotných surovín z EÚ? Zničíte nás, tvrdia recyklátori

Zákaz vývozu druhotných surovín z EÚ? Zničíte nás, tvrdia recyklátori

Recyklátori podporujú sprísnenie vývozu nespracovaného odpadu mimo EÚ. Apelujú na rozlišovanie medzi odpadom a druhotnou surovinou.

ZMOS: Povoľovacie procesy zneužívajú a blokujú rôzne združenia, máme riešenie

ZMOS: Povoľovacie procesy zneužívajú a blokujú rôzne združenia, máme riešenie

Združenie miest a obcí predstavilo analýzu hlavných priorít, na ktoré by sa malo zamerať odpadové hospodárstvo na Slovensku, ako aj niekoľko odporúčaní.

Nová metóda od Honeywellu premieňa plastový odpad na kvalitné ropné produkty

Nová metóda od Honeywellu premieňa plastový odpad na kvalitné ropné produkty

Spoločnosť predstavuje postup, ktorý dokáže opätovne využiť aj doteraz nerecyklovateľné plasty. Mohol by výrazne znížiť emisie CO2 aj dopyt po fosílnych palivách na trhu s plastmi.