Aktivistku voči výstavbe tzv. novej pezinskej skládky
Zuzanu Čaputovú teší, že sa do mesta nevozí ďalší odpad
a nemusí tak zaťažovať životné prostredie Pezinka.
Uviedla to včera v relácii Nočná pyramída Rádia Slovensko.
Čaputová, ktorá minulý mesiac získala
Goldmanovu environmentálnu cenu za kauzu
pezinskej skládky, navštívila skládku aj minulý týždeň.
„Mala som z toho nesmierne dobrý pocit. Stála som
najskôr chrbtom k tej jame a počula som žaby a vtákov
a keď sme zišli nižšie k telesu tej skládky, tak som
sa obzrela a videla jedno zazelenané údolie s prírodnými
zvukmi,“ povedala Čaputová.
„Samozrejme, na druhej
strane tam naďalej prebieha ťažba ílu. To územie je trochu
„zdrásané“, lebo tá jama sa stále zväčšuje kvôli ťažbe
ílu, ale samotné teleso skládky zazelenalo a bolo plné
príjemných prírodných zvukov.“
Budúcnosť využitia priestoru po vybudovanej skládke viaže
Čaputová na územný plán. „To, čo môže s tou jamou
nastať, je čokoľvek, čo bude v súlade s novým územným
plánom mesta. Jedna z možností je tá, že sa to zrekultivuje
a bude tam normálne prírodné prostredie. Príroda sa s tým
dokáže vysporiadať. Jedna z podobných jám je v Pezinku
zaplavená vodou a je tam rybník, teda jazero, kde rybári
chodia loviť ryby. Iná možnosť je, že tam investor postaví
niečo, čo nebude v kolízii so životným prostredím,“
objasnila.
Najväčšiu radosť by však mala z toho, ak by
prostredie zostalo už nedotknuté, aby sa s ním príroda mohla
vysporiadať.
Zuzana Čaputová spomínala aj na začiatky svojho angažovania
sa v kauze. Po skončení štúdia (v roku 1996 – pozn. red.)
pracovala na mestskom úrade v Pezinku, kde sa zoznámila
s Jaroslavom Pavlovičom, ktorý sa stal ďalším významným
členom aktivity občanov proti novej skládke.
„Prvé aktivity sa týkali korektného uzatvorenia starej
skládky a nepovolenia, aby bola ďalej prevádzkovaná. Došlo
k privatizácii starej skládky a pezinských tehelni a
v roku 1999 začalo prvé posudzovanie vplyvov na životné
prostredie vo vzťahu k novej skládke.“ Jaroslav
Pavlovič ju presvedčil o tom, že v súvislosti so starou
skládkou dochádza k porušovaniu zákona. „Hrubá
nezákonnosť v kombinácii s tým, že ide o činnosť,
ktorá podľa zahraničných štúdií má dopad na životné prostredie
a na zdravie ľudí, bola u mňa prvým spúšťačom
a motorom.“
Kauza z hľadiska najdôležitejších konaní prepukla podľa
právničky združenia VIA IURIS koncom roku 2007, už predtým však
dlhé roky komunikovali s verejnosťou prostredníctvom
plagátov, letákov a občasníkov.
Prečítajte si tiež
Čo sa učíme z rozhodnutia SDEÚ vo veci „pezinskej skládky“?
Rozsudok nevyjasnil povoľovací proces, neobsahuje žiaden výrok k oprávnenosti povolenia skládky, ani nekonštatuje závažné zlyhanie slovenských úradov.
|
„Chceli sme, aby
Pezinčania vedeli, na pozadí akých nezákonných procesov sa
konala stará a pripravuje nová skládka, tiež o tom, čo
vyplýva zo zahraničných štúdií o vplyve skládok na
zdravie a čo sa nám podarilo zistiť zo štatistík o zdraví
obyvateľov Pezinka v porovnaní s celoslovenským
priemerom.“
Štatistiky podľa nej nevyznievajú veľmi optimisticky.
„Vychádzali sme z porovnaní národného onkologického
registra, z ktorých vyplýva, že mnohé druhy onkologických
ochorení v pezinskom okrese majú niekoľkonásobne vyšší
výskyt ako je celoslovenský priemer. Robili sa tiež viaceré
štúdie, ktoré porovnávali zdravie obyvateľov, ktorí žijú
v blízkosti starej skládky v Pezinku, na ktorej sú
uložené milióny ton odpadu, vrátane nebezpečného, s tými,
ktorí žijú ďalej. Aj z tejto štúdie – porovnania
vyplynulo, že títo ľudia majú viac respiračných ochorení, viac
alergií a podobne. Zahraničné štúdie sú ešte
alarmujúcejšie. Takže mali sme pocit, že investovať do
informovanosti ľudí je fajn a fér.“
Čaputová považuje za kľúčový bod víťazstva Pezinčanov
v kauze rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v roku 2009,
ktorý zrušil integrované povolenie na skládku. Prevádzkovateľ
skládky však podľa ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu
Najvyššieho súdu a Ústavný súd SR zrušil jeho rozhodnutie
a vrátil mu kauzu naspäť.
Najvyšší súd však následne
podal päť prejudiciálnych otázku Súdnemu dvoru EÚ. Súdny dvor
sa (v roku 2012 – pozn. red.) priklonil k právnemu názoru
Najvyššieho súdu a vyslovil viacero rozhodnutí, ktoré majú
význam pre celú Európsku úniu.
„Jedným z nich je to, že všeobecne súdy sa nemusia
podriaďovať právnemu názoru Ústavného súdu, pokiaľ sú
pochybnosti, že názor Ústavného súdu je v kolízii s pravom
EÚ. V takom prípade sa majú spýtať Súdneho dvora EÚ,“
priblížila rozhodnutie ESD Zuzana Čaputová.
Celý rozhovor so Zuzanou Čaputovou si môžete vypočuť
tu.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.