NATUR-PACK

V Parme zvýšili triedenie odpadu o 20% za 4 roky. Prečítajte si taliansky recept na separáciu

Aktívni občania, politická vôľa a finančná motivácia na znižovanie množstva komunálneho odpadu. Analýza Zero Waste Europe odhaľuje, vďaka čomu sa severotalianske mesto mohlo stať príkladom pre ďalšie samosprávy.

V Parme zvýšili triedenie odpadu o 20% za 4 roky. Prečítajte si taliansky recept na separáciu
Foto: Fotolia

Začiatkom celého príbehu a impulzom pre reformu odpadového hospodárstva v Parme sa stal zámer vybudovať pre mesto spaľovňu. Región Emilia Romagna, ktorého je Parma súčasťou, je v rámci celej krajiny oblasťou s vôbec najvyššou produkciou odpadu. Neklesajúce množstvo komunálneho odpadu a stagnujúca miera separácie samosprávu hľadať nové riešenia.

Plán vybudovať novú spaľovňu s ročnou kapacitou 180 000 ton energeticky zhodnoteného odpadu však v roku 2012 pred komunálnymi voľbami narazil na nebývalý odpor verejnosti. Občianske združenie Gestione Corretta Rifuti e Risorse (Správny manažment odpadov a zdrojov), ktoré je členom Zero Waste Europe, začalo namiesto spaľovne žiadať alternatívne riešenie.

Zber od dverí k dverám

V komunálnych voľbách napokon zvíťazil kandidát, ktorý zámer vtedajšieho starostu ostro kritizoval. Do svojho tímu po voľbách vzal i jednu z aktivistiek proti spaľovni, aby sa podieľala na parmskej reforme odpadového hospodárstva. Jedným z jeho prvých krokov ako zredukovať množstvo odpadu bolo taktiež otvorenie samosprávy - radnica zorganizovala sériu verejných diskusií, kde si nové vedenie mesta vypočulo názory obyvateľov. A inšpirovalo sa.

Separácia do príchodu nového starostu efektívne nefungovala. Zelený odpad sa v meste vôbec nezbieral - a všetok bioodpad, ktorý nemusel byť súčasťou komunálneho odpadu, končil na klasických skládkach. V Parme takisto vôbec neexistoval zber separovaného odpadu "od dverí k dverám". Separácia sa v takmer 200-tisícovom meste realizovala najmä prostredníctvom kontajnerov. Zber bioodpadu a zavedenie systému od dverí k dverám boli teda medzi prvými zmenami, ktoré obyvatelia pocítili. 

Poplatky závislé od množstva odpadu

Ďalšou časťou reformy, ktorú obyvatelia mohli pocítiť, bolo zavedenie schémy "pay-as-you-throw" ("plať podľa toho, koľko vyhadzuješ"). Poplatok za odvoz odpadu vďaka novej schéme priamo závisí od množstva odpadu, ktoré domácnosti vytvárajú.

"Poplatok pre každú domácnosť tvoria dve hlavné zložky: fixná časť založená na počte členov domácnosti a na ploche daného obydlia, a variabilná zložka závisiaca na produkcii odpadu," uvádza Zero Waste Europe v analýze.

Ekonomický stimul na zmenu správania domácnosti podľa analýzy dostali i v podobe tzv. eko-staníc. Tie vybudovali v meste zatiaľ štyri a ďalšie štyri majú pribudnúť v priebehu tohto roka. Zariadenia majú podobu malých "stánkov" s ôsmimi "oknami" na vhadzovanie vyseparovaného ako i komunálneho odpadu. Kým separovaný odpad môžu obyvatelia odovzdávať do eko-stanice zadarmo, za uloženie komunálneho odpadu mesto určilo cenu 70 centov na 40 litrov.

O 59% menej odpadu

Výsledky na seba v Parme nenechali dlho čakať.  Množstvo produkovaného odpadu sa za štyri roky znížilo odpadu o 15% a miera separácie sa naopak zvýšil z necelých 50% v roku 2011 na 72% o štyri roky neskôr. Vďaka tomu sa v meste podarilo znížiť objem generovaného odpadu  na jedného obyvateľa nevídaným spôsobom - 283kg sa znížil na 126kg. Išlo teda o 59-percentný pokles.

"Nová schéma separovaného zberu je úspechom nielen vďaka výsledkom v separácii a redukcii komunálneho odpadu, ale aj vďaka tomu, že schéma dokázala výrazne znížiť kontamináciu v každom odpadovom prúde, čo viedlo k vyššej kvalite materiálov," tvrdia autori štúdie. Nízke znečistenie vyseparovaného odpadu - v prípade papiera a skla na úrovni iba jedného až troch percent - podľa nich zefektívni a zlacní recykláciu. Ekonomicky rentabilná recyklácia je pritom jedným zo základných predpokladov fungujúceho obehového hospodárstva.  

ZDROJ:

Stiahnite si: The Story of Parma (celá prípadová štúdia je prístupná po bezplatnej registrácii)


Diskusia(0)