Kto uvádza na trh neobalový výrobok? Ministerstvo upresnilo niektoré prípady

Zákonné vymedzenie pojmu „výrobca neobalového výrobku“ je uvedené v § 73 odst. 4 zakona 79/2015 o odpadoch. A to tak, že je ním osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza na trh neobalový výrobok.

Pojem „neobalový výrobok je definovaný v § 73 odst. 3.

Podľa MŽP musí ísť o niektorý z výrobkov uvedených v prílohe č. 16 Vyhlášky 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov, a ktorý zároveň:

• nie je obalom

• nie je určený na balenie

• patrí do niektorej z materiálových skupín podľa § 73 ods. 3 (viď vyššie)

• odpad z neho bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu

Aby sa výrobok považoval za neobalový výrobok, musia byť splnené všetky uvedené pojmové znaky. Výrobcom neobalového výrobku je teda iba taký subjekt, ktorého výrobok (ním uvádzaný na trh) spĺňa všetky uvedené znaky.

V § 74 ods. 2 je zároveň ustanovené základné kritérium, na základe ktorého sa určuje, kto a kedy preukazuje, či odpad z konkrétneho neobalového výrobku bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Toto preukazovanie je oprávnený vykonať len výrobca neobalového výrobku, ktorý ho uvádza na trh.

Výrobca finálnych výrobkov z určitého materiálu (uvedeného v § 73 odst. 3 zákona) často prechádza viacerými etapami, výrobnými procesmi a spracovateľskými postupmi, ktoré môžu vykonávať rôzne subjekty (výrobcovia materiálu resp. jeho následní spracovatelia).

Takíto výrobcovia resp. spracovatelia participujúci na jednotlivých etapách spracovania materiálu alebo výroby konkrétneho výrobku nemusia vedieť a spravidla ani nevedia, na čo všetko bude alebo môže byť ich výrobok v ďalšom výrobnom reťazci použitý alebo aké praktické využitie bude mať.

Z uvedeného dôvodu výrobca materiálu resp. spracovateľ (polotovaru, komponentu, príp. typovo určeného výrobku bez jeho účelového určenia) z objektívnych dôvodov spravidla nebude vedieť identifikovať, a teda ani preukázať všetky pojmové znaky určujúce skutočnosť, či pôjde v konečnom štádiu o neobalový výrobok.

Takúto identifikáciu a vyhodnotenie znakov neobalového výrobku je spôsobilý uskutočniť ten subjekt, ktorý ktorý hotový výrobok s jasným účelovým určením z hľadiska spotreby uvádza na trh.

Až tento subjekt môže alebo vie preukázať, či odpad z jeho výrobku má potenciál skončiť alebo neskončiť v komunálnom odpade (za predpokladu dodržiavania zákona), a že teda či ide alebo nejde o neobalový výrobok.

Z uvedeného dôvodu preto vo svojej podstate nemôže byť neobalovým výrobkom napríklad priemyselne vyrobený kotúč papiera určený na ďalšie spracovanie, čo následne znamená, že ani jeho výrobca nemôže byť výrobcom neobalového výrobku.

Avšak výrobky následného spracovateľa takéhoto papiera už môžu mať charakter neobalového výrobku (napr. ak spracovateľ papiera – tlačiareň, vyrobí vlastné výrobky a tie uvádza na trh), no iba za predpokladu, že tieto výrobky majú potenciál skončiť po ich spotrebe v komunálnom odpade (triedenom zbere papiera) s spracovateľ papiera má možnosť identifikovať aj ostatné znaky neobalového výrobku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.