Európska komisia vypracovala nové usmernenie zamerané na rast efektívnosti energetického zhodnocovania odpadov v členských štátoch. Odpad by mohli viac využívať elektrárne, cementárne či vápenky.
Balík obehového hospodárstva po prvom roku prináša výsledky, s ktorými je Európska komisia spokojná. „Naším cieľom je zvýšiť investície do obehového hospodárstva, verejné i súkromné. To veľmi často znamená i nový biznis model,“ zhrnul aktuálne zámery Komisie jej viceprezident Jyrki Katainen. Nové investície do obehového hospodárstva bude chcieť Komisia po novom získavať v spolupráci s Európskou investičnou bankou.
Podstatnú úlohu pri rozvoji obehového hospodárstva má hrať efektívnejšie energetické zhodnocovanie odpadov ako „síce malá, ale inovatívna časť národného energetického mixu.“ Pomôcť tomu má i nový materiál, ktorý Komisia vypracovala pre členské štáty.
Západná Európa vyrába z odpadu najviac energie
Komisia sa vo svojom materiáli odvoláva na zistenia štúdie Európskej environmentálnej agentúry, podľa ktorej celkové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov v EU-28 medzi rokmi 1010 až 2014 narástli o 6% na 81Mt.
Medzi jednotlivými členskými štátmi však existujú značné rozdiely. Šesť krajín, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia tvoria až tri štvrtiny európskych kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov.
Najväčší objem odpadu na jedného obyvateľa sa premieňa na energiu vo Švédsku – takmer 600kg per capita. Švédi kvôli tomu musia odpad dokonca dovážať, v krajine je ho „nedostatok“.
Štáty, ktoré už dnes energeticky zhodnocujú rádovo desiatky percent svojho odpadu, by sa podľa Komisie mali ďalej zamerať najmä na zefektívňovanie výroby energie. Komisia odhaduje, že vďaka zlepšeniu technológií a lepšej selekcií spaľovaného odpadu by mohlo množstvo energie získanej z odpadu narásť až o 29%. Počíta však aj so zatváraním najmenej efektívnych zastaraných zariadení.
Vývoz odpadu do zahraničia Komisia pripúšťa
Na druhej strane štáty južnej a východnej Európy (vrátane Slovenska) nedisponujú takmer nijakými kapacitami a sú do väčšej miery odkázané na skládkovaní. Komisia týmto štátom odporúča, aby sa zamerali predovšetkým na zvýšenie miery separácie a recyklácie odpadu.
V prípade energetického zhodnocovania odpadov by sa táto skupina štátov mala zamerať i na využitie už existujúcich kapacít. Odpad by ako palivo mohol poslúžiť napríklad v tepelných elektrárňach, vápenkách či cementárniach.
„V opodstatnených prípadoch môže k dosiahnutiu optimálneho využitia už existujúcich kapacít pomôcť aj transport odpadu za hranice do iného členského štátu,“ uviedla Komisia. Takýmto spôsobom sa nedávno rozhodla riešiť svoj odpadový problém i talianska metropola. Rím vyviezol desaťtisíce ton komunálneho odpadu na energetické zhodnotenie do Rakúska.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.