Plastový odpad by v budúcnosti už nemusel predstavovať problém. Španielska vedkyňa našla húsenicu, ktorej plastový odpad zachutil ako potrava.
O objav, ktorý môže byť prielomom v boji s plastovým odpadom, sa postarala náhoda. Španielska vedkyňa a amatérska včelárka, Federica Bertocchini, zo svojich úľov pozbierala parazitov, húsenice vijačky voštinovej, ktoré sa živia voskom, a odložila ich do plastovej tašky.
Na húsenice odložené v taške vzápätí zabudla. Keď sa však k igelitke vrátila, zistila, že tvory si z nej vyhrýzli cestu na slobodu. Vedkyňu začalo zaujímať, či išlo iba o prejav pudu sebazáchovy alebo či centimeter dlhé húsenice dokázali plastový materiál aktívne tráviť.
Po svojich prvotných experimentoch Dr. Bertocchini dala dokopy tím výskumníkov z anglickej univerzity Cambridge a metabolizmus húseníc prebádali hlbšie. Svoje závery tento týždeň publikovali v časopise Current Biology.
„Čo umožňuje vijačkám voštinovým rozkladať chemické väzby, ktoré vo všeobecnosti nie sú náchylné na biologický rozklad? Odpoveď leží v ekológii samotných húseníc,“ uviedli autori. Bertocchi so svojím tímom predpokladá, že húsenice dokážu plasty tráviť pravdepodobne vďaka štrukturálnym podobnostiam medzi plastom a voskom, ktorý tvorí základ ich bežnej výživy.
„Táto húsenica bude počiatočným bodom zlomu. Potrebujeme detailnejšie pochopiť, ako tento proces funguje. Dúfame, že dokážeme poskytnúť technické riešenie na minimalizáciu plastového odpadu,“ povedal Dr. Paolo Bombelli, jeden z oxfordských vedcov, ktorý sa na výskume podieľal, pre BBC.
Riešenie pre plastový odpad aj v praxi?
Či tento objav dokáže skutočne pomôcť i v praxi, zostáva zatiaľ otázne. Organizmy schopné spracovávať plasty vedci objavili i v minulosti, problémom však zostáva aplikácia objavu pri nakladaní s odpadom. Húsenice síce dokážu plastový odpad spracúvať pomerne rýchlo, ťažko uskutočniteľným by však bolo dopravovanie obrovského množstva týchto tvorov k plastovému odpadu na skládkach.
Ramani Narayan, výskumník z Michigan State University, ktorý sa dlhodobo zaujíma výskumom biologického rozkladania plastov, pre The Atlantic uviedol, že používanie týchto húseníc by mohlo v praxi viac problémov vytvoriť ako pomôcť riešiť.
Pri prežúvaní plastov by totiž mohli vznikať miniatúrne fragmenty, ktoré „nasajú“ toxíny ako špongia, prenesú ich do potravinového reťazca a spôsobia ešte väčšiu škodu životnému prostrediu.
Španielska vedkyňa Bertocchini však svojmu objavu verí. Ďalším krokom podľa nej nemusí byť zavádzanie húseníc priamo do praxe, ale izolovanie enzýmu, ktorý je v ich tráviacich sústavách zodpovedný za rozklad plastov. Pokiaľ by sa to podarilo, podľa Bertocchini by enzým mohol byť aplikovaný priamo na skládkach a určite by nebolo potrebné pracovať s miliónmi húseníc.
ZDROJ:
A CSIC scinetist discovers that wax worms eat plastic
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.