Európska komisia vydala správu, v ktorej vystríha Slovensko a ďalšie krajiny EÚ pred hrozbou, že nedodrží ciele v odpadovom hospodárstve, ktoré platia v EÚ. Pozrite si prehľad toho, čo Slovensku vyčíta a čo navrhuje.
Dokument komisie (originál nájdete na stiahnutie nižšie) má názov „Správa Komisie o vykonávaní právnych predpisov EÚ o odpadoch vrátane správy o včasnom varovaní pre členské štáty, ktorým hrozí nedostatok pripravenosti na rok 2020 na opätovné použitie/recykláciu komunálneho odpadu“.
Prečítajte si, čo Európska komisia Slovensku vyčíta a navrhuje (preklad z angličtiny, bold a štylistická úprava: redakcia).
Váš názor na návrhy opatrení Komisie môžete vyjadriť v miniankete na našej stránke na Facebooku tu.
Hlavné zistenia
Komisia konštatuje, že v roku 2016 bola miera recyklácie komunálneho odpadu (vrátane kompostovania) na Slovensku – tak ako bola známená Eurostatu – vo výške 23 %, zatiaľ čo skládkovanie bolo na úrovni 65 %.
Na základe analýzy existujúcich a pevne plánovaných politík v oblasti nakladania s odpadom vníma Komisia ako riziko, že v roku 2020 nedôjde na Slovensku k 50% príprave na opätovné použitie/recykláciu komunálneho odpadu.
Na základe posúdenia, ktoré je základom včasnej výstrahy, dospieva Komisa k záveru, že:
- oddelený zber recyklovateľných materiálov vrátane biologického odpadu sa ešte neuskutočňuje účinne;
- chýbajú ekonomické stimuly pre domácnosti na separovaný odpad;
- systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov na Slovensku úplne nezahŕňajú náklady na separovaný zber; a
- treba viac investícií do projektov vyššieho stupňa hierarchie odpadov (napríklad recyklácie), ktoré presahujú spracovanie zvyškových odpadov.
Komisia prikladá možné opatrenia na podporu snahy Slovenska o zlepšenie výkonnosti v odpadovom hospodárstve.
Ekonomické stimuly pre obce
1) Vypracovať minimálne národné štandardy služieb pre zber odpadov (vrátane biologického odpadu) s cieľom špecifikovať napríklad typ a objem kontajnerov, minimálnu a maximálnu frekvenciu zberu a druh používaného vozidla s ohľadom na typ bytového fondu, typické podnebie atď.
2) Zrevidovať zákon o odpadoch s cieľom stanoviť používanie týchto štandardov a zároveň nastaviť sankcie za nedodržanie týchto noriem.
3) Kaskádovať recyklačné ciele na obecnej úrovni, sprevádzať ich sankciami, fiškálnymi alebo inými, ktoré sú trestateľné, nastaviť primeraný čas pre obce, aby zlepšili ich výkon.
4) Revidovať výdavky v rámci operačného programu fondov politiky súdržnosti s cieľom zabezpečiť financovanie implementácie týchto štandardov služieb (pozri bod 1).
5) Revidovať daň zo skládok s cieľom zabezpečiť, aby sa zaoberali aj inými technikami spracovania a likvidácie odpadu (ako je napríklad spaľovanie), aby sa efektívnejšie presunula hierarchia odpadu na úroveň prípravy na opätovné použitie a recykláciu, ktorá má byť vyššia ako úroveň zhodnotenia odpadu.
Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov
6) Revidovať úlohy a zodpovedností rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR) a spôsob ich integrácie s komunálnymi službami s cieľom zabezpečiť, aby sa tento prístup zosúladil s novými štandardmi služieb a aby výrobcovia financovali plné náklady časti systému, za ktoré sú zodpovední.
7) Zaviesť požiadavky, aby údaje od výrobcov obalov boli preskúmané externými audítormi, aby sa zabezpečila presnosť údajov o obaloch uvedených na trh a následne miera recyklácie podľa smernice o obaloch a obalových odpadov.
Zapojenie obcí
8) Vytvoriť národné fórum o recyklácii komunálneho odpadu s cieľom uľahčiť dobré pracovné vzťahy medzi vládnymi inštitúciami, obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov. Pomôcť by to malo zlepšiť komunikáciu medzi národnou vládou a obcami a mohlo by viesť k spoločnému pochopeniu problémov a riešení.
Využitie finančných prostriedkov EÚ
9) Prepojiť vyplácanie finančných prostriedkov EÚ s kritériami minimálnych štandardov služieb a súčasne poskytnúť obciam podnety a stimuly pre spoločnú prácu pri obstarávaní systémov odpadov vo viacerých obciach, čím sa zvýši ich efektívnosť.
Stimuly pre domácnosti
10) Uskutočniť výskum, na základe ktorého bude možné určiť minimálnu úroveň miestnych poplatkov potrebných na dosiahnutie vysokej úrovne recyklačnej výkonnosti a následné zvýšiť tieto poplatky.
Táto minimálna úroveň by sa mala stanoviť na základe podrobnej analýzy pravdepodobných minimálnych nákladov na zavedenie minimálnych štandardov služieb, z ktorých by sa mal odpočítať príspevok výrobcov v rámci systémov EPR.
Nakladanie s biologickým odpadom
11) Odstrániť všetky výnimky zakotvené v zákone, ktoré súvisiacia s požiadavkou triedenia kuchynského odpadu. Týmto sa má zaistiť, aby nebol obmedzený príjem zberu potravinového odpadu.
12) V rámci minimálnych štandardov služieb objasniť, ktoré metódy zberu sú vhodné pre biologický odpad (vrátane špecifikácie potreby oddelenia odpadu z potravín a záhrad); tiež ktoré prístupy by sa mali vylúčiť z dôvodu pravdepodobne vysokých úrovní kontaminácie (napríklad neobmedzený prístup k pouličným kontajnerom).
13) Zvážiť využívanie kontraktov na projektovanie a výstavbu zariadení na spracovanie bioplynu (alebo iných) s cieľom zabezpečiť vhodné koncové zariadenia.
14) Podporiť zavádzanie domáceho kompostovania zavedením ekonomických podporných opatrení (napr. umožniť menej časté a lacnejšie zbery odpadu alebo znížiť poplatky za odpad pre domácnosti s kompostérmi).
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.