Žlté vesty protestujú vo Francúzsku. Kto sú a čo chcú demonštranti?

Hnutie žltých viest (po francúzsky: Mouvement des gilets jaunes) je protestné hnutie, ktoré začalo žiť na internete v máji 2018 a viedlo až ku demonštráciám, ktoré začali vo Francúzsku 17. novembra 2018.

Vtedy sa protest presunul z internetu na do miest, spočiatku na dopravné kruhové objazdy, neskôr na námestia.

Postupne sa protesty rozšírili aj do Valónska, bývalej silno industrializovanej, po francúzsky hovoriacej južnej časti Belgicka.

Žltá vesta bola vybraná ako symbol, pretože všetci francúzski motoristi boli od roku 2008 podľa zákona povinní mať vo vozidlách počas šoférovania viditeľnú vestu.

Zavedením povinnosti sa reflexné vesty stali široko dostupné a lacné.

Čo navrhujú Žlté vesty?

Program ich hnutia je v mnohých bodoch najmä ekonomicky extrémne ľavicový, takže získava podporu najmä zo strany radikálnej ľavice (komunisti, marxisti) a národných socialistov (neonacistov).

Demonštranti navrhujú napríklad to, aby veľkoobchodné reťazce (Macdo, Google, Amazon, Carrefour ...) platili do štátnej kasy viac peňazí a malé obchody (živnostníci, malé podniky) menej.

Vláda má prestať zvyšovať dane z paliva a dôchodok nesmie byť u nikoho nižší ako 1200 eur. Maximálny plat nesmie u nikoho presiahnuť 15 000 eur.

Odchod do dôchodku by mal byť vo veku 60 rokov a všetci, ktorí pracovali fyzicky, by mali mať právo odísť do dôchodku už vo veku 55 rokov.

Medzi základnými tézami tiež požadujú zakázať presun francúzskeho priemyslu do iných krajín a chcú prinútiť zamestnávateľov, aby platili zamestnancom z iných krajín, ktorí sú ochotní pracovať vo Francúzsku aj za nižšiu mzdu, rovnakú mzdu ako Francúzom.

Snažia sa tým dosiahnuť, aby pre zamestnávateľov nebolo atraktívne zamestnať nefrancúzskych občanov, takže o cene práce nebude rozhodovať trh, ale vnútené zvýhodňovanie Francúzskou reguláciou.

V azylovej politike požadujú, aby sa so žiadateľmi o azyl dobre zaobchádzalo. „Dlhujeme im bývanie, bezpečnosť, potraviny a vzdelávanie pre maloletých. Pracujme spolu s OSN na tom, aby boli utečenecké tábory otvorené v mnohých krajinách po celom svete.“ Neúspešní žiadatelia o azyl sa podľa žltých viest majú vrátiť naspäť do svojej krajiny.

Ďalším opatrením má byť zákaz predaja nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve Francúzska a opätovné zoštátnenie energetických podnikov, ktoré protestujúci obviňujú z nárastu cien elektriny a plynu.

V politickom systéme požadujú návrat k dlhšiemu, teda sedemročnému volebnému obdobiu prezidenta, ktoté bolo skrátené počas prezidentovania Jacquesa Chiraca. „Voľby dva roky po voľbe prezidenta republiky môžu vyslať prezidentovi republiky pozitívny alebo negatívny signál o jeho politike.“ Chcú tiež posilniť význam referenda pri formovaní zákonov.

Kam patria politicky?

Päť novinárov z denníka Le Monde študovalo štyridsaťdva požiadaviek tzv. žltých viest a dospelo k záveru, že dve tretiny boli "veľmi blízko" k pozícii radikálnej ľavice (Jean-Luc Mélenchon, Benoît Hamon, Philippe Poutou a Nathalie Arthaud), a takmer polovica bola zlučiteľná s pozíciou "úplne vpravo" (Nicolas Dupont-Aignan a Marine Le Pen). Všetky návpožiadavky boli "veľmi vzdialené" od liberálnych politík (Emmanuel Macron a François Fillon). Celú analýzu, ktorá vyšla 4. decembra, si môžete prečítať tu.

Vláda Emmanuela Macrona utrpela tento týždeň svoju najväčšiu politickú a symbolickú porážku, keď po týždňoch eskalujúcich protestov zrušila v návrhu rozpočtu na rok 2019 návrh na zvýšenie dane z pohonných hmôt.

Demonštrácie začali nespokojnosťou práve nad daňami z pohonných hmôt.

Kto sú demonštranti?

Pôvodne išlo o ľudí z vidieckych oblastí, pre ktorých je cestovanie na dlhé vzdialenosti do práce súčasťou ich každodenného života. Títo ľudia reflektovali na avizované zvyšovanie cien pohonných hmôt, ktorá mala byť zaťažená Macronovou tzv. zelenou daňou.

Protesty žltých viest sa objavili po celom Francúzsku a potom sa rýchlo rozrástli do väčšieho hnutia, ktoré zahŕňa aj členov strednej vrstvy, ktorí sa obávajú zníženia svojho životného štandardu.

Francúzske ministerstvo vnútra odhaduje, že počas prvého decembrového víkendu sa v celej krajine objavilo v uliciach 136 000 demonštrantov, v predchádzajúcich týždňoch približne 280 000.

Kto sú ich lídri?

Hnutie nemá oficiálne vedenie a bolo organizované na začiatku prostredníctvom skupín sociálnych médií.

Formovalo sa bez toho, aby sa do popredia dostal jeden jasný vodca, no niektorí z nich sa neskôr zviditeľnili.

Jedným z nich je Benjamin Cauchy, ktorý sa spočiatku objavil ako jeden z vlastných popredných mužov protestných skupiny, no neskôr hnutie opustil. Cauchy sa od pôvodného hnutia odštiepil a vytvoril tzv. žlté citróny (citron jaunes). Jeho oznámenie bolo veľkým prekvapením, nakoľko bol považovaný za jedného z hlavných postav v hnutí.

Iný z lídrov, v Paríži samozvaný vodca Thierry Paul Valette pre Associated Press povedal, že demonštranti sú frustrovaní nielen o cene paliva, ale aj všeobecnej nespokojní s ekonomickou nerovnosťou.

"Zmena prichádza príliš neskoro... žiadam túto vládu, aby odstúpila," povedal Valette.

Valette je tiež zakladateľom národného hnutia pre rovnosť a počas posledných niekoľkých rokov zorganizoval niekoľko protestov zorganizoval.

Počty demonštrantov

Francúzsko má 67,12 miliónov obyvateľov, teda viac ako dvanásťkrát viac, než Slovensko.

V sobotu 8. decembra vyrazilo do ulíc v celom Francúzsku okolo 136 000 "žltých viest", čo je v prepočte podobný počet, ako keby na celom Slovensku vyrazilo do ulíc 11 000 ľudí.

Najviac bolo demonštráciami zasiahnuté hlavné mesto Paríž, kde prišlo približne 10 000 ľudí, čo zodpovedá bratislavskej demonštrácii s počtom účastníkov 811, pri prepočte na obyvateľov oboch hlavných miest približne 2.500 demonštrantov.

V najsilnejší víkend bolo vo Francúzsku v uliciach približne 300 000 demonštrantov, čo zodpovedá približne 24 300 demonštrantom na Slovensku, teda menej ako štvrtine účastníkov najsilnejšej marcovej demonštrácie za slušné Slovensko.

Aktualizované 16.12.2018 | Časová os protestov:

• 17. novembra: 282 000 demonštrantov - jeden mŕtvy, 409 zranených - 73 vo väzbe
• 24. novembra: 166 000 protestujúcich - 84 zranených - 307 vo väzbe
• 1. decembra: 136 000 demonštrantov - jeden mŕtvy, 263 zranený - 630 vo väzbe
• 8. decembra: 136 000 demonštrantov - 118 zranených - 1220 vo väzbe
  

15. decembra bol opäť použitý slzný plyn na niektorých skupinách demonštrantov a v Paríži zatkli 179 demonštrantov.

Viacerí privŕženci hnutia sa vrátili k svojim koreňom, spočívajúcim v blokovaní ciest. Tieto protesty boli oveľa pokojnejšie, ale stále rozhodujúce a rušivé. Odhaduje sa, že počet protestujúcich klesol už len na 66 000, čo je len polovica z predchádzajúceho týždňa.

Hnutie na Slovensku

Anonymne prevádzkovaná facebooková stránka s 58 000 odberateľmi začala podnecovať "protesty žltých viest" aj na Slovensku. Informovali sme o tom predvčerom. Upozornil na to aktivista Juraj Smatana.

Jeden z materiálov, ktorí sa v súvislosti s výzvou šíri, volá po protestoch rastúcim cenám energií. "Zdražovanie súvisí s plynom, ktorý Pellegrini s Kiskom zadarmo rozdávajú Ukrajine," uvádza sa v zdieľanom obsahu.

---

Článok je súčasťou nášho programu vzdelávania proti dezinformáciám.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.