Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Zákon o poplatkoch má motivovať, tvrdí ministerstvo. Obce to tak nevidia

Podľa nového zákona o poplatkoch majú byť tie obce, ktoré triedia výraznejšie, patrične odmenené. Ministerstvo zdôrazňuje motivačný charakter tohto kroku. Poplatky však napriek tomu narástli.

Janette Smažáková

Janette Smažáková / Foto: Odpady-portal.sk

Janette Smažáková z odboru legislatívy MŽP SR v rámci konferencie ODPADY 2019 predstavila zákon o poplatkoch v praxi.

Išlo o rôzne praktické problémy pri uplatňovaní nového zákona o poplatkoch za ukladanie odpadov a určovaní výšky poplatku na základe preukázanej miery zhodnocovania.

Táto problematika sa týka jednak zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ale aj nariadenia vlády, ktoré stanovuje výšku sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z týchto poplatkov.

Nový zákon nahradil legislatívu z roku 2004. Aké sú teda hlavné zmeny, ktoré sa týkajú všetkých poplatníkov?

Oznamovacie povinnosti

Smažáková sa zamerala práve na skládky odpadov. Nová povinnosť stanovuje, že do 28. februára príslušného kalendárneho roka je poplatník povinný správne zaradiť odpad do príslušnej sadzby podľa zodpovedajúcej prílohy nariadenia.

Zároveň k tomuto dátumu musí oznámiť prevádzkovateľovi skládky údaje o tejto sadzbe. Ide o všeobecnú povinnosť, ktorá platí pre všetkých poplatníkov.

Možnosť tohto oznámenia je však aj pri prvom uložení odpadu po 28. februári príslušného kalendárneho roka.

Zákon však stanovuje určité povinnosti aj priamo vo vzťahu k obci. Tá má povinnosť do 28. februára príslušného kalendárneho roka vypočítať si úroveň vytriedenia komunálnych odpadov.

„Na to, aby si vôbec obec mohla správne zaradiť odpad do príslušnej sadzby, musí si pre zmesový komunálny odpad a objemný odpad vypočítať úroveň vytriedenosti komunálnych odpadov,“ vysvetľuje Smažáková.

Medzi komunálnymi odpadmi treba rozlišovať

Čo sa týka zaradenia odpadu do príslušnej sadzby, v prípade komunálnych odpadoch je nevyhnutné rozlišovať, či ide o zmesový komunálny odpad a objemný odpad alebo o iný druh komunálnych odpadov.

V prípade zmesového komunálneho odpadu a objemného odpadu obec vychádza z Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním, teda zo svojej evidencie a následne z ohlásenia, z ktorého vie, aká je produkcia komunálnych odpadov.

„A na základe toho cez vzorec, ktorý je ustanovený v samotnom poplatkovom zákone v prílohe číslo 2, si vypočíta túto úroveň vytriedenia,“ dodáva Smažáková.

DSO do čitateľa nepatrí (zatiaľ)

Tu podľa nej dochádza k častému nepochopeniu najmä zo strany obcí. Do čitateľa tohto vzorca sa uvádzajú množstvá jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 1 daného zákona.

Ide teda o všetky komunálne odpady, ktoré je možné v danej obci vytriediť, pričom musí to byť odpad uvedený vo VZN.

Do čitateľa teda nie je možné započítavať tie zložky, ktoré nie sú uvedené v spomínanej prílohe. Nie je teda možné tam uvádzať drobný stavebný odpad a biologicky rozložiteľný odpad z domácich kompostérov.

„Je dobré, keby ministerstvo zvážilo, a predpokladám, že aj budeme zvažovať, či DSO budeme započítavať v budúcnosti alebo nie,“ konštatuje Smažáková.

Drobný stavebný odpad však nie je homogénny, a práve z tohto dôvodu je táto téma podľa Smažákovej vecou ďalšej diskusie.

Čo patrí do menovateľa

Do menovateľa je zase nevyhnutné započítať hmotnosť všetkých komunálnych odpadov, ktoré boli vyzbierané v obci za predchádzajúci kalendárny rok.

Do menovateľa teda patrí všetok vyzbieraný odpad v obci vrátane drobného stavebného odpadu, zmesky aj objemného odpadu.

„Čo sa týka iných druhov komunálnych odpadov a priemyselných odpadov, tam je to jednoduchšie, pretože poplatník si zaradí podľa druhu odpadu ten druh do sadzby, ktorý je uvedenáý v prípade iných druhov komunálneho odpadu v druhej tabuľke prílohy číslo 1 nariadenia vlády,“ vysvetľuje Smažáková.

Ide práve o drobný stavebný odpad, zeminu a kamenivo či nebezpečný odpad. Čo sa týka priemyselného odpadu, ide o odpad, ktorý je v Katalógu odpadov MŽP SR zaevidovaný pod katalógovými číslami 1 až 19.

Tie si práve poplatník zaradí podľa prílohy číslo dva nariadenia vlády. Nájde tam jednotlivé druhy odpadov a k nim pridelenú sadzbu.

Poplatky sú odvádzané Environmentálnemu fondu

Predchádzajúca právna úprava stanovovala, že poplatník zaplatí prevádzkovateľovi skládky poplatok za uloženie odpadu a ten ho následne prerozdelí buď obci, alebo obciam, na území ktorých sa nachádza skládka odpadu alebo odkalisko, a ktorými prechádza prejazdová účelová komunikácia.

Nový zákon však do tohto vzťahu včlenil aj Environmentálny fond, ale aj ďalšie subjekty, ktoré môžu získať príjmy z poplatkov za uloženie odpadov.

Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo odkaliska vystaví doklad poplatníkovi o výške poplatku, a to do 15 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom bol odpad uložený.

Následne je poplatník povinný do 45 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom bol odpad uložený na skládku odpadu alebo odkalisko, zaplatiť túto faktúru.

„Všetky poplatky prevádzkovateľ odvádza Environmentálnemu fondu,“ zdôrazňuje Smažáková. Na túto povinnosť má 60 dní.

Poplatky narastajú, obce sú nespokojné

Environmentálny fond následne všetky tieto príjmy prerozdelí medzi subjekty, ktoré sú ustanovené zákonom.

V nariadení boli podľa Smažákovej ustanovené vyššie poplatky ako v predchádzajúcom zákone, čím vzniká práve možnosť prerozdeliť tieto príjmy okrem samotných obcí aj pre iné subjekty.

A ako je to s tým zdražovaním? Podľa starostu Jozefa Hodošiho z obce Brezovica nad Torysou by celý systém mal fungovať tak, že obec, ktorá bude najviac separovať, bude zvýhodnená oproti tým, ktoré budú triediť menej.

Nevidí tak zmysel vo väčšom triedení, keďže poplatky výrazne narastú aj tak. „Hľadám v tom logiku, ale neviem ju tam nájsť,“ konštatuje.

Podľa neho by dávalo zmysel, keby tým, ktorí budú najviac separovať, poplatok zostal aspoň vo výške, ktorá platila doteraz, prípadne sa znížil.

„Skúste sa vžiť do pozície pracovníčky obecného úradu, ktorá má vysvetliť nespokojnému dedkovi, prečo platí o 5 eur viac,“ dodáva.

Kritizuje aj odvádzanie poplatkov do Environmentálneho fondu. Tento systém podľa neho bude slúžiť len tým vyvoleným. Poukazuje na to, že už má sedem mesiacov poslanú žiadosť na Envirofonde, zatiaľ bez odozvy.

Poplatky sú smiešne, tvrdí Susko

Štátny tajomník ministerstva Boris Susko tvrdí, že tieto poplatky sú v porovnaní s inými krajinami stále prinízke. Dokonca dodáva, že pôvodný návrh sadzieb bol omnoho vyšší.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

O zvyškový plastový odpad je iba minimálny alebo žiadny záujem. Pre mestá bol kedysi zdrojom príjmu, teraz predstavuje iba náklady.

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie? Ktoré vekové skupiny najviac plytvajú? Čo najviac vyhadzujú Slováci? Odborníčky diskutovali v Prahe.

Na majstrovstvách sveta v hokeji sa podarilo vytriediť 56 % odpadu

Na majstrovstvách sveta v hokeji sa podarilo vytriediť 56 % odpadu

Sedem ton vytriedeného skla, 21 ton plastov, 25 ton papiera. Pozrite si, ako dopadol hokejový šampionát v Bratislave a Košiciach z hľadiska odpadov.