Riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov ASEKOL SK predstavil hlavné výzvy spojené s globálnym nárastom elektroodpadov. Spomenul aj niekoľko iniciatív, ktoré majú na Slovensku šíriť osvetu a prispieť k účinnejšiemu triedeniu.
Ronald Blaho z organizácie ASEKOL SK, ktorá v zastúpení výrobcov a dovozcov elektrozariadení, batérií a akumulátorov organizuje a financuje celoštátny systém ich zberu, predstavil v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom problematiku elektroodpadu nielen na Slovensku, ale aj z globálneho hľadiska.
Čo všetko je vlastne elektroodpad? Od augusta minulého roka po aktualizácii smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení sa delia rôzne elektronické zariadenia z bežných domácností na šesť základných skupín.
„Prvé sú zariadenia na tepelnú výmenu, a to sú prevažne chladničky a mrazničky, alebo tepelné čerpadlá,“ vysvetľuje Ronald Blaho.
Druhú skupinu tvoria zobrazovacie zariadenia, teda televízory, počítačové monitory, laptopy a notebooky. Treťou skupinou sú svetelné zdroje.
„Štvrtá sú veľké spotrebiče, piata malé a šiesta skupina sú špeciálne IT zariadenia,“ dodáva. Mobilné telefóny patria práve do poslednej skupiny.
Najrýchlejšie rastúci odpad
V súčasnosti je elektroodpad najviac rastúcim odpadom z globálneho hľadiska. „Za posledných 20 rokov rastie exponenciálne,“ konštatuje R. Blaho.
Zároveň vysvetľuje, že kedysi si ľudia kupovali spotrebiče z praktických dôvodov – potrebovali oprať veci, uskladniť potraviny, a tak si kúpili práčku či chladničku. Kto mal peniaze navyše, kúpil si televízor. Dnes sa však spoločnosť dostala do fázy, kedy väčšina týchto spotrebičov slúži len na zábavu.
Vplyv elektroodpadov na životné prostredie je problémom práve z dôvodu exponenciálneho rastu ich produkcie, ale aj z dôvodu ich samotného zloženia.
Zo šiestich skupín elektrospotrebičov sú až tri z nich považované za nebezpečné práve z hľadiska svojho zloženia. Ide o chladničky a mrazničky, televízory a počítačové monitory a svetelné zdroje.
Na Slovensku je vyzbieraná asi len polovica elektroodpadu
Problémom podľa odborníka je, že globálne nie je s veľkým množstvom elektroodpadu nakladané tak, ako by sa s ním nakladať malo.
„V mnohých krajinách sveta sa s ním nakladá nelegálne. Ľudia, ktorí netušia, aké má ten odpad zloženie, ho všelijakým spôsobom rozoberajú, vypaľujú, aby z neho získali napríklad meď,“ vysvetľuje ďalej.
Zber elektroodpadov organizáciou ASEKOL / Foto: Archív Odpady-portal.sk
Zároveň však zdôrazňuje, že v rámci Slovenska je nakladanie s takýmto druhom odpadu na veľmi slušnej úrovni. Dodáva však, že pretrvávajúcou slabinou je fakt, že z toho, čo je uvedené na slovenský trh, je vyzbieraná stále asi len polovica.
„Stále je druhá polovica, ktorá ide niekde a nevieme úplne kde,“ konštatuje riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov ASEKOL SK. Podľa neho to však automaticky neznamená, že celá táto druhá polovica zostane ležať voľne v prírode.
Harmonizácia pravidiel nám pomáha
Veľkým krokom vpred je aj to, že v súčasnosti už existuje napríklad možnosť prísť so spotrebičom do predajne, ktorá je väčšia ako 400 metrov. Tam sú pracovníci povinní tento elektrospotrebič zdarma prevziať.
Slovenská legislatíva je v oblasti nakladania s odpadmi zharmonizovaná s európskou legislatívou. R. Blaho však pripomína, že z praktického hľadiska sa slovenská legislatíva neustále zlepšuje, väčší priestor na zlepšenie však stále existuje.
Vyzdvihol tiež európsku legislatívu a harmonizáciu národných legislatív. Podľa neho v tejto oblasti nie je možné kritizovať zbytočnú byrokraciu zo strany Únie, keďže zákonodarstvo je vo sfére elektroodpadov naozaj efektívne. Na celom svete Európa nakladá s elektroodpadom najlepšie.
„Sme na tom dvojnásobne lepšie ako Amerika,“ zdôrazňuje. V porovnaní s Áziou alebo Austráliou je na tom Európa dokonca ešte výraznejšie lepšie.
Osvetu šíria aj do škôl
Od roku 2010 organizácia iniciuje aj osvetový projekt pre školy s názvom Recyklohry. „Myslím si, že je to celkom unikátny projekt a veľmi dobre dopĺňa školské didaktické osnovy, ktoré nie sú ucelené a nemajú štruktúru z hľadiska výchovy k ochrane životného prostredia alebo k triedeniu odpadu,“ tvrdí R. Blaho.
Súčasťou projektu je to, že v rámci zapojených škôl žiaci zbierajú malé elektrické spotrebiče – kulmy, fény, hriankovače, mobily a podobné zariadenia.
Nádoby na odpad im poskytne organizácia ASEKOL zdarma. Momentálne je do projektu zapojených viac ako 1 200 škôl. Okrem toho ide aj o vzdelávací projekt, keďže žiaci musia počas školského roku riešiť viaceré úlohy v oblasti odpadov.
„Projekt funguje už deviaty rok a my to vidíme, že v deťoch, ktoré sú do projektu zapojené už 9 rokov, sa ten návyk už vybudoval,“ zdôrazňuje úspechy projektu.
Pozor na lítiové baterky
Malé prenosné batérie nie sú elektroodpad. Dnes je však už bežnou možnosťou priniesť použité baterky do zberných nádob v elektropredajniach.
„Keďže v súčasnosti technológie postúpili, vyvinuli sa nové chemizmy batérií a okrem starých klasických olovených batérií, ktoré sú tiež nebezpečné zo svojej podstaty, je aj mnoho ďalších chemizmov,“ vysvetľuje konateľ organizácie zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, batérie a akumulátory.
Najviac vyskytujúce sa baterky v súčasnosti sú alkalické. Ich zloženie nie je také nebezpečné pre životné prostredie.
Potom sú tu však aj lítiové baterky, ktoré sú veľmi zastúpené predovšetkým v IT výrobkoch. Z hľadiska chemizmu nie sú považované za nebezpečné. Často problematické je však nakladanie s nimi.
Zo zákona vyplýva, že každá predajňa, ktorá baterky predáva, by ich mala aj odoberať. Podľa odborníka je preto jednoznačne nevyhnutné triediť.
Kontajnery na elektroodpad majú úspech
Ďalším projektom, ktorý iniciovala organizácia ASEKOL SK, je zavedenie triedenia elektroodpadu vo viacerých mestách na Slovensku.
Kontajner na elektroodpad spoločnosti ASEKOL SK
Premiérovým mestom bola v novembri 2016 Trnava, potom nasledovala Šaľa, Senec, Hlohovec. Vlani to bola Banská Bystrica a Piešťany. R. Blaho však pripomína, že zatiaľ ide len o skúšobnú fázu a doposiaľ rozmiestnili asi do sto kontajnerov.
Problémom však je, že ľudia do takýchto kontajnerov odkladajú rôzne iné predmety, než ktoré tam patria, napríklad oblečenie aj potraviny.
Čo sa týjka financovania, mestá majú tieto kontajnery zdarma, nevznikajú teda žiadne extra náklady pre mestský rozpočet. V ASEKOL SK sa však paradoxne viackrát stretli s tým, že mestá očakávali príjmy za umiestnenie kontajnerov na svojom území.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.