NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Priemerná česká domácnosť vyhodí 600 až 700 eur ročne plytvaním potravinami

Vytvárajú potravinové banky potravinový odpad? Oplatí sa firmám investovať do predchádzania vzniku potravinového odpadu? Ako je to s predajom krivej zeleniny? Odborníci diskutovali v Prahe na stredoeurópskej konferencii na tému boja proti plytvaniu potravinami.

CE Food Waste Conference 2019

CE Food Waste Conference 2019 | Foto: Tesco

V paneli s názvom „Environmentálne, sociálne a hospodárske argumenty proti potravinovému odpadu“ diskutovali Matt Simister (Tesco CE), Veronika Láchová (Česká federace potravinových bank), Ondřej Žák (E&Y, ČR) a Adam Podhola (Zachraň jídlo).

Potravinové banky sú čoraz populárnejšie

V Českej republike už druhý rok dostávajú potravinové banky potraviny zo zákona. Hlavnými pôvodcami plytvania potravinami sú však najmä domácnosti.  Veronika Láchová z České federace potravinových bank tvrdí, že povedomie o potravinových bankách a potravinových zbierkach je stále vyššie a okrem reťazcov s bankami spolupracuje aj čoraz viac domácností.

„Záujem zo strany jednotlivcov veľmi stúpa. Pociťujeme to hlavne na množstve emailov a telefonátov, dokonca aj v regiónoch.“ Ľudia sa podľa nej o túto tematiku začínajú čoraz viac zaujímať, čo je spojené aj s kampaňou o obaloch, keďže problematika vyhadzovania potravín nie je iba o samotných potravinách, ale aj o tom, v čom sú zabalené.

„Pociťujeme záujem zo strany verejnosti, hlavne od mladých ľudí, prichádza k nám veľa dobrovoľníkov. Školy zase prejavujú záujem o vzdelávacie programy.“

Odberateľmi potravinových bánk sú neziskové organizácie a charity po celej republike, pričom konečných odberateľov je zhruba stotisíc. Populárnymi skupinami sú slobodné matky a seniori. Okrem toho potraviny končia aj v terénnych programoch, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi.

Foto: Odpady-portal.sk

Oplatí sa predchádzanie vzniku potravinového odpadu finančne?

„V súčasnej dobe je dopyt po potravinách stále vysoký, pretože organizácie zistili, že pre nich môže byť veľmi ekonomicky prínosné potraviny nevyhodiť, ale darovať,“ vysvetľuje Veronika Láchová. Generálny riaditeľ Tesco pre strednú Európu Matt Simister dodáva, že každé vynaložené euro, ktoré firma investuje do obmedzenia plytvania potravinami, sa jej vráti so ziskom.

Na otázku, či dokáže predchádzanie vzniku potravinového odpadu vytvoriť ekonomicky zdravšiu spoločnosť, M. Simister odpovedá, že čím presnejšími údajmi o potravinovom odpade a dopyte zo strany zákazníkov reťazce disponujú, s o to väčšou presnosťou dokážu zadávať objednávky. Čím menej potravín sa v dodávateľskom reťazci vyplytvá, tým viac financií firma ušetrí.

Hoci aktivít na predchádzanie vzniku potravinového odpadu je mnoho, Adam Podhola z iniciatívy Zachraň jídlo hovorí, že práca na tejto problematike stále nie je dostatočná. Je podľa neho dôležité investovať do komplexnej analýzy situácie konkrétne v Českej republike, keďže čísla, ktoré zatiaľ používajú, sú európske priemery. „Nedá sa efektívne hospodáriť s niečím, čo nemáme zmerané. Potrebujeme tvrdé dáta o situácii v domácnostiach aj v poľnohospodárstve.“

Napriek tomu, že systém potravinových bánk funguje na dobrej úrovni, stále sú ľudia, ktorí trpia hladom. Veronika Láchová tvrdí, že hoci Česká republika na tom ekonomicky nie je zle, potravinovú pomoc v krajine každodenne alebo príležitostne stále potrebuje približne milión ľudí, teda zhruba desatina obyvateľov.

Organizácie, ktorým potravinové banky potraviny dodávajú, sa často stretávajú s takzvanou skrytou podvýživou, čo znamená, že ľudia síce majú čo jesť, ale potraviny, ktoré konzumujú, nie sú dostatočne výživné. Na pokraji chudoby sa v Česku pohybuje 9,6% obyvateľov.

Ondřej Žák na CE Food Waste Conference Foto: Odpady-portal.sk

„Hodnota plytvania potravinami v Európe je taká veľká, že by nakŕmila dvesto miliónov ľudí,“ doplňuje Ondřej Žák zo spoločnosti E&Y. Matt Simister dodáva, že odhadom na svete trpí hladom deväťsto miliónov ľudí, pričom ďalšie dve miliardy zažívajú skrytú podvýživu, teda si nemôžu dovoliť nutrične výživné potraviny. Dve miliardy ľudí naopak trpia nadváhou.

Ročne sa v EÚ vyhodí osemdesiatosem miliónov ton jedla, s čím sa spájajú odhadované náklady okolo 143 miliárd eur.

Ondřej Žák uvádza, že v Českej republike domácnosť plytvaním potravinami vyhodí v priemere šestnásť až osemnásť tisíc korún českých ročne. Keďže v súčasnosti nie je zavedená štandardná metodika merania plytvania potravinami, čísla sa veľmi rôznia. V Česku sa hmotnosť vyhodených potravín na hlavu pohybuje od 25 kg za rok po 200 kg za rok.

Vytvárajú potravinové banky potravinový odpad?

Systém potravinových bánk je v súčasnosti natoľko flexibilný a rýchly, že hoci banky nevedia, kedy a aké množstvo potravín dostanú, a teda sa naňho nevedia vopred pripraviť, potravinový odpad takmer nevytvárajú.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ministerstvo vydalo pre obce usmernenie k výpovediam zo strany OZV

Ministerstvo vydalo pre obce usmernenie k výpovediam zo strany OZV

V tomto období sú doručované obciam výpovede od zmluvných organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Výrobcom a obciam pribudla do ponuky ďalšia OZV za obaly a neobalové výrobky

Výrobcom a obciam pribudla do ponuky ďalšia OZV za obaly a neobalové výrobky

Na Slovensku dlhoročne etablovaná spoločnosť získala autorizáciu aj na vyhradený prúd obaly a neobalové výrobky.

Spoplatnenie jednorazových pohárov motivuje spotrebiteľov doniesť si vlastný, potvrdila štúdia

Spoplatnenie jednorazových pohárov motivuje spotrebiteľov doniesť si vlastný, potvrdila štúdia

Ako premýšľa spotrebiteľ? Zľava z nápoja ho láka menej ako možnosť vyhnúť sa plateniu za pohár na jedno použitie. Iná štúdia zase tvrdí, že ľudia, ktorí vo všeobecnosti nakupujú menej, sú šťastnejší ako tí, ktorí investujú do ekologických výrobkov.