Obmedzenie plastových tašiek má aj nezamýšľané dôsledky: viac iných plastov a viac emisií

Spotreba plastových tašiek po ich spoplatnení na Slovensku významne klesla. Ministerstvo životného prostredia s odvolaním na štatistiku Európskej komisie uvádza, že kým v roku 2010 sa na Slovensku spotrebovalo 466 ľahkých plastových tašiek na obyvateľa, v minulom roku to bolo už iba 17 tašiek.

Celkový dopad tejto zmeny na životné prostredie je však otázny a obmedzenie plastových tašiek má svoje nezamýšľané dôsledky.

Prvým je vyššia spotreba výrobkov, ktorými spotrebitelia plastové tašky nahrádzajú, napríklad, plastových vreciek na odpad, vreciek na sekrementy domácich zvierat či obalov na skladovanie potravín.

Tým druhým je presadzovanie alternatív, ktorých celková uhlíková stopa je podstatne väčšia ako v prípade plastových tašiek.

Plastové tašky nahrádzajú iné plasty

Zvykli ste aj vy používať ľahké plastové tašky do odpadkového koša? A do čoho dávate svoj odpad dnes? Čísla ukazujú, že obmedzenie plastových tašiek – spôsobené ich spoplatnením či úplným zákazom – má za následok vyššiu spotrebu iných plastových výrobkov, napríklad vreciek na odpad, ktoré používame v domácnostiach do smetiakov.

Po tom, čo plastové tašky v Írsku v roku 2002 začali podliehať povinnému spoplatneniu sumou 15 centov, spotreba plastových vreciek na odpad významne vzrástla.

„Hoci je pravda, že spoplatnenie viedlo k dramatickému poklesu v počte tašiek vydaných v obchodoch, tiež spôsobilo 400 % nárast v predaji vreciek na odpad a veľkých čiernych odpadových vriec,“ priniesol The Guardian. Tie sú, navyše, v mnohých prípadoch podstatne hrubšie ako ľahké plastové tašky.

Čísla o predajnosti plastových vreciek na odpad na Slovensku neexistujú, Zväz obchodu SR (ZO SR) však určitý nárast eviduje.

„Pokiaľ ide o plastové obaly na smeti, zaregistrovali sme drobný nárast ich predaja potom, ako sme obmedzili alebo zrušili ponuku plastových tašiek,“ uviedol pre Odpady-portal.sk prezident ZO SR Martin Katriak.

Obchodné reťazce, ktoré sme oslovili, na otázku o predajnosti vreciek na odpad konkrétnymi údajmi priamo nereagovali. Vo svojich odpovediach však zdôraznili, že plastové tašky zo svojho sortimentu dlhodobo vytláčajú a nahrádzajú ich taškami z alternatívnych materiálov. Tým sa dostávame k ďalšiemu problému.

Bavlna a papier znamenajú viac emisií

„Len minulý rok sa v Kauflande predalo 9 miliónov jednorazových igelitových tašiek, ktoré síce majú certifikát Blue Engel, no ich jednorazové používanie aj tak zbytočne zaťažuje životné prostredie,“ reagovala hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová.

„Preto sme od 28. augusta 2018 začali s dopredajom starých zásob týchto jednorazových igelitových tašiek a najneskôr od nového roka nás nájdete už len viacnásobne použiteľné tašky a tašky z biobavlny.“

Plastové tašky bez pochybností predstavujú obrovskú zaťaž pre ekosystémy, ak končia v prírode, napríklad v lesoch alebo vo svetovom oceáne. Z hľadiska ich celkovej uhlíkovej stopy – teda množstva emisií, ktoré je s nimi spojené v priebehu ich celého životného cyklu – však tašky z plasty majú výrazne menší dopad ako ich alternatívy z bavlny či papiera.

Z porovnania dánskej Agentúry životného prostredia, o ktorom sme ešte vlani informovali aj na Odpady-portal.sk, vyplýva, že, napríklad, bavlnenú tašku musí spotrebiteľ používať viac ako 40 rokov a počas tejto doby nepoužívať žiadne iné tašky, aby táto alternatíva „vyrovnala“ svoju uhlíkovú stopu voči plastovej taške. Dôvodom je veľké množstvo emisií (a nielen tých) spojených s produkciou bavlny.

„Z pohľadu bežného človeka sa dá povedať: Bavlna? Veď to je prírodný materiál, nič ekologickejšie si nevieme predstaviť,“ povedal profesor Pavel Alexy zo Slovenskej technickej univerzity na nedávnej konferencii Samoška. Z viacerých dôvodov to však neplatí. „Bavlna má vysokú uhlíkovú stopu, je nerecyklovateľná.“

Ako ukázala taktiež štúdia World Wildlife Fund, kým z celkovej plochy využívanej na poľnohospodárstvo zaberá bavlna iba 2,4 %, jej pestovanie sa podpisuje až pod 24 % svetovej spotreby insekticídov a 11 % všetkých pesticídov. Na výrobu jedného kilogramu bavlny sa spotrebuje neporovnateľne viac vody ako na produkciu jedného kilogramu akéhokoľvek druhu zeleniny a dokonca aj niektorých druhov mäsa.

Papier nevychádza z porovnania s plastom o nič lichotivejšie. V prípade, že sa rozhodnete pre papierovú alternatívu plastovej tašky, na to, aby ste dosiahli menšiu celkovú uhlíkovú stopu, tašku z papiera by ste museli použiť minimálne 43-krát. Papierové tašky sú však málo odolné a potrebných 43 použití zrejme vydrží len máloktorá.

Bavlnenú tašku treba prať. To sú ďalšie emisie

Jednorazové plastové tašky, ktoré možno po odnesení nákupu použiť, napríklad, ešte raz do odpadkového koša, vychádzajú z porovnania s opakovane použiteľnými taškami ako lepšia alternatíva aj z hygienického hľadiska.

Výskum arizonskej univerzity odhalil, že až 97 % ľudí, ktorí nakupujú s opakovane použiteľnými taškami, si neuvedomuje, že by ich mali pravidelne prať. Tašky, ktoré prichádzajú do kontaktu s rôznymi druhmi potravín a nezriedka aj s nimi spojenou vlhkosťou, pritom môžu bez pravidelného čistenia predstavovať zdravotné riziko kvôli prítomnosti baktérií či plesní.

Na druhej strane pravidelné pranie a čistenie týchto tašiek ich celkovú environmentálnu stopu zväčšuje. S používaním čistiacich prostriedkov, ohriatej vody či elektriny potrebnej na pranie rastie množstvo emisií skleníkových plynov spojených so životným cyklom takejto tašky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.