Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Padajúce ceny druhotných surovín môžu signalizovať ekonomickú recesiu

Výkupné ceny väčšiny odpadov sa za rok prepadli aj o niekoľko desiatok percent. Aký má tento vývoj vplyv na celý systém nakladania s odpadom?

Padajúce ceny druhotných surovín môžu signalizovať ekonomickú recesiu

Foto: depositphotos

Zmena kondície ekonomiky sa najrýchlejšie prejavuje aj v odpadárskom odvetví. Utlmovanie výroby v priemysle znamená produkciu nižšieho objemu odpadov, ale aj menšiu spotrebu primárnych a druhotných surovín. Ich cena tak zákonite klesá. To sa už dlhší čas deje aj s výkupnými cenami pre jednotlivé druhy odpadu.

„Zatiaľ o ekonomickej kríze nikto otvorene nehovorí, no situácia sa vyvíja podobne ako v roku 2008,“ upozorňuje Peter Krasnec, riaditeľ spoločnosti AVE SK a bývalý prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Spomaľovanie dopytu v automobilovom a oceliarskom priemysle má dopady aj na odpady.

„Vidíme to na odpadoch u našich priemyselných zákazníkov. Miera produkcie odpadov začína stagnovať a klesať.“

Za odber niektorých materiálov sa už platí

Automobilový priemysel precháza náročným obdobím kvôli clám, brexitu, ekonomickým podmienkam a veľmi prísnej environmentálnej legislatíve v Európe. Práve toto odvetvie je jedným z najväčších odberateľov kartónu a lepenky. Ak sa odber zníži, zberový papier sa hromadí a jeho cena klesá.

Ešte pred rokom stáli kartón a lepenka 140 eur, teraz iba 40 eur za tonu a do konca roka to vraj môže byť aj 20 eur. „Zákazníkovi budeme musieť povedať: Bohužiaľ, aby som zobral papier od teba, budeš musieť zaň platiť,“ hovorí P. Krasnec.

Klesajú prakticky všetky komodity. Napríklad tona PET fliaš stála pred rokom 490 – 510 eur, v súčasnosti okolo 350 eur. Farebná fólia, ktorá sa tiež zberá, nemá trhovú cenu, respektíve ide do mínusu, kedy niektorí odberatelia už požadujú platiť za odber. Spracovanie tohto druhu odpadu je totiž povinné. Podobná situácia je s nápojovými kartónmi (tetrapakmi).

Sklo si zatiaľ drží cenu

“Pokles cien výraznejšie rezonuje, nakoľko sa dotýka práve komodít, ktoré vznikajú najčastejšie - vlnitá lepenka, papier a kovy. Klesajú však aj iné komodity: plasty, drevo, elektroodpady. Výnimkou je sklo, kde zatiaľ neevidujeme pokles dopytu a s ním spojený tlak na znižovanie ceny,” hodnotí situáciu na trhu Juraj Jakeš, obchodný riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.

Cena vlnitej lepenky a papiera klesla za rok o vyše 45 %, kovy o zruba 15 – 30 % podľa typu. Znižovanie cien druhotných surovín bude podľa neho pokračovať aj naďalej.

“Je nepochybné, že zastavenie dovozu druhotných surovín do Číny malo značný vplyv na následný negatívny vývoj cien najmä pokiaľ ide o plasty. Tu je pokles ceny ovplyvnený aj cenou primárnej suroviny – ropy. V poslednom období to platí aj pre papier, ktorého cena tiež postupne klesá bez ohľadu na jeho druh,” uvádza pre Odpady-portal.sk Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing spoločnosti ENVI-PAK.

Ako dodáva, na cenu papiera má významný vplyv aj to, že sa nedá skladovať dlhší čas, aby sa ho nahromadilo výhodné expedičné množstvo. Za pomerne stabilné považuje ceny za PET nápojové obaly a sklo.

INISOFT

Údaje APOH naznačujú, že ceny druhotných surovín padajú dole takmer pri každej komodite. Pri plastoch (PET, HDPE, LDPE, PP, PS, ine), papieri (zmiešaný od obcí, karton/lepenka), skle, železe klesli ceny od začiatku roka o 10 až 50 %. „Podľa posledných informácií z trhu budú ceny, hlavne papiera, ešte klesať,“ upresňuje Martin Múdry,  výkonný riaditeľ združenia.

Nadbytok papiera v Európe

Obmedzenia importu papiera do Číny a obchodná vojna medzi Čínou a USA znamenajú pretlak papiera na recykláciu na európskom trhu.

„Tento nadbytok zároveň eskaluje v období, kedy má väčšina papierní plánované odstávky a s tým spojenú zníženú potrebu papiera na recykláciu. Na druhej strane papierne nemajú dostatočný odbyt na svoje produkty, čo je zasa spôsobené najmä recesiou v priemysle. Spoločne tak dochádza ku každomesačnému poklesu cien a obmedzovaniu dodávok,” nazdáva sa J. Jakeš.

Nevylučuje, že pri niektorých komoditách môže nastať aj substitučný efekt, kedy sa zníženie dopytu po jednej komodite, napríklad plastových obaloch, odrazí na zvýšení dopytu po inej alternatíve, napríklad papierových obaloch.

Výkupne odpadov môžu zatvárať brány

Mení nejako situácia na trhu spôsob nakladania s odpadom? Materiály, pri ktorých je zároveň problém s odbytom, ako sú fólie, kelímky alebo nápojové kartóny, sa začínajú hromadiť v zberných dvoroch.

“Nakladanie s druhotnými surovinami sa nemení, vždy preferujeme recykláciu pred energetickým zhodnotením v spaľovniach, či uložením na skládke. Každý mesiac upravujeme výkupné ceny. Pri niektorých druhoch odpadov už pôvodcovia začínajú platiť za zabezpečenie ich zhodnotenia. Je možné očakávať, že niektoré výkupne súčasných prevádzkovateľov budú postupne zatvárané,” objasňuje pre Odpady-portal.sk J. Jakeš.

Komunálny odpad nie je príliš zaujímavý

K nižšiemu dopytu po výrobkoch sa pridali aj obmedzenia exportu odpadu do Číny a dochádza tak k preplnenosti trhu. Keďže sa druhotná surovina nevyváža, vznikli veľké skladové zásoby a všetky krajiny hľadajú možnosti umiestnenia odpadov v rámci Európy.

“Je logické, že v prvom rade sa spracovávajú odpady, ktoré sú viac-menej bez kontaminácie iným odpadom a bývajú už v čase odberu čiastočne spracované napríklad drvením. Komunálne odpady v súčasnosti tvoria skupinu odpadov, ktorá je z pohľadu spracovania neatraktívna a nákladná,” myslí si K. Kretter.

Stúpnu poplatky za odpad?

„V prípade, ak sa do systému separovaného zberu zo strany OZV nedostane viac finančných prostriedkov, niektoré komodity sa nebudú z ekonomických dôvodov vôbec triediť,“ avizuje M. Múdry. Dodáva, že rozšírená zodpovednosť výrobcov na Slovensku nefunguje tak, ako by mala. Dôvodom má byť veľký počet organizácií a výrazná finančná poddimenzovanosť celého systému.  

Organizácie zodpovednosti výrobcov upozorňujú, že výpadok príjmov z predaja surovín pocíti financovanie triedeného zberu. Podľa K. Kretter to však nemôže mať vplyv na kvalitu zabezpečovania zberu.

“Systém triedeného zberu financujú výrobcovia a dá sa predpokladať, že výpadok v príjmoch za predaj druhotných surovín sa môže premietnuť práve do výšky poplatkov pre výrobcov a následne do cien tovarov a služieb.”

Foto: Odpady-portal.sk

Rastie tlak na kvalitu triedenia

K. Kretter si myslí, že triedenie má zmysel bez ohľadu na ceny druhotných surovín a práve v tomto období je dôležitá kvalita separovania. “Spracovatelia sprísňujú svoje požiadavky a aj požiadavky na triedenie jednotlivých komodít sa v čase menia. Po čom nie je dopyt teraz, môže byť zaujímavé za tri-štyri mesiace. Tu sú však obmedzenia, nakoľko skladovacie kapacity jednotlivých organizácií sú limitované.”

Ďalším rizikom je podľa nej aj degradácia materiálu v čase. V takýchto prípadoch materiál putuje na energetické zhodnotenie. “Keďže kvalita triedenia je priamo závislá od návykov obyvateľov, pokles cien druhotných surovín nesmie mať priamy vplyv na systém triedenia v obciach.”  

Ekologicky a (alebo) ekonomicky

Ambiciózne ciele EÚ pre recykláciu začínajú narážať na realitu trhu. „Legislatíva síce tlačí do vyšších cieľov recyklácie, no tie sú schopné dosiahnuť sa len recyklovaním aj tých komodít, ktoré nie sú na trhu s druhotnými surovinami tak výrazne lukratívne,“ myslí si M. Múdry.

Tu by podľa neho mali nastúpiť OZV a finančne viac podporovať zber, triedenie a recykláciu. Inak hrozí hromadenie niektorých druhotných surovín na skládkach a spaľovniach odpadov.   

Čo sa ďalej deje s odpadom, po ktorom nie je dopyt?

“Je potrebné odlíšiť medzi stratou dopytu a klesajúcimi cenami druhotných surovín. Strata dopytu znamená, že odpad aktuálne nie je možné recyklovať. Vtedy je potrebné zabezpečiť ďalšie nakladanie s ním v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva (spaľovňa resp. skládka). Ak dochádza „iba“ k poklesu cien, je potrebné udržať systém recyklácie a strata musí byť prenesená na pôvodca odpadu, a to rovnako ako zisk v prípade ak ceny rastú,” hovorí J. Jakeš.

Predstaviteľ firmy Marius Pedersen pripomína, že pôvodcovia odpadu by sa mali zamyslieť, či potrebujú produkovať také odpadové materiály, ktoré nemožno ďalej recyklovať vzhľadom na existujúce kapacity.

To je príklad jogurtových kelímkov, PET fliaš s exotickými farbami, nepriehľadnými fľašami, PVC etiketami, alebo plastovej drogérie.

“Pôvodcovia odpadov musia počítať so zvýšenými nákladmi na zabezpečenie nakladania s odpadom. Samozrejme hrozí, že niektorí pôvodcovia a celkovo subjekty financujúce nakladanie s odpadom sa začnú správať ekonomicky namiesto toho aby sa správali ekologicky, tzn. preferovať sa bude lacnejšia alternatíva bez ohľadu na jej dopad na životné prostredie.” 

 

Mohlo by vás zaujímať

Najväčší hriešnici v odpadoch 2019

Najväčší hriešnici v odpadoch 2019

Inšpektori životného prostredia udelili vlani v porušeniach odpadových predpisov pokuty vo výške 335-tisíc eur.

Envirorezort finišuje s predpisom k úprave odpadu pred skládkovaním

Envirorezort finišuje s predpisom k úprave odpadu pred skládkovaním

Zákaz skládkovania neupraveného odpadu má začať platiť od roku 2021. Odpadárske spoločnosti upozorňujú na možné niekoľkonásobné zvýšenie nákladov pri nakladaní so zmesovým odpadom.

Do roku 2027 bude trh recyklácie solárnych panelov rapídne narastať

Do roku 2027 bude trh recyklácie solárnych panelov rapídne narastať

S akými odhadmi prišli analytici?