Živý vianočný stromček má výrazne menšiu uhlíkovú stopu ako umelý stromček. Jeho ďalšou výhodou je, že po tom, čo doslúži, sa z neho stane biologicky rozložiteľný odpad.
Vianočný stromček je tradičným symbolom Vianoc, bez ktorého si tieto sviatky nevieme ani predstaviť. Otázkou v mnohých domácnostiach ale ostáva, či kúpiť živý alebo umelý vianočný stromček.
Kým pre niekoho je jasnou voľbou živý vianočný stromček už kvôli tradícii, iní dávajú prednosť pohodlnejšej a čistejšej možnosti, ktorou sú umelé vianočné stromčeky. Ktorý stromček je však lepšia alternatíva z hľadiska dopadu na životné prostredie?
Umelý stromček znamená viac emisií
Živé rezané stromčeky sa javia ako ekologickejšia alternatíva predovšetkým z hľadiska ich uhlíkovej stopy.
Kým pri výrobe umelých stromčekov z plastu vznikajú emisie skleníkových plynov, živé stromčeky počas svojho rastu oxid uhličitý, naopak, pohlcujú a produkujú kyslík. Ich celková uhlíková stopa, ktorú tvoria, napríklad, emisie spojené s ich transportom či zhodnotením, je podstatne nižšia ako v prípade umelých stromčekov.
Na jednom hektári pôdy sa vypestuje približne 7000 stromčekov. Toto množstvo naviaže v priebehu desaťročnej fázy rastu okolo 145 ton CO2 a za rovnaký čas vyprodukuje viac ako 100 ton kyslíka.
Prírodný vianočný stromček má podľa prepočtov British Carbon Trust uhlíkovú stopu na približne približne 3,5 kg CO2, ak po Vianociach nájde využitie ako palivo. V prípade, že sa bude rozkladať na skládke, jeho uhlíková stopa vzrastie na zhruba 16 kg CO2. Uhlíková stopa umelého vianočného stromčeka je podstatne vyššia – dosahuje až 40 kg CO2. Umelé stromčeky z plastu, navyše, na rozdiel od klasických živých stromčekov nie sú biologicky rozložiteľné.
Živý stromček môžete kompostovať
Pri živých vianočných stromčekoch je však kľúčové poznať ich pôvod. Vianočné stromčeky, ktoré sa pestujú v špeciálnych lesných škôlkach, dosahujú priemerný vek pri vyrúbaní 10 až 15 rokov. Po výrube sa vždy vysádzajú nové stromčeky, ktoré nahradia tie pôvodné.
Staršie vianočné stromčeky, navyše, často vytvárajú uzavretý vegetačný kryt. Kultúry vianočných stromčekov tak ponúkajú rôznym druhom živočíchov prostredie, aké vo vysokom lese nájdu len zriedka. Svoje domovy tam nájdu, napríklad, sýkorky, sojky a škovránky. Výskum zo Sauerlandu ukázal, že až 80 % hniezdiacich párov škovránkov lesných hniezdi práve v kultúrach vianočných stromčekov.
Dôležitý je aj prístup k ich pestovaniu. „Napríklad producent jedlí NORDMANN gold garantuje, že pri ich pestovaní nebola použitá žiadna chémia zaťažujúca prírodu. Naopak, lesné plochy boli cielene zachované pre ďalší rast,“ priblížil Daniel Brychta, odborník z oddelenia záhrady spoločnosti Hornbach.
V prípade tohto druhu jedlí sa na jeden kamión naloží v priemere 1 100 stromčekov. Priemerná trasa jedného kamiónu je podľa údajov Hornbachu dlhá okolo 600 km. Na jeden stromček tak pripadá približne 0,55 km prepravnej trasy.

Zásadnou otázkou ostáva, čo so stromčekom po Vianociach. „Môžete ho narezať na menšie kúsky a použiť do kompostu. Efektívnejšie je však ho nasekať na drobné kusy, spracovať v drviči a rozsypať po záhrade. Ďalším variantom recyklácie je jeho spálenie,“ pokračuje D. Brychta.
Ako sa o stromček postarať?
Vianočný stromček môžete kúpiť aj mesiac pred Vianocami, ale aby vydržal, musíte vedieť, ako ho uskladniť. Skôr než stromček postavíte, mal by byť uložený v chlade chránený pred slnečným svetlom. Nikdy ho neskladujte vo vzduchotesnom obale.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.