NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Plastové mikrovlákna, ktoré vznikajú pri praní, vedia filtrovať zvukovými vlnami

Japonskí vedci vynašli spôsob, ako zachytiť drobné čiastočky, ktoré sa v práčke uvoľňujú z textílií. Sú tak malé, že odstrániť ich zatiaľ nevedia ani čistiarne odpadových vôd.

Plastové mikrovlákna, ktoré vznikajú pri praní, vedia filtrovať zvukovými vlnami

Fotolia

Tretina mikroplastov pochádza z oblečenia

Približne 60 % materiálov, z ktorých sa vyrábajú odevy, sú druhmi plastov, čo má za následok, že pri každom praní sa z nášho oblečenia do výpustu odštepujú plastové mikrovlákna. Podľa švédskej štúdie sa zo šesť kilového prania syntetických materiálov môže do vody uvoľniť až sedemstodvadsaťdeväť tisíc vláken.

Z nášho šatníka pochádza celkove až tretina všetkých mikroplastov. Čiastočky z materiálov ako polyester, akryl či nylon merajú mnohokrát menej ako jeden milimeter a z práčok môžu preniknúť až do riek a oceánov, keďže sú príliš malé na to, aby ich zachytili sitá v čistiarňach odpadových vôd.

Japonskí vedci sa rozhodli zaujať k veci inovatívny postoj a použiť na odstránenie mikrovláken z vody systém akustických vĺn. Ich technológia aplikuje zvukové vlny na odpadovú vodu predtým, ako opustí práčku. V strede sa vytvára akustická vlna, ktorá zachytáva plastové mikrovlákna a iné malé častice.

Zvukové vlny

Systém funguje na základe piezoelektrického zariadenia, ktoré premieňa elektrinu na mechanické vibrácie. Prostredníctvom neho sa aplikujú vibrujúce zvukové vlny na tenký prúd odpadovej vody z práčky, ktorá obsahuje plastové mikrovlákna.

Vlny sú namierené do stredu toku, vďaka čomu tam dochádza k hromadeniu plastových čiastočiek. Hneď za piezoelektrickým zariadením sa prúd delí na troje. Voda s mikrovláknami je odvádzaná stredom a zvyšná odpadová voda odteká po stranách a vypustí sa zvyčajným spôsobom.

Zachytené vlákna sa následne dajú z vody bezpečne izolovať a extrahovať pomocou procesu odparovania.

Radovan Kazda, kandidát č. 20, Strana SaS

Japonský systém ešte nie je komerčne dostupný, no prvé testovania priniesli pozitívne výsledky. Vedci tvrdia, že pred uvedením do výroby musia technológiu ešte zdokonaliť, no už v tomto štádiu dokázali v laboratórnych podmienkach zachytiť 95 % polyetyléntereftalátových vláken a 99 % nylonových vláken.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Londýn má prvú „nízkoplastovú“ zónu

Londýn má prvú „nízkoplastovú“ zónu

Na severe Londýna v štvrti Islington otvorili úplne prvú „Low Plastic Zone“, teda oblasť, v ktorej sa viac ako trom štvrtinám podnikov úspešne podarilo obmedziť používanie jednorazových plastov. Ďalšie štvrte by sa mali čoskoro pridať.

Skládky za humnom. Komentár analytika IEP o nelegálnych skládkach

Skládky za humnom. Komentár analytika IEP o nelegálnych skládkach

Na Slovensku existujú tisíce nelegálnych a 111 legálne prevádzkovaných skládok. Riziká skládkovania na ľudské zdravie sa môžu prejaviť najmä pri dlhodobom pobyte v ich blízkosti.

Ďalšie centrum na spracovanie odpadu má vzniknúť v trnavskom okrese

Ďalšie centrum na spracovanie odpadu má vzniknúť v trnavskom okrese

Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom má vyriešiť problém so skládkovaním odpadu v Trnave a okolí.