Praním sa z textílií odštepujú mikrovlákna, ktoré prenikajú do potravinového reťazca, keďže odfiltrovať ich nedokážu ani čistiarne odpadových vôd. What’s In My Wash je kampaň, ktorá tvorí povedomie o probléme drobnučkých častíc pochádzajúcich z našich šatníkov.
What’s In My Wash nahliada do šatníka
Verejná diskusia sa upriamuje predovšetkým na plastové slamky, nákupné tašky, jednorazové šálky na kávu, kozmetické prípravky a vlhčené obrúsky. Kampaň What’s In My Wash však upozorňuje na zdroj mikroplastov, ktorého existenciu si väčšina ľudí ani neuvedomuje. Až tretina mikroplastov totiž pochádza z nášho šatníka.
Množstvo oblečenia sa vyrába z plastových materiálov ako polyester, akryl či nylon, alebo ich aspoň čiastočne obsahuje. What’s In My Wash poukazuje na fakt, ktorého si je málokto vedomý a síce, že praním sa z týchto odevov odštepujú plastové mikrovlákna.
Tie merajú mnohokrát menej ako jeden milimeter a z našich práčok sa dostanú až do riek a oceánov, keďže sú príliš malé na to, aby ich zachytili sitá v čistiarňach odpadových vôd.
Odtiaľ sa ďalej môžu prepracovať až do nášho potravinového reťazca. Prítomnosť mikroplastov vedci zistili už v rôznych morských živočíchoch, v kuchynskej soli či dokonca v pive.
Polyester obsahuje až 60% všetkého vyrábaného oblečenia. Medzi rokmi 2015 a 2055 má podľa Ellen MacArthur Foundation do svetového oceánu pribudnúť z oblečenia až dvadsaťdva miliónov ton mikrovláken.
Podľa najčerstvejšieho výskumu pochádza z oblečenia až 35% mikroplastov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v oceáne. Ich objem je až šestnásťkrát väčší ako mikroguľôčok pochádzajúcich z kozmetických prípravkov.
Čistiarne odpadových vôd sú schopné zachytiť 65-92% mikrovláken. Podľa What’s In My Wash sa môže z jedného päťkilového prania odštiepiť šesť až osemnásť miliónov mikročastíc. Niektoré druhy textílií sú schopné jedným opratím prísť až o sedemstotridsaťtisíc syntetických vláken.
foto: What's In My Wash
Čo môže urobiť každý z nás
Cieľom kampane #WhatsInMyWash je iniciovať spoluprácu medzi spoločnosťami z rôznych odvetví priemyslu, akademickými pracovníkmi a mimovládnymi organizáciami, ako aj dostať problém do povedomia verejnosti.
„Chceme, aby sa ľudia zaujímali o oblečenie, ktoré nosia, aby si kupovali kvalitnejšie oblečenie a starali sa o neho,“ hovorí zakladateľ iniciatívy Trewin Restorick.
Základné princípy, ktoré chcú ľudí naučiť, sú kupovať kvalitnejšie oblečenie z organických materiálov, ktoré sa tak rýchlo neopotrebuje, prať iba keď je to naozaj potrebné, na nižších teplotách a na čo najkratšom cykle, vždy naložiť plnú práčku a v neposlednom rade vyhýbať sa používaniu sušičiek bielizne, ktoré prispievajú k rýchlejšiemu opotrebovaniu oblečenia.
Riešenia by mali hľadať módne značky
Iniciatíva upozorňuje aj na hrozbu, ktorú v súvislosti so vznikom mikroplastov predstavuje trend takzvanej „fast fashion“, čiže rýchlo meniacej sa módy za dostupné ceny. Ten má za následok, že ľudia nakupujú čoraz viac oblečenia, no o to menej krát ho majú na sebe.
Štúdia zistila, že množstvo vyrobeného oblečenia sa za posledných pätnásť rokov zdvojnásobilo, no počet, koľkokrát si odev oblečieme, rapídne klesol. Napríklad v Číne si konkrétny kus oblečenia zoberú o 70% menej krát ako pred pätnástimi rokmi.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.