COVID-19: Odpadové hospodárstvo začína byť v súvislosti s nákazou kľúčovou témou | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Odpadové hospodárstvo začína byť v súvislosti s nákazou COVID-19 kľúčovou témou

Opatrenia zavádzané na Slovensku zastavili alebo obmedzili prevádzku mnohých odvetví či firiem. Najviac vyťaženými a kľúčovými sa naopak stali zdravotníctvo, potravinárstvo či farmaceutický priemysel.

COVID-19: Odpadové hospodárstvo začína byť v súvislosti s nákazou kľúčovou témou

Foto: Depositphotos

Predstavme si, aké by to bolo, keby jedného dňa prestali jazdiť smetiarske autá a náš každodenný, a možno aj kontaminovaný odpad, by sa kopil pred našimi príbytkami.

V mnohých európskych krajinách zvádzajúcich boj s nákazou sa práve preto apeluje na to, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou oblasťou v boji proti šíreniu COVID – 19.

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company sa pozrela na dôležité opatrenia a kroky, ktoré sú potrebné dodržiavať a rešpektovať v súvislosti so súčasnou situáciou.

V aktuálnej analýze sa zároveň dozviete odpovede aj na nasledujúce otázky:

  • Aký odpad v týchto dňoch prevažne produkujeme a v čom spočíva zmena oproti obdobiu pred COVID-19?
  • Prečo OSN vyzýva vlády jednotlivých krajín, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou verejnou službou v boji proti nákaze?
  • Aké opatrenia v súvislosti s odpadmi zavádzajú aktuálne krajiny EÚ?
  • Aké formy nakladania s odpadom sa v čase takejto pandémie považujú za bezpečné?
  • A čo môžu urobiť bežní ľudia, aby v týchto dňoch obmedzili šírenie nákazy prostredníctvom odpadu?

Odpadu produkujeme viac

Opatrenia zavádzané na Slovensku v súvislosti s nákazou COVID-19 zastavili alebo obmedzili prevádzku mnohých odvetví a firiem. Odpadu z ich prevádzky sa tak pochopiteľne produkuje menej. Obyvatelia sa ale na druhej strane prevažne zdržiavajú vo svojich domácnostiach, v ktorých produkujú aj niekoľko kilogramov odpadu denne.

"Podľa údajov ŠÚ SR, obyvateľ Slovenska počas „normálneho režimu“ vyprodukuje denne 1,2 kg komunálneho odpadu, no v aktuálnej situácii, to môže byť aj viac. Najnovšie k bežnému komunálnemu odpadu z domácností pribudol vo väčšej miere aj použitý zdravotnícky materiál – ochranné rúška, rukavice či obleky", uviedla E. Sadovská.

Pri takomto druhu odpadu hrozí riziko kontaminácie a teda aj šírenia nákazy. Preto je dôležité zvýšiť pozornosť a bezpečnosť aj pri zbere či nakladaní s odpadom, s dôrazom na ochranu zamestnancov odpadového hospodárstva.

"Nikto z nás si nevie a nechce predstaviť, že jedného dňa smetiarske autá prestanú jazdiť a smeti sa nám začnú hromadiť pod oknami našich príbytkov", pokračuje E. Sadovská.

Výzva OSN: Odpadové hospodárstvo je kľúčovou verejnou službou v boji proti šíreniu COVID-19

Na problematiku odpadového hospodárstva len pred niekoľkým dňami upozornila aj OSN. Vo svojom vyjadrení doslova žiada vlády jednotlivých krajín, aby sa nakladanie so zdravotníckym, komunálnym a iným nebezpečným odpadom začalo považovať za naliehavú a nevyhnutnú verejnú službu s cieľom minimalizovať možné sekundárne vplyvy na zdravie a životné prostredie.

OSN tak reaguje na neustále sa rozširujúcu pandémiu COVID – 19 a jej stále intenzívnejšie dopady na ľudské zdravie a hospodárstvo. Za veľkú hrozbu považuje práve nesprávnu manipuláciu so zdravotníckym odpadom. Účinné nakladanie s takýmto odpadom si podľa organizácie vyžaduje náležitú identifikáciu, zber, skladovanie, prepravu, úpravu a zneškodnenie alebo zhodnotenie.

S tým logicky súvisí dezinfekcia, ochrana, ale aj odborná príprava personálu vykonávajúceho tieto činnosti. OSN kladie dôraz aj na bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z domácností, nakoľko práve použité rúška, rukavice, ale napríklad aj expirované lieky sa do komunálneho odpadu môžu veľmi ľahko dostať.

Zdroj: https://www.unenvironment.org/news-and-stories/press-release/waste-management-essential-public-service-fight-beat-covid-19

Aké kroky v súvislosti s COVID-19 podnikajú v odpadovom hospodárstve ekonomiky EÚ?

Väčšina vyspelých krajín má v súčasnosti vo svojom balíku opatrení zahrnutý aj sektor odpadového hospodárstva. A hoci každá krajina rieši túto problematiku individuálne, niektoré zavádzané kroky sa podľa údajov CEWEP (Konfederácia európskych zariadení na energetické využitie odpadu) opakujú.

Kľúčovým sa vo väčšine krajín stáva zber a zneškodňovanie nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. Špeciálny dôraz sa kladie na odpad, ktorý produkuje zdravotnícky personál či nakazení občania.

"Domácnostiam s infikovanými členmi sa odporúča všetok odpad ukladať do vriec, tieto vrecia uzavrieť a z dôvodu limitovanej životnosti vírusu vyhodiť do nádob až s určitým časovým oneskorením (24 – 72 hodín). Niektoré krajiny domácnostiam s nakazenými členmi dokonca odporúčajú odpad dočasne vôbec netriediť. To všetko vzhľadom na fakt, že vírus môže na určitých povrchoch prežívať nejakú dobu a môžu s ním prísť do kontaktu posádky odpadárskych vozidiel", hovorí E. Sadovská.

Za bezpečnú formu nakladania s odpadom sa považuje v čase boja proti nákaze predovšetkým energetické zhodnotenie odpadu v zariadeniach ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu).

Vďaka tepelným procesom v zariadení, kde prichádza k likvidácii odpadu pri 900°, možno práve tento spôsob považovať za najhygienickejší.Preto vlády v krajinách, kde zariadenia ZEVO existujú, požadujú zabezpečenie ich plnej prevádzkovej kapacity.

Na situáciu zareagovala aj bratislavská spoločnosť OLO a. s., ktorá sa vzhľadom na situáciu okolo COVID-19 rozhodla odložiť plánovanú odstávku svojho zariadenia ZEVO. CEWEP tak aj vzhľadom na uvedené fakty požaduje, aby zamestnanci odpadového hospodárstva mali status kľúčového zamestnanca na úrovní zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve.

S tým súvisí nutnosť zabezpečiť pre nich osobné ochranné prostriedky a urobiť všetko potrebné, aby sa do práce mohli vôbec dostať. Podľa CEWEP je totiž personál ZEVO vysoko kvalifikovaný a len veľmi ťažko nahraditeľný. Podľa analytičky by "výpadok takýchto zamestnancov v niektorých prípadoch mohol znamenať úplne zastavenie prevádzky".

Situáciu s nedostatkom kapacít na energetické zhodnotenie v niektorých krajinách komplikuje aj negatívny vývoj v stavebnom priemysle, ktorý viedol k poklesu dopytu po stavebných materiáloch a následnému zastaveniu prevádzky v mnohých cementárňach, ktoré odpad spoluspaľujú.

Na rozdiel od vyspelých krajín Európy, kde stovky zariadení ZEVO zabezpečujú bezpečné zneškodnenie všetkého vzniknutého odpadu, realita na Slovensku je iná. Zariadeniami ZEVO disponujú iba Košice a Bratislava, zvyšok krajiny (takmer 80% územia) je odkázaný na zastaralé skládkovanie. V takom prípade odpad nie je zhodnotený, ani hygienicky upravený.

O niečo menšie nároky sa aktuálne kladú na triedený zber a recykláciu odpadu (ako napr. sklo, papier či plasty). Požiadavky, aby sa triedilo a recyklovalo čo najviac, síce pretrvávajú, no aktuálne sú v zahraničí mnohé zberné dvory a hlavne triediace strediská či linky na mechanicko – biologickú úpravu odpadu zatvorené.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Príprava triedeného zberu textilu napreduje, kľúčová štúdia bude hotová už čoskoro, hlási MŽP

Príprava triedeného zberu textilu napreduje, kľúčová štúdia bude hotová už čoskoro, hlási MŽP

Envirorezort pritom počíta s viacerými formami financovania.

Ktorá taška je ekologická? Bavlnená ani papierová to nie je

Ktorá taška je ekologická? Bavlnená ani papierová to nie je

Aj nová česká štúdia vyvrátila mýty o ekologickosti bavlnených tašiek.

Kuchynský odpad z Bratislavy smeruje do nového koncového zariadenia

Kuchynský odpad z Bratislavy smeruje do nového koncového zariadenia

Bratislavčania vytriedia viac kuchynského bioodpadu ako obyvatelia iných samospráv, hlási OLO.