Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Juraj Kunák

Juraj Kunák / Foto: Odpady-portal.sk

Občianske združenie EKOCHARITA SLOVENSKO SLOVENSKU vzniklo na prelome rokov 2016 – 2017 a po celom Slovensku má umiestnených viac ako 1 200 kontajnerov na zber šatstva a textilu.

Cieľom združenia je podporovať charitatívne organizácie a zároveň chrániť životné prostredie. Efektívnemu zberu však bráni viacero prekážok.

V rozhovore pre Odpady-portal.sk predstavil Juraj Kunák, zakladateľ projektu EKOCHARITA SLOVENSKO SLOVENSKU, problémy, na ktoré toto občianske združenie dennodenne naráža.

Po Slovensku máte umiestnených 1 256 kontajnerov. To je pomerne veľký počet. Koľko textilu ročne v priemere zozbierate?

Je to naozaj veľký počet, a to kontajnery nemáme v každom meste. Umiestnené sú v podstate v polovici Slovenska – od Bratislavy až po Martin, respektíve od Bratislavy až po Zvolen. Zapojené sú teda mestá ako Bratislava, Trenčín, Nitra, Martin, Zvolen, Prievidza či Handlová. Samozrejme, máme pokryté aj mnohé satelity týchto miest.

Vlani sme zozbierali približne tri milióny kilogramov textilu. Sme teda najväčší slovenský subjekt so slovenským vedením, ktorý sa venuje zberu slovenského šatstva a textilu. Na Slovensku pôsobia aj zahraničné subjekty. Veľa z nich však už skrachovalo.

Čo je dôvodom?

Nedostatočná miera zozbieraného kvalitného použiteľného šatstva a textilu. My potrebujeme mať kvalitu, a teda miera použiteľného šatstva a textilu vhodného na ďalšie použitie by mala byť aspoň na úrovni 20 – 30 %. Spomínané subjekty skrachovali preto, lebo tieto úrovne vôbec nedosahovali. Prišli na Slovensko s tým, že budú celoplošne zbierať veľa textilu a zistili, že použiteľného textilu je možno len 10 %, respektíve ešte menej. To však už odberateľská triediaca linka nezoberie, lebo ona nechce nepoužiteľný textilný „odpad“, ona chce najviac toho „použiteľného“.

Nám sa túto mieru ešte darí udržať, ale je to boj, lebo musíme si naozaj veľmi dobre premyslieť, kam tie kontajnery umiestnime. Keď dosiahneme 30 % pekného použiteľného šatstva a textilu, je to pre nás vrchol. Rovnica je jednoduchá – akonáhle budete zväčšovať sieť, podiel použiteľného bude postupne rapídne klesať.

Znamená to teda, že v rámci Slovenska existujú zásadné rozdiely v kvalite zozbieraného textilu?

Áno, a to je dôvod, prečo nemáme pokrytú celú krajinu. Dobrým príkladom sú Levice, kde sme kedysi zberné kontajnery mali. Pokazili sa, museli sme spoluprácu zrušiť. Všetko totiž závisí od občanov. Sú miesta, kde sa tieto kontajnery neoplatí zavádzať, keďže sú tu komunity sociálne neprispôsobivých občanov, ktoré ich znehodnocujú.

Faktom zostáva, že na Slovensku je kúpyschopnosť a kvalita textilu veľmi nízka. Zber textilu dáva preto momentálne zmysel len v určitých častiach Slovenska.

Existuje v tomto odvetví veľká konkurencia?

Keď si zoberiete od nás nejakú kvantitu na triedenie, tak sa tam vyskytuje 20 až 30 % použiteľného textilu a 70 až 80 % tvorí odpad. Lenže keď si vezmete nejaký štvornásobne drahší textilný „originál“ (pozn. redakcie: textil, ktorý sa netriedi, teda tak, ako sa vyberie z kontajnera, posúva sa rovno ďalej do skladu) z Anglicka, tak tam máte 75 % použiteľného a 25 % nepoužiteľného textilu. Konkurencia slovenskému šatstvu a textilu je teda hlavne v zahraničí.

Odberatelia si často radšej viac zaplatia za zahraničný textil a vytiahnu si z toho omnoho viac ako od nás. Čiže vyžaduje si to podrobnejšie vyhodnocovanie nášho materiálu. Tlačí na nás konkurencia s kvalitnejším systémom triedenia textilu v Rakúsku, Francúzku, Nemecku, Taliansku, ale aj v severských krajinách. Preto chceme vybudovať slovenskú triediacu linku na slovenský textil, aby sme neboli závislí od odbytu na originál.

V takejto situácii by bolo zrejme potrebné, aby bol správne nastavený systém, v rámci ktorého môžete konkurovať aj zahraničným subjektom.

Podľa nás je zázrak, že nám to stále vôbec funguje. Na Slovensku nemáme vedľajší zdroj financovania cez organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV) ani žiadne financie od samospráv. Musíme prežiť sami v úplnom boji. Musíme mať čo najväčšie percento toho použiteľného, aby ste mohli konkurovať dodávateľom z iných krajín.

Ďalším problémom je aj postoj samotných obcí. Aj textil by sa mal začať vnímať inak. Stále nájdeme mestské časti a obce, kde prídeme, vyriešime problém a oni povedia, že zaplaťte vy nám – veď textil nie je odpad a vy mi zaberáte meter štvorcový.

Musíme platiť samosprávam, zároveň financujeme zber, náklady na kontajnery, vodičov, ale aj nájom. A je to stále ťažšie, lebo cena práce aj nájmy rastú a cena textilu kontinuálne stále klesá, lebo je ho na trhu extrémne veľa.

Poďme sa pozrieť bližšie na to, čo sa deje s textilom po zbere. Po tom, ako je textil dopravený do Ekocharity, ho musíte zrejme pretriediť.

My u nás ešte stále netriedime, ako ho triedia triediace linky. Pokiaľ by boli v systéme peniaze, tak by sme rozhodne chceli. Máme know-how, vedeli by sme triediť, jediný problém je veľká vstupná investícia.

Na Slovensku nemáme linku na triedenie slovenského textilu. Ak je tu aj nejaká zahraničná triediaca linka, tak triedi rakúsky, nemecký, škandinávsky či anglický tovar. Sú tu kvôli nízkym nákladom.

My robíme len akési prvotné triedenie zmoknutých, plesnivých vecí – tie musia ísť preč. Pozrieme sa, čo je v tých vreciach textil, lebo ľudia tam hádžu všeličo. Sú tam často veci, ktoré tam byť nemajú – komunálny odpad, biologický odpad, plastové fľaše či plechovky. Ľudia tam hádžu aj sklo, injekčné striekačky či dokonca pokosenú trávu a zozbierané lístie. To musíme dať, samozrejme, preč.

Raz do týždňa príde zberná spoločnosť, ktorej tento odpad odovzdáme. A to, čo sa odváža na likvidáciu, musíme zase zaplatiť len my.

 Textil a šatstvo vyzbierané z kontajnerov a naplnené vo vreciach príde k nám do skladu. Nazývame ho „pavilón šeliem“ a je to také prvé úložisko originálu. Z logistických dôvodov potom tovar odchádza na triediacu linku v takzvaných „big bagoch“.

Ako prebieha takéto externé triedenie?

V týchto veľkých vreciach ide textil do kamiónov alebo lodných kontajnerov o celkovej hmotnosti od 16 do 20 ton. Oni si potom ten originál vyberú a pracovník musí každý jeden kus chytiť do rúk a kvalifikovať do rôznych kategórií podľa kvality, respektíve podľa miery opotrebovania.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2020/07

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2020/07

Čo obsahuje júlové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?

Editoriál: Veci začnú fungovať

Editoriál: Veci začnú fungovať

Úvodník vyšiel v júlovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/07.

Cementárne spotrebujú státisíce ton paliva vyrobeného z odpadu, časť musia dovážať zo zahraničia

Cementárne spotrebujú státisíce ton paliva vyrobeného z odpadu, časť musia dovážať zo zahraničia

Slovenské cementárne a vápenky vlani spálili takmer 350 000 ton alternatívnych palív. Domáce kapacity na pokrytie tohto dopytu nestačia.