NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

EEA: Slovensko má problém so separovaným zberom bioodpadu

Napriek tomu, že produkcia bioodpadu na hlavu nie je taká vysoká ako v iných európskych krajinách, Slovensko má problém predovšetkým s účinným zberom a následnou recykláciou.

EEA: Slovensko má problém so zberom bioodpadu

Foto: Fotolia

V článku sa dozviete:

  • do akej miery plytvá Európa potravinami,
  • čo spôsobuje problémy pri triedenom zbere bioodpadu,
  • ktorá krajina produkuje najviac bioodpadu na hlavu,
  • ako je na tom Slovensko s produkciou bioodpadu,
  • aký podiel má bioodpad na celkovom komunálnom odpade,
  • do akej miery sú kapacity na úpravu odpadu dostatočné,
  • aký podiel dosahujú kapacity na kompostovanie.

Bioodpad je jedným z kľúčových tokov odpadu v Európe a má veľký potenciál pre obehové hospodárstvo.

Podľa nového hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry (EEA) by zredukovanie a správne využívanie biologického odpadu mohlo znížiť emisie, zlepšiť stav pôdy a zároveň poskytovať energiu.

Recyklácia biologického odpadu je tiež kľúčom k splneniu cieľa Európskej únie do roku 2035, ktorý stanovuje 65 % mieru recyklácie komunálneho odpadu.

V správe „Bioodpad v Európe – premena výziev na príležitosti“ (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku) EEA analyzuje súčasný stav a potenciál tohto toku odpadu, ktorý pozostáva prevažne z potravín a záhradného odpadu.

Ako plytváme potravinami?

Bioodpad je najväčšou zložkou (34 %) všetkého komunálneho odpadu v Európe a asi 60 % tohto odpadu tvoria práve potraviny.

V EÚ sa v celom potravinovom reťazci každý rok premrhá približne 88 miliónov ton (173 kilogramov na osobu) potravín. To zodpovedá asi 20 % celkovému množstvu vyprodukovaných potravín v Únii.

Biologicky rozložiteľný odpad vrátane bioodpadu je pritom kľúčovým zdrojom emisií skleníkových plynov zo skládok a zodpovedá približne 3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ.

Agentúra však pripomína, že predchádzanie plytvaniu potravinami by mohlo výrazne znížiť environmentálne vplyvy výroby potravín, ich spracovania a prepravy.

Foto: Depositphotos

Uvádza tiež, že tieto výhody sú oveľa väčšie ako výhody z recyklovania potravinového odpadu, ktoré je však aj napriek tomu stále potrebné a dôležité.

Väčšina environmentálnych tlakov súvisiacich s potravinovým odpadom vzniká vo výrobnej fáze potravín.

Až 73 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s potravinovým odpadom pochádza z výroby potravín, šesť percent z ich spracovania, sedem percent z maloobchodu a distribúcie a osem percent z prípravy a spotreby potravín, pričom zneškodňovanie potravinového odpadu prispieva iba šiestimi percentami.

Problémom je zber

Podľa odhadov EEA by sa oveľa viac biologického odpadu mohlo zmeniť na vysokokvalitné hnojivo a na zúrodnenie pôdy, ako aj na bioplyn, teda obnoviteľné palivo. Vyžaduje si to, aby sa zbieral separovane a bez miešania s inými druhmi odpadu.

Vysoký podiel biologického odpadu stále končí v zmiešanom odpade, ktorý sa ukladá na skládky alebo spaľuje, dokonca aj v mnohých krajinách s dobre zavedenými systémami triedeného zberu.

EEA upozorňuje, že kontaminácia plastmi rastie a je potrebné zabrániť tomu, aby plasty vstupovali do biologického odpadu.

Mnohé plastové spotrebiteľské výrobky sa čoraz viac označujú ako „kompostovateľné“ alebo „biologicky rozložiteľné“.

To vytvára riziko zmätenia spotrebiteľov, kontaminácie kompostu a zvýšenia nákladov na ošetrenie. Podľa EEA sú potrebné jasné pravidlá označovania kompostovateľných či biologicky rozložiteľných plastov.

Ich biologická odbúrateľnosť totiž závisí od podmienok, ako je prítomnosť vlhkosti a kyslíka, takže ich použitie si vyžaduje starostlivé zváženie a prispôsobenie sa infraštruktúre spracovania.

Foto: EEA

Takéto plasty sa napríklad obvykle biologicky nerozkladajú počas anaeróbnej digescie. Okrem toho výrobky vhodné na priemyselné kompostovanie nemusia byť nevyhnutne biologicky odbúrateľné v prírode.

Prevláda kompostovanie

V súčasnosti je kompostovanie dominantným spôsobom nakladania s biologickým odpadom, ale anaeróbna digescia pri výrobe bioplynu taktiež postupne narastá.

Bioplyn je zdrojom obnoviteľnej energie. Výskum a inovácie čoraz viac skúmajú možnosti využitia biologického odpadu, a to najmä zo spracovania potravín, ako nového zdroja výrobkov s vyššou hodnotou. Nimi sú napríklad spomínané biopalivá, ale aj prchavé mastné kyseliny.

Koľko bioodpadu produkuje Slovensko?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

EÚ plánuje zastaviť export ťažko recyklovateľného plastového odpadu do krajín mimo OECD

EÚ plánuje zastaviť export ťažko recyklovateľného plastového odpadu do krajín mimo OECD

Iniciatíva vyvolala vlnu kritiky zo strany viacerých európskych organizácií.

Zelené verejné obstarávania viaznu, ministerstvo chce, aby boli povinné

Zelené verejné obstarávania viaznu, ministerstvo chce, aby boli povinné

Úrady by pri zelených verejných obstarávaniach mali zohľadňovať nielen cenu, ale aj environmentálne dopady obstarávaných tovarov a služieb.

Najviac plastového odpadu z Únie smeruje do Malajzie

Najviac plastového odpadu z Únie smeruje do Malajzie

Je to až 24 % z celkového vývozu. V prípade papiera je však situácia iná.