Napriek tomu, že produkcia bioodpadu na hlavu nie je taká vysoká ako v iných európskych krajinách, Slovensko má problém predovšetkým s účinným zberom a následnou recykláciou.
V článku sa dozviete:
- do akej miery plytvá Európa potravinami,
- čo spôsobuje problémy pri triedenom zbere bioodpadu,
- ktorá krajina produkuje najviac bioodpadu na hlavu,
- ako je na tom Slovensko s produkciou bioodpadu,
- aký podiel má bioodpad na celkovom komunálnom odpade,
- do akej miery sú kapacity na úpravu odpadu dostatočné,
- aký podiel dosahujú kapacity na kompostovanie.
Bioodpad je jedným z kľúčových tokov odpadu v Európe a má veľký potenciál pre obehové hospodárstvo.
Podľa nového hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry (EEA) by zredukovanie a správne využívanie biologického odpadu mohlo znížiť emisie, zlepšiť stav pôdy a zároveň poskytovať energiu.
Recyklácia biologického odpadu je tiež kľúčom k splneniu cieľa Európskej únie do roku 2035, ktorý stanovuje 65 % mieru recyklácie komunálneho odpadu.
V správe „Bioodpad v Európe – premena výziev na príležitosti“ (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku) EEA analyzuje súčasný stav a potenciál tohto toku odpadu, ktorý pozostáva prevažne z potravín a záhradného odpadu.
Ako plytváme potravinami?
Bioodpad je najväčšou zložkou (34 %) všetkého komunálneho odpadu v Európe a asi 60 % tohto odpadu tvoria práve potraviny.
V EÚ sa v celom potravinovom reťazci každý rok premrhá približne 88 miliónov ton (173 kilogramov na osobu) potravín. To zodpovedá asi 20 % celkovému množstvu vyprodukovaných potravín v Únii.
Biologicky rozložiteľný odpad vrátane bioodpadu je pritom kľúčovým zdrojom emisií skleníkových plynov zo skládok a zodpovedá približne 3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ.
Agentúra však pripomína, že predchádzanie plytvaniu potravinami by mohlo výrazne znížiť environmentálne vplyvy výroby potravín, ich spracovania a prepravy.
Foto: Depositphotos
Uvádza tiež, že tieto výhody sú oveľa väčšie ako výhody z recyklovania potravinového odpadu, ktoré je však aj napriek tomu stále potrebné a dôležité.
Väčšina environmentálnych tlakov súvisiacich s potravinovým odpadom vzniká vo výrobnej fáze potravín.
Až 73 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s potravinovým odpadom pochádza z výroby potravín, šesť percent z ich spracovania, sedem percent z maloobchodu a distribúcie a osem percent z prípravy a spotreby potravín, pričom zneškodňovanie potravinového odpadu prispieva iba šiestimi percentami.
Problémom je zber
Podľa odhadov EEA by sa oveľa viac biologického odpadu mohlo zmeniť na vysokokvalitné hnojivo a na zúrodnenie pôdy, ako aj na bioplyn, teda obnoviteľné palivo. Vyžaduje si to, aby sa zbieral separovane a bez miešania s inými druhmi odpadu.
Vysoký podiel biologického odpadu stále končí v zmiešanom odpade, ktorý sa ukladá na skládky alebo spaľuje, dokonca aj v mnohých krajinách s dobre zavedenými systémami triedeného zberu.
EEA upozorňuje, že kontaminácia plastmi rastie a je potrebné zabrániť tomu, aby plasty vstupovali do biologického odpadu.
Mnohé plastové spotrebiteľské výrobky sa čoraz viac označujú ako „kompostovateľné“ alebo „biologicky rozložiteľné“.
To vytvára riziko zmätenia spotrebiteľov, kontaminácie kompostu a zvýšenia nákladov na ošetrenie. Podľa EEA sú potrebné jasné pravidlá označovania kompostovateľných či biologicky rozložiteľných plastov.
Ich biologická odbúrateľnosť totiž závisí od podmienok, ako je prítomnosť vlhkosti a kyslíka, takže ich použitie si vyžaduje starostlivé zváženie a prispôsobenie sa infraštruktúre spracovania.
.png)
Foto: EEA
Takéto plasty sa napríklad obvykle biologicky nerozkladajú počas anaeróbnej digescie. Okrem toho výrobky vhodné na priemyselné kompostovanie nemusia byť nevyhnutne biologicky odbúrateľné v prírode.
Prevláda kompostovanie
V súčasnosti je kompostovanie dominantným spôsobom nakladania s biologickým odpadom, ale anaeróbna digescia pri výrobe bioplynu taktiež postupne narastá.
Bioplyn je zdrojom obnoviteľnej energie. Výskum a inovácie čoraz viac skúmajú možnosti využitia biologického odpadu, a to najmä zo spracovania potravín, ako nového zdroja výrobkov s vyššou hodnotou. Nimi sú napríklad spomínané biopalivá, ale aj prchavé mastné kyseliny.
Koľko bioodpadu produkuje Slovensko?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.