Poplatky za odpad ďalej porastú, triedený zber kuchynského odpadu zvýši náklady samospráv

Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu.

V praxi to znamená, že k doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Práve tie sú totiž významnou zložkou komunálneho odpadu a slovenské domácnosti ho produkujú denne.

Pri tejto príležitosti sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela v aktuálnej analýze na to:

• koľko potravín ročne Slovák vyhodí do koša,
• čo musia samosprávy urobiť, aby ich občania mohli odpadky z kuchyne triediť, 
• ako tento krok zaťaží peňaženky slovenských domácností,
• koľko domácnosti stojí plytvanie potravinami.

Na hlavu pripadá 100 kg vyhodených potravín

Napriek tomu, že ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň, potravinami na Slovensku plytváme.

Z celkového pohľadu na jedného obyvateľa Slovenska ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, čo predstavuje viac ako štvrť kilogramu (0,27 kg) potravinového odpadu denne. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách.

„Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Je to práve kuchynský biologický odpad „vďaka“ ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach,“ upozorňuje E. Sádovská.

Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu (LFG), ktorý tvorí nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Niektoré samosprávy majú výnimku

Aj vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by sa mal v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška č. 460/2019 Z. z., dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

„Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Miera triedenia takéhoto odpadu je na Slovensku prislabá a väčšinu kuchynského odpadu Slováci stále vyhadzujú do čiernych nádob určených pre zmesový komunálny odpad,“ priblížila analytička.

V prvej fáze sa zmena nebude týkať tých obcí a miest, v ktorých:

• sa zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocuje v zariadeniach ZEVO,
• domácnosti všetok bioodpad kompostujú,
• to nie je technicky možné (napríklad historické centrá miest).

Náklady vzrastú o desiatky percent

Samosprávy v súvislosti s triedením kuchynského bioodpadu hľadajú odpovede na otázky „ako často, akým spôsobom a za koľko.“

Podľa zákona by mal byť zber kuchynského bioodpadu realizovaný raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne.

Zber takéhoto odpadu je zároveň pomerne luxusnou záležitosťou a vyžaduje si samostatnú a špeciálnu logistiku.

„V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. „vedierkový zber od domu k domu“. V prípade panelákov je reálnejší tzv. „centralizovaný zber do špecializovaných nádob.“ Po každom zbere kuchynského bioodpadu bude zároveň potrebné každú nádobu umyť a vydezinfikovať. Súčasťou našich domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby,“ píše E. Sadovská.

Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne môže byť následne zhodnotený v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach pre energetické využitie odpadu (ZEVO).

Triedený zber bioodpadu z kuchýňa jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sas najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Tie pritom v mnohých mestách výrazne rástli už aj v tomto roku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.