Dokument SAV počíta s tým, že odpadové toky sa majú stať vstupom pre iné odvetvia. Ráta aj s biometánom, opravovňami a materiálovými bankami.
Slovensko by malo do roku 2040 smerovať k maximálnemu predchádzaniu vzniku odpadov a nulovému skládkovaniu. Ak už odpad vznikne, výrazne sa má zvýšiť jeho materiálové aj energetické zhodnocovanie.
Navrhujú to autori publikácie Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorú odborne spracovala Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou. Dokument má byť prvou, koncepčnou časťou širšieho strategického rámca rozvoja Slovenska.
V článku sa dozviete:
- ako si Vízia Slovensko 2040 predstavuje budúcnosť odpadového hospodárstva,
- prečo dokument hovorí o nulovom skládkovaní a čo tým v praxi myslí,
- akú úlohu majú zohrávať recyklácia, triedený zber a spracovanie bioodpadu,
- ako autori počítajú aj s energetickým zhodnocovaním odpadov a biometánom,
- kto z autorov celej vízie sa venuje odpadovému hospodárstvu.
Odpadom venujú autori samostatnú časť v rámci udržateľného obehového hospodárstva a stanovujú aj konkrétne ukazovatele, podľa ktorých sa má posudzovať vývoj do roku 2040.
Víziu zadala vláda
Presnejšie než o komerčnej „objednávke“ možno hovoriť o vládnom zadaní. Vláda SR 19. novembra 2025 uznesením č. 561/2025 požiadala SAV, aby ako vedecká autorita pripravila Víziu Slovensko 2040 v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou. Predkladateľom pôvodného vládneho materiálu bol predseda vlády a materiál išiel na rokovanie za Úrad vlády SR.
Dôvody zadania dokumentu vláda objasňuje len pomerne stroho. V doložke vybraných vplyvov konštatovala, že na Slovensku v súčasnosti „neexistuje celospoločensky akceptovaná a účinne implementovaná dlhodobá vízia a stratégia udržateľného rozvoja štátu“.
Na dokument má nadviazať Stratégia Slovensko 2040, ktorá má byť odovzdaná do do 31. januára 2027 a má obsahovať konkrétne reformy a opatrenia.
SAV zdôrazňuje, že Vízia má byť nezávislým, nadstraníckym a nadrezortným dokumentom. Nemá byť ani podrobným zoznamom opatrení. Ten príde až so Stratégiou 2040, ktorá podľa SAV doplní poradie priorít, konkrétne kvantifikované opatrenia, ich nositeľov a financovanie.
Pri odpadoch Slovensko podľa autorov stále zaostáva
Publikácia najprv hodnotí súčasný stav. Konštatuje, že miera obehového využívania materiálov sa zvýšila a produktivita zdrojov od roku 2005 vzrástla o 111 %, napriek tomu však zostáva v porovnaní s priemerom EÚ relatívne nízka.
Pozitívne autori hodnotia aj vplyv nových pravidiel a systémov na triedený zber a recykláciu či rozšírenie zodpovednosti výrobcov. Ani tu však podľa Vízie výsledky nestačia.
„Hoci nové pravidlá a systémy zvýšili mieru triedeného zberu a recyklácie odpadu a rozšírili zodpovednosti výrobcov, stále zaostávame za priemerom EÚ,“ konštatuje dokument. Celková produkcia odpadu podľa autorov zostáva vysoká a jej znižovanie predstavuje významnú výzvu. Slovensko zároveň radia medzi štáty, ktoré pre niektoré prúdy odpadov nemajú dostatočné kapacity na úpravu a spracovanie a kde vysoký podiel odpadu končí na skládkach.
Odpadové toky sa majú stať surovinou pre iné odvetvia
Samotná predstava roku 2040 je rozpracovaná v kapitole Udržateľné obehové hospodárstvo.
V priemysle má dochádzať k optimalizácii materiálových tokov podľa obehových princípov. Autori chcú systematicky prepájať priemyselnú výrobu, energetické systémy, centrálne zásobovanie teplom, vodné hospodárstvo či digitálnu infraštruktúru tak, „aby sa odpadové toky z jednej oblasti stali vstupom pre druhú“.
Pomôcť má predlžovanie životnosti výrobkov, dizajn umožňujúci opätovné použitie a recyklácia. Tieto nástroje majú systematicky znižovať spotrebu primárnych surovín aj tvorbu odpadu. K obehovým výrobným modelom majú smerovať predovšetkým automobilový, stavebný a potravinársky priemysel.
Štát má k tejto transformácii pristupovať nadrezortne a vytvoriť „efektívny systém ekonomických nástrojov“ na jej podporu.
Cieľom je nulové skládkovanie
Najkonkrétnejšia pasáž venovaná priamo odpadovému hospodárstvu nesie názov Spoločnosť predíde vzniku odpadu.
„Krajina bude do roku 2040 smerovať k maximálnemu predchádzaniu vzniku odpadov a ich nulovému skládkovaniu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva,“ píšu autori.
Ak odpad napriek tomu vznikne, výrazne sa má zvýšiť miera materiálového aj energetického zhodnotenia. Za kľúčové sú označené tri oblasti:
- funkčný a posilnený triedený zber,
- rozvoj recyklačnej infraštruktúry,
- efektívnejšie spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu.
Vízia počíta aj s energetickým zhodnocovaním odpadov
Energetickému zhodnocovaniu prisudzujú autori pomerne významnú úlohu.
Súčasťou systémovej zmeny má byť podľa nich podpora technológií umožňujúcich energetické využitie odpadu, pričom publikácia používajú formuláciu „najmodernejšími bezemisnými technológiami“. Bioodpad sa má premieňať na bioplyn, biometán alebo organické hnojivá.
Energetické zhodnocovanie odpadov sa pritom v publikácii objavuje ešte na inom mieste. V kapitole o vykurovaní ho autori spolu s kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výrobou energie z biometánu uvádzajú medzi alternatívami, ktoré sa majú podporovať pri znižovaní závislosti od dovážaných fosílnych palív.
Publikácia neurčuje, aké kapacity energetického zhodnocovania by Slovensko malo mať, koľko zariadení by malo vzniknúť ani kde by mali byť umiestnené. Takáto úroveň konkretizácie má patriť až nadväzujúcej stratégii.
Majú pribudnúť opravovne aj materiálové banky
Ďalším pilierom navrhovaného systému má byť opätovné použitie.
Zostáva vám 47% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.