Poplatky za odpad budú ďalej prudko rásť. Môžu za to najmä dve zmeny v zákone

Poplatky za komunálny odpad (KO) budú kvôli zmenám v zákone o odpadoch v najbližších rokoch ďalej prudko rásť. Energetické využitie odpadu bude pravdepodobne už v roku 2023 lacnejšie ako skládkovanie. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company.

Obyvatelia Slovenska pocítili vyššie ceny za odpad vlani, aj začiatkom tohto roka. Zdražovanie sa prioritne dotklo samospráv, ktorých odpadové hospodárstvo stojí na skládkovaní, teda všetkých miest a obcí okrem Bratislavy a Košíc.

Ani týmito zmenami sa však zdražovanie nekončí. Novela zákona o odpadoch prináša úpravy, ktoré sa významne dotknú občanov aj v roku 2021. Vo svojej najnovšej analýze sa Eva Sadovská pozrela na to, ktoré zmeny v zákone budú mať najvýraznejší dopad na peňaženky občanov.

V článku sa dozviete:

• o koľko a prečo v rokoch 2019 a 2020 zdraželo skládkovanie,
• prečo si Slováci priplatia za odpad aj v roku 2021,
• ktoré zmeny v zákone o najviac ovplyvnia ceny za odpad, 
• prečo sa skládkovanie už onedlho nemusí vôbec vyplácať.

Poplatky za skládkovanie už rastú

Prvé zmeny v legislatíve pocítili občania už v roku 2019. Výška poplatku za skládkovanie jednej tony KO začala výrazne rásť.

Tento poplatok sa skladá z dvoch zložiek: poplatku pre majiteľa skládky a poplatku pre Envirofond. Poplatok pre Envirofond bol do roku 2018 dlhodobo na úrovni okolo piatich eur.

Jeho výška ale začala rásť a to v roku 2019 na sedem až 17 eur, v roku 2020 na osem až 26 eur a v roku 2021 to bude na úrovni 11 až 33 eur. „A to v zmysle motivačného pravidla, podľa ktorého „čím viac obce triedia, tým menej za skládkovanie platia,“ vysvetľuje E. Sadovská.

Obce a mestá začali kvôli rastúcim nákladom na skládkovanie zvyšovať poplatky aj pre samotných občanov. Ako sme na Odpady-portal.sk priniesli začiatkom januára – v mnohých prípadoch aj o desiatky percent.

Zvyšovaním poplatkov sa zdražovanie nekončí. Odpadárske spoločnosti musia aplikovať do praxe novinky súvisiace s novelou zákona o odpadoch, ktorú parlament schválil na jeseň 2019. Novinky majú za cieľ zvýšiť mieru triedenia a znížiť podiel zmesového KO, ktorý končí na skládkach.

Tieto zmeny však budú slovenské domácnosti niečo stáť. Na nárast cien, ktorý pocítia peňaženky ľudí, budú mať podľa analýzy E. Sadovskej najvýznamnejší vplyv dve opatrenia.

Firmy musia zainvestovať stámilióny eur

Od 1. januára 2021 sa zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa predovšetkým považuje mechanicko-biologická úprava (MBÚ).

„Inými slovami, skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanické dotrieďovanie, pri ktorom sa z odpadu okrem kovov, textilu, plastov či papiera oddelí aj biologicky rozložiteľná zložka, teda vyhodené zvyšky potravín. Tie následne poputujú na zhodnotenie do kompostárne, bioplynovej stanice alebo do zariadení na energetické využitie odpadu,“ zhrnula E. Sadovská.

Odpadári pri tejto legislatívnej úprave poukazujú na nejednoznačné zadefinovanie pojmu „úprava“ a za veľký problém považujú aj čas na aplikovanie legislatívnych zmien, nakoľko za jeden rok nie sú schopní zaviesť potrebné zmeny do praxe.

MBÚ navyše znamená nové a nemalé investície. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 100 tis. ton odpadu vychádza na takmer 30 mil. eur. Slovensko s ročnou produkciou skládkovaného KO na úrovni cca 1,2 mil. ton bude potrebovať desiatky zariadení MBÚ, čo znamená investície vo výške cca 360 mil. eur.

Pribudne ďalšia triedená zložka

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.