Európsky dvor audítorov definoval hlavné výzvy, ktorým čelia členské štáty v snahe splniť ciele týkajúce sa recyklácie plastových obalov.
Je pravdepodobné, že EÚ nesplní svoje ciele na roky 2025 a 2030, ktoré sa týkajú recyklácie plastových obalov. Vyplýva to z najnovšieho preskúmania Európskeho dvoru audítorov (EDA) s názvom Opatrenia EÚ na riešenie problému plastového odpadu (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).
Samotné obaly, ako sú tégliky na jogurt či fľaše na vodu, tvoria približne 40 percent spotreby plastov a vyše 60 % plastového odpadu vytvoreného v EÚ.
Sú to zároveň typy obalov s najnižšou mierou recyklácie v Únii, ktorá sa pohybuje mierne nad 40 percentami.
V snahe riešiť tento problém prijala Európska komisia v roku 2018 stratégiu pre plasty. Tá zahŕňa aktualizáciu smernice o obaloch a odpadoch z obalov z roku 1994 a prijatie súčasného cieľa recyklácie na 50 % do roku 2025 a 55 % do roku 2030.
Podľa EDA by bolo splnenie týchto cieľov dôležitým krokom v úsilí Únie dosiahnuť ciele v oblasti obehového hospodárstva. Realita však ukazuje, že tieto ciele EÚ pravdepodobne nesplní.
Čo robí Únia pre dosiahnutie cieľov?
Únia sa v posledných rokoch snažila riešiť nedostatky vo svojom rámci pre odpad z obalov. Komisia plánuje zrevidovať pravidlá dizajnu obalov (takzvané základné požiadavky), ktoré sa v súčasnosti považujú za nevynútiteľné v praxi.
Podľa audítorov môže byť výsledkom lepší dizajn obalov z hľadiska recyklovateľnosti, ktorý môže motivovať k opätovnému použitiu.
Podobne majú nové pravidlá EÚ za cieľ zosúladiť a posilniť systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak, aby tieto systémy podporovali recyklovateľnosť (napríklad prostredníctvom systému modulácie poplatkov alebo systémov zálohovania), a nie len ľahké obaly, ako to v súčasnosti robí väčšina z nich. Tieto zmeny sú podľa audítorov potrebné na dosiahnutie nových cieľov pre recykláciu.
Problémy s RZV
Audítori zdôrazňujú, že využívanie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov je v Únii rozsiahle, existujú však veľké rozdiely v miere účinnosti.
Podľa EDA výrazný nedostatok údajov, metodické ťažkosti pri odlíšení vplyvu systémov RZV od iných faktorov a rozsiahle odchýlky v používaných systémoch boli prekážkou toho, aby OECD mohla posúdiť vplyv systémov RZV.
Spoluzákonodarcovia EÚ taktiež poukázali na rozsiahle rozdiely v miere účinnosti systémov a rozsahu zodpovednosti výrobcov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.