R. Malček: Váhy vo vozidlách nie sú povinné nikde inde na svete okrem Slovenska

Do zoznamu povinností, ktoré budú musieť subjekty odpadového hospodárstva v najbližších rokoch realizovať, patrí aj inštalácia vážiaceho systému do vozidiel. Hoci presnejšie podmienky sú zatiaľ nejasné, nutnosť sa netýka iba klasických smetiarskych áut, ale aj nosičov kontajnerov, starších multikár, či traktorov. Vážiaci systém môže v takomto prípade niekoľkonásobne prevýšiť cenu starého vozidla.

O najpoužívanejších druhoch vážiacich systémov na Slovensku, ich výhodách aj nevýhodách, ale i finančných dopadoch najvýznamnejších povinností v oblasti odpadov, hovoril na nedávnej konferencii Odpadové hospodárstvo 2020 Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox.

V tomto článku sa dozviete aj:

• aké základné druhy vážiacich systémov sa používajú
• aké sú výhody a nevýhody individuálneho váženia nádob
• o koľko sa môžu zvýšiť náklady na vozidlo pri inštalácii smart riešenia
• pre aké obce dané riešenie nie je vhodné
• čomu môže individuálne váženie odpadu napomôcť
• ako sa povinné váhy v autách prejavia na výške poplatku za odpad
• koľko môžu platiť obyvatelia za odpad, ak sa zavedú všetky očakávané povinnosti

Existuje niekoľko druhov vážiacich systémov inštalovaných v smetiarskych autách. Na Slovensku sa používajú dva. Ide o váženie množstva odpadu za obec, alebo váženie individuálnych nádob s odpadom.

Prvý spôsob používajú niektoré zberové spoločnosti už niekoľko rokov. Vážiace zariadenie sa umiestňuje medzi nadstavbu a podvozok vozidla. Vozidlo vyzbiera odpad v celej obci, ktorý sa odváži a zberovka posiela vážny lístok samospráve. Odchýlka nameraného množstva odpadu od skutočnosti dosahuje zhruba 20 kilogramov.

“Takéto zariadenia je nutné kalibrovať minimálne každé dva roky, optimálne raz za rok. Nie je to lacná záležitosť,” upozorňuje Roman Malček. Nevýhodou tohto vážiaceho systému je nutnosť demontáže nadstavby pri inštalovaní 4-6 snímačov podľa veľkosti nadstavby.  

High-tech riešenie

Druhé riešenie je individuálne váženie každej nádoby s odpadom. Váhy sú umiestnené v zadnej časti nadstavby vozidla a váži sa každá nádoba. Očipovanie nádoby umožňuje vytvorenie databázy s menom majiteľa, ulicou, číslom domu, GPS súradnicami, typom nádoby aj druhom odpadu.

Takýto spôsob realizovalo napríklad Ponitrianskej združenie obcí v roku 2011. “Toto riešenie je vyskúšané aj na Slovensku. Vyžaduje však definovanie cieľov. A na to samospráva príliš nemyslí. Starosta môže byť prekvapený, že na konci dňa dostane veľké množstvo dát, ktoré draho zaplatí, ale bude z nich vedieť využiť možno 5 %.”

Prostredníctvom GPS systému si samospráva aj zberovka môže kontrolovať aktuálny stav nádob a evidenciu odpadu. “Pre starostu je to pekné riešenie. Keď príde niekto a toto mu ponúka, vyzerá to naozaj pekne. Dôležité je však povedať aj cenu, ktorú zaplatí.” R. Malček upozorňuje, že na zakúpenie vážiacich systémov neexistujú žiadne dotačné programy a samosprávy to musia priamo zaplatiť. Tak sa najlepšie ukáže zmysluplnosť daného riešenia v praxi.

Výhodou je presné meranie s minimálnymi odchýlkami, jasná identifikácia, fakturovanie presne vyvezeného množstva odpadu. Keďže každá nádoba je zachytená v systéme, zabraňuje sa čiernemu vysýpaniu nádob. Nádoba mimo systému jednoducho nie je vyprázdnená.

“Je to bič na živnostníkov, pretože mnohí sa vyhýbajú povinnosti podpisovať s mestom zmluvu na zneškodňovanie odpadu a plateniu za odpad,” myslí si Malček.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.