NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

MBÚ narastajúcu produkciu KO nevyrieši, v Nemecku to už pochopili (píše Marek Hrabčák)

Zero waste nie je nič viac ako utópia, potvrdzujú to čísla z Nemecka aj zo Slovenska.

komunálny odpad

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

  • Spravodajstvo |  13.11.2020 |  Ing. Marek Hrabčák / redakcia

Už vo svojom vlaňajšom príspevku na Odpady-portal.sk som poukázal na niektoré odlišnosti nemeckého odpadového hospodárstva od toho slovenského. Napríklad v rozdelení a kategóriách skládok u nás a v Nemecku.

Napriek jednotnému ekonomickému trhu EU a spoločným smerniciam má každá krajina v EU svoje špecifiká. A je to skôr otázka filozofická ako technologická: môžu sa rovnaké pravidlá a postupy v rovnakej miere uplatňovať v každej krajine EU a povedú k rovnakému cieľu?

Produkcia odpadu sa rôzni

Nasledujúce dva kruhové grafy sumarizujú základný prehľad o produkcii odpadov v Nemecku a na Slovensku za rok 2017 podľa skupín katalógu odpadov. Už z tohto rozloženia je zrejmé, že aj keď je zastúpenie skupín odpadov veľmi podobné, medzi krajinami sú výrazné rozdiely.

V oboch krajinách je hmotnostne najväčším druhom odpadov skupina 17 - stavebné odpady, pričom v Nemecku tvoria až 53 % z celkovej produkcie, na Slovensku len štvrtinu (26 %).

Druhým najpočetnejším odpadom v Nemecku sú odpady skupiny 19 - odpady z úpravy odpadov, kde tvoria až 15,6 %, pričom na Slovensku je to len 11,2 %. U nás máme ale ako druhu najpočetnejšiu skupinu komunálne odpady (sk. 20) s 17,5 % a potom ešte odpady z tepelných procesov (sk. 10), ktoré tvoria 15,5 %.

Paradoxne skoro rovnaké percentuálne zastúpenie v oboch krajinách majú obalové odpady (sk. 15) na úrovni okolo troch percent. Hmotnostne významnú skupinu odpadov tvoria ešte v Nemecku aj odpady z ťažby (sk. 01) = 7,4%, kým na Slovensku tvoria len 2,5%.

Sumárne tak môžeme povedať, že v Nemecku absolútnu majoritu až 90,6% zo všetkých vzniknutých odpadov tvorí len päť skupín odpadov: 17+19+20+01+10. Na Slovensku k týmto piatim skupinám ešte musíme pridať ďalšie tri skupiny: 17+19+20+01+10+15+02+03, aby sme dosiahli podobnú absolútnu majoritu 89,2%.

V oboch krajinách potom zvyšné skupiny odpadov tvoria zanedbateľný podiel (? 1,0%) z celkovej produkcie a z hľadiska nakladania s nimi zrejme nepredstavujú ani objemový, logistický či environmentálny problém.

Zero waste je len utópia

Aj keď takéto percentuálne porovnanie ozrejmí niektoré odlišnosti medzi odpadovým hospodárstvom Nemecka a Slovenska, dôležitejším údajom sú absolútne hmotnostné čísla. Ako hovorí indické príslovie: „aj tisíc múch by unavilo slona.“

Napríklad produkcia odpadov skupiny 10 (odpady z tepelných procesov) na Slovensku je percentuálne trikrát vyššia než v Nemecku (15,5 % vs 4,9 %). V absolútnych číslach sa však v Nemecku vyprodukuje až desaťnásobne viac týchto odpadov (1,9 mil. ton vs 20,5 mil. ton).

Ešte výraznejšie je tento rozdiel vidieť pri skupine odpadov 01 (odpady z ťažby), kde je percentuálny pomer Slovensko vs. Nemecko 1,0 % : 7,4 %, ale hmotnostný pomer je až 1 : 100 (0,31 mil. ton vs. 31,0 mil. ton.)

A takto by sme mohli pokračovať aj pre komunálne odpady - skupinu 20. Percentuálne sme na tom na Slovensku horšie, pretože nám tento druh odpadov tvorí skoro dvojnásobok toho, čo v Nemecku (17,5% / 9,7%). Ale z hľadiska absolútneho množstva v priemere jeden Nemec vyprodukujú hmotnostne ešte stále skoro dvojnásobok KO oproti Slovákovi.

INISOFT

A pokiaľ ešte stále platí smernica č. 98/2008 ES so svojím článkom 4, tak na prvom mieste v hierarchii odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadov a až na tretej priečke je recyklácia, ktorou sa Nemci tak radi oháňajú.

Podľa môjho osobného názoru doslovné znenie smernice v čl.4 ods. 2: „opatrenia ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok“ totiž neznamená budovať viac recyklačných stredísk, ale produkovať menej odpadu. Analogicky: občiansky bezpečnejšia krajina nie je tá, kde majú viac policajtov, sudcov a väzníc, ale tá, kde je nižšia kriminalita.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že suma skupín 19 a 20 je pre obe krajiny veľmi podobná: v Nemecku 25,3 % a na Slovensku 28,9 %. To znamená, že aj po odklone časti „surových“ KO do triediacich a spracovateľských zariadení na Slovensku sa nám podstatná časť odpadov len presunie zo skupiny 20 do 19. V Nemecku tvoria tieto odpady až 1,6 násobok množstva komunálnych odpadov.

Zero waste je len utópia. Po stavebných odpadoch (56 %), odpadoch z tepelných procesov (24 %) predstavujú tieto odpady tretiu najpočetnejšiu skupinu (13 %) zneškodňovaných odpadov na skládkach v Nemecku. Len samotné množstvo týchto skládkovaných odpadov v Nemecku (5,849 miliónov ton) je skoro dvakrát väčšie ako celkové množstvo skládkovaných odpadov na Slovensku (3,344 miliónov ton).

Produkcia odpadov v Nemecku a na Slovensku podľa skupín za rok 2017

MBÚ liniek v Nemecku ubúda

Ako som poukázal už vo svojom staršom texte na Odpady-portal.sk, v 90. rokoch boli v Nemecku vkladané veľké nádeje do zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) pri odklone od skládkovania a podporovaní recyklácie. 

Zelení, Die Grünen, ktorí vtedy po voľbách posilnili a v nemeckom Parlamente vytvorili s SPD vládnu koalíciu, presadili zákaz skládkovania neupraveného KO. Riešením mala byť najprv mechanicko-biologická (alebo mechanicko-termická) úprava KO pred jeho konečným zneškodnením na skládke.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. Juraj23.11.2020 (22:22)
    Skvely clanok. MBU linky riesili nedostatok kapacit na spalovanie odpadu v Nemecku v roku 2005. Vystavba linky MBU trva neporovnatene kratsie nez vystavba spalovne. Presne tuto dilemu riesi teraz Slovensko.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Odpadárska firma v Česku mala údajne ukrátiť štát o miliardy korún na neodvedených poplatkoch

Odpadárska firma v Česku mala údajne ukrátiť štát o miliardy korún na neodvedených poplatkoch

Čerešničkou na torte bolo vlaňajšie schválenie novely zákona, ktorá znemožňuje štátu aj mestám spätne vymáhať poplatky. Odpadárska firma sa bráni a tvrdí, že kauza je spolitizovaná.

NATUR-PACK získal prestížne ocenenie Nadácie Pontis VIA BONA

NATUR-PACK získal prestížne ocenenie Nadácie Pontis VIA BONA

OZV získala toto ocenenie za projekt YouTube kanála NATUR-PACK verejnosti. NATUR-PACK nám prezradil, na aké reportáže a informačné videá sa môžeme tešiť v najbližšej dobe.

Ako nastaviť povinné ciele recyklovaného obsahu v obaloch? Priemysel nie je úplne jednotný

Ako nastaviť povinné ciele recyklovaného obsahu v obaloch? Priemysel nie je úplne jednotný

Plastový priemysel požaduje, aby bol do roku 2030 povinný cieľ recyklovaného obsahu v obaloch na úrovni 30 %. Niektorí spracovatelia však poukazujú na určité riziká.