MBÚ narastajúcu produkciu KO nevyrieši, v Nemecku to už pochopili (píše Marek Hrabčák)

Už vo svojom vlaňajšom príspevku na Odpady-portal.sk som poukázal na niektoré odlišnosti nemeckého odpadového hospodárstva od toho slovenského. Napríklad v rozdelení a kategóriách skládok u nás a v Nemecku.

Napriek jednotnému ekonomickému trhu EU a spoločným smerniciam má každá krajina v EU svoje špecifiká. A je to skôr otázka filozofická ako technologická: môžu sa rovnaké pravidlá a postupy v rovnakej miere uplatňovať v každej krajine EU a povedú k rovnakému cieľu?

Produkcia odpadu sa rôzni

Nasledujúce dva kruhové grafy sumarizujú základný prehľad o produkcii odpadov v Nemecku a na Slovensku za rok 2017 podľa skupín katalógu odpadov. Už z tohto rozloženia je zrejmé, že aj keď je zastúpenie skupín odpadov veľmi podobné, medzi krajinami sú výrazné rozdiely.

V oboch krajinách je hmotnostne najväčším druhom odpadov skupina 17 - stavebné odpady, pričom v Nemecku tvoria až 53 % z celkovej produkcie, na Slovensku len štvrtinu (26 %).

Druhým najpočetnejším odpadom v Nemecku sú odpady skupiny 19 - odpady z úpravy odpadov, kde tvoria až 15,6 %, pričom na Slovensku je to len 11,2 %. U nás máme ale ako druhu najpočetnejšiu skupinu komunálne odpady (sk. 20) s 17,5 % a potom ešte odpady z tepelných procesov (sk. 10), ktoré tvoria 15,5 %.

Paradoxne skoro rovnaké percentuálne zastúpenie v oboch krajinách majú obalové odpady (sk. 15) na úrovni okolo troch percent. Hmotnostne významnú skupinu odpadov tvoria ešte v Nemecku aj odpady z ťažby (sk. 01) = 7,4%, kým na Slovensku tvoria len 2,5%.

Sumárne tak môžeme povedať, že v Nemecku absolútnu majoritu až 90,6% zo všetkých vzniknutých odpadov tvorí len päť skupín odpadov: 17+19+20+01+10. Na Slovensku k týmto piatim skupinám ešte musíme pridať ďalšie tri skupiny: 17+19+20+01+10+15+02+03, aby sme dosiahli podobnú absolútnu majoritu 89,2%.

V oboch krajinách potom zvyšné skupiny odpadov tvoria zanedbateľný podiel (? 1,0%) z celkovej produkcie a z hľadiska nakladania s nimi zrejme nepredstavujú ani objemový, logistický či environmentálny problém.

Zero waste je len utópia

Aj keď takéto percentuálne porovnanie ozrejmí niektoré odlišnosti medzi odpadovým hospodárstvom Nemecka a Slovenska, dôležitejším údajom sú absolútne hmotnostné čísla. Ako hovorí indické príslovie: „aj tisíc múch by unavilo slona.“

Napríklad produkcia odpadov skupiny 10 (odpady z tepelných procesov) na Slovensku je percentuálne trikrát vyššia než v Nemecku (15,5 % vs 4,9 %). V absolútnych číslach sa však v Nemecku vyprodukuje až desaťnásobne viac týchto odpadov (1,9 mil. ton vs 20,5 mil. ton).

Ešte výraznejšie je tento rozdiel vidieť pri skupine odpadov 01 (odpady z ťažby), kde je percentuálny pomer Slovensko vs. Nemecko 1,0 % : 7,4 %, ale hmotnostný pomer je až 1 : 100 (0,31 mil. ton vs. 31,0 mil. ton.)

A takto by sme mohli pokračovať aj pre komunálne odpady - skupinu 20. Percentuálne sme na tom na Slovensku horšie, pretože nám tento druh odpadov tvorí skoro dvojnásobok toho, čo v Nemecku (17,5% / 9,7%). Ale z hľadiska absolútneho množstva v priemere jeden Nemec vyprodukujú hmotnostne ešte stále skoro dvojnásobok KO oproti Slovákovi.

A pokiaľ ešte stále platí smernica č. 98/2008 ES so svojím článkom 4, tak na prvom mieste v hierarchii odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadov a až na tretej priečke je recyklácia, ktorou sa Nemci tak radi oháňajú.

Podľa môjho osobného názoru doslovné znenie smernice v čl.4 ods. 2: „opatrenia ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok“ totiž neznamená budovať viac recyklačných stredísk, ale produkovať menej odpadu. Analogicky: občiansky bezpečnejšia krajina nie je tá, kde majú viac policajtov, sudcov a väzníc, ale tá, kde je nižšia kriminalita.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že suma skupín 19 a 20 je pre obe krajiny veľmi podobná: v Nemecku 25,3 % a na Slovensku 28,9 %. To znamená, že aj po odklone časti „surových“ KO do triediacich a spracovateľských zariadení na Slovensku sa nám podstatná časť odpadov len presunie zo skupiny 20 do 19. V Nemecku tvoria tieto odpady až 1,6 násobok množstva komunálnych odpadov.

Zero waste je len utópia. Po stavebných odpadoch (56 %), odpadoch z tepelných procesov (24 %) predstavujú tieto odpady tretiu najpočetnejšiu skupinu (13 %) zneškodňovaných odpadov na skládkach v Nemecku. Len samotné množstvo týchto skládkovaných odpadov v Nemecku (5,849 miliónov ton) je skoro dvakrát väčšie ako celkové množstvo skládkovaných odpadov na Slovensku (3,344 miliónov ton).

Produkcia odpadov v Nemecku a na Slovensku podľa skupín za rok 2017

MBÚ liniek v Nemecku ubúda

Ako som poukázal už vo svojom staršom texte na Odpady-portal.sk, v 90. rokoch boli v Nemecku vkladané veľké nádeje do zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) pri odklone od skládkovania a podporovaní recyklácie. 

Zelení, Die Grünen, ktorí vtedy po voľbách posilnili a v nemeckom Parlamente vytvorili s SPD vládnu koalíciu, presadili zákaz skládkovania neupraveného KO. Riešením mala byť najprv mechanicko-biologická (alebo mechanicko-termická) úprava KO pred jeho konečným zneškodnením na skládke.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.