Nemecké skúsenosti s MBÚ (píše Marek Hrabčák) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Nemecké skúsenosti s MBÚ

Mechanicko-biologická úprava odpadov je u ekonomického giganta dobre etablovaná, píše Marek Hrabčák z prešovskej spoločnosti Geosofting. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2016/12.

Nemecké skúsenosti s MBÚ

Nemecko predstavuje v rámci EÚ lídra inovácií a technologického pokroku. A platí to aj pre oblasť životného prostredia a odpadového hospodárstva.

Podľa údajov DESTATIS (nemeckého štatistického úradu) bolo v roku 2014 v Nemecku v prevádzke celkom 15 908 zariadení na nakladanie s odpadmi, z čoho bolo 1 131 skládok, 161 spaľovní s energetickým využívaním odpadov (WtE), 687 zariadení na termické zhodnocovanie odpadov (spoluspaľovanie), 55 zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadov, 2 387 zariadení na aeróbnu alebo anaeróbnu úpravu BRO, 2 579 zariadení na recykláciu stavebných odpadov a ešte veľa ďalších zariadení.

Celkom bolo za rok 2014 v týchto zariadeniach spracovaných 407,447 mil. t odpadov, pričom asi 6 mil. ton predstavoval odpad dovezený zo zahraničia.

Počtom skoro 16 000 zariadení na nakladanie s odpadmi Nemecko určite suverénne kraľuje v EÚ v pomere k jeho vyprodukovanému množstvu. Prebytok kapacity týchto zariadení si už všimol aj časopis RECYCLING magazine vo svojom novembrovom čísle, odkiaľ prinášame zaujímavý graf:

Podľa súhrnnej správy tohto štatistického úradu v roku 2014 bolo vyzbieraných celkom 37,6 mil. ton odpadu z domácnosti, čo predstavuje 462 kg na obyvateľa. Najväčší podiel (35 %) tvoril zvyškový domový odpad v čiernom kontajneri na odpad (162 kg/obyv.)

Oddelené zbierané recyklovateľné odpady (papier, sklo, plasty) tvorili 32 %, oddelene zbieraný bioodpad z domácnosti (hnedý kontajner na odpad) tvoril 12 % (57 kg/obyv.) a bioodpad zo záhrad a parkov tvoril 14 % (64 kg/obyv.). Objemný odpad tvoril len asi 6 % (29 kg/obyv.)

Nie vždy je cesta dopredu dláždená len úspechmi. Preto je dobré sa občas zastaviť a poučiť zo skúseností, ktoré napriek pôvodným dobrým úmyslom nakoniec neviedli k požadovaným výsledkom.

O skúsenostiach s MBÚ (mechanicko-biologickou úpravou odpadov) a spaľovaním komunálnych odpadov prednášal nedávno Ulrich Stock zo Zemského úradu pre životné prostredie v Brandenbursku. Z jeho príspevku vyberáme niektoré zaujímavé postrehy.

Dôvody úpravy komunálneho odpadu

Vo všeobecnosti je známe, že komunálny odpad obsahuje významný podiel biologicky rozložiteľných zložiek (BRO), ktoré pri svojom rozklade produkujú skládkový plyn (LFG) s rôznym pomerom obsahu CH4:CO2. Okrem toho sa uvoľňujú aj ďalšie látky, ktoré zamorujú okolie svojím zápachom alebo dokonca môžu tvoriť so vzduchom výbušnú zmes.

Značná časť rozložiteľných látok prechádza v kvapalnej fáze do priesakovej kvapaliny a tvorí výrazný podiel na jej znečistení.

Okrem toho rozkladom BRO (biologicky rozložiteľného odpadu) dochádza v skládke aj k úbytku hmoty, čo vedie k poklesom povrchu a následne deformáciám tesniacich vrstiev.

Pod pojmom mechanicko-biologická úprava odpadov sa rozumie také spracovanie zmesového komunálneho odpadu, ktoré povedie k jeho stabilizácii a tiež k redukcii konečného objemu.

Stabilizáciou sa podľa dokumentu EK (DG.ENV.A.2) rozumie zníženie rozkladných účinkov bioodpadov z komunálnych odpadov, ktoré sa prejaví napr. minimalizáciou zápachu či poklesom respiračnej aktivity pod stanovenú hranicu.

Takto stabilizovaný odpad sa už nepovažuje za biologicky rozložiteľný odpad v zmysle smernice o skládkach odpadov. Základným kritériom na posúdenie výslednej efektívnosti biologickej úpravy zmesového komunálneho odpadu je jeho výsledná stabilizácia.

Tú môžeme merať ako stratu žíhaním, ale častejšie sa posudzuje stabilita výsledného odpadu po MBÚ pomocou kritérií ako respiračná aktivita (5 mg O2.g-1) alebo tvorba bioplynu za 21 dní (20 L/g odpadu).

Aby sa zabránilo, resp. obmedzilo tvorbe LFG a kontaminovaných priesakových kvapalín, môže sa od 1. 6. 2005 v Nemecku skládkovať len odpad, ktorého sledované parametre neprekročia príslušné legislatívou stanovené limity pre jednotlivé triedy skládok:

Parameter:

Spôsob úpravy odpadu:

DK 0:

DK I:

DK II:

DK III:

Strata žíhaním (%)

Termická

3

3

5

10

TOC (%)

Termická

1

1

3

6

TOC (%)

Mechanicko-biologická

-

-

18

-

DOC (mg/l)

Termická

50

50

80

100

DOC (mg/l)

Mechanicko-biologická

-

-

300

-

 
Pôvodne platili tieto požiadavky len pri spaľovaní komunálnych odpadov. Neskôr environmentálne skupiny presadzovali zásadu úpravy každého komunálneho odpadu pred jeho skládkovaním, čo sa premietlo do stanovenia limitov aj pre jeho mechanicko-biologickú úpravu.

Problémom pri skládkovaní takto upraveného komunálneho odpadu bolo, že aj po MBÚ úprave prekračovali požadované limity pre stratu žíhaním a aj pre TOC pri skládkach pre inertný odpad, resp. minerálne odpady.

MIM ESONA
Keď na jeseň 1998 bola federálna vláda tvorená koalíciou CDU/FDP nahradená novou koalíciou SPD/Die Grunne, do federálnych predpisov sa presadila myšlienka Zelených: „Ekologické ciele odpadového hospodárstva by mali byť presadzované aj pomocou mechanicko-biologickej úpravy komunálnych odpadov pred jeho zneškodnením.?

Nová vyhláška, ktorou sa určili parametre pre MBÚ zariadenia, stanovila hodnotu limitov po úprave odpadu pre TOC 18 % a pre DOC 300 mg/l.

Zároveň si vyžaduje skládkovanie zvyškového podielu po úprave odpadu len na skládkach triedy DK II. Legislatívny tlak a krátke prechodné obdobie nechalo mnoho otázok nezodpovedaných.

Následná debata odbornej verejnosti, ako aj spracovateľov odpadov so zákonodarcom riešila potom technické požiadavky na samotné MBÚ zariadenia. V čase ukončenia prechodného obdobia k 31. 5. 2005 nie všetky zariadenia boli dokončené a prevádzkyschopné, čo viedlo po celom Nemecku k zriaďovaniu dočasných skladísk odpadov pred jeho MBÚ spracovaním.

Napríklad v Brandenbursku boli posledné takéto skladiská odpadov uzavreté až v roku 2008.

Vo všeobecnosti sa v Nemecku rozlišujú dva základné druhy úpravy komunálneho odpadu:

  • mechanicko-biologická úprava odpadu (MBA resp. MBÚ)

  • mechanicko-biologická stabilizácia odpadu (MBS resp. MTS)

MBÚ

Celý proces mechanicko-biologickej úpravy odpadov je založený na rôznych kombináciách fyzikálnych (drvenie, sitovanie, triedenie) a biologických postupov úpravy odpadov (aeróbny alebo anaeróbny rozklad bioodpadov).

Dôležitým aspektom zostavy technologického modulu MBÚ sú hlavne požiadavky konečného odberateľa frakcií. Výsledným produktom sú obyčajne tri oddelené zložky:

  • ľahký alebo suchý podiel = prevažne recyklovateľný obalový materiál (plasty, papier)

  • ťažký alebo vlhký podiel = biohmota pre digesciu

  • zvyšok určený na skládkovanie

Podľa aktuálneho zostavenia technologického modulu zariadenia sú potom výsledným produktom rôzne vytriedené zložky recyklovateľných odpadov (papier, plasty, sklo, kovy) a biohmota určená na fermentáciu a výrobu bioplynu s následným energetickým využitím.

Vzhľadom na kvalitu vyseparovaných zložiek sa však častejšie zo suchého podielu vyrába tzv. alternatívne palivo = RDF s následným energetickým využitím. Podľa U. Stocka je v Nemecku materiálová bilancia z MBÚ nasledovná:

  • asi 40 % vstupného odpadu sa oddelí ako alternatívne palivo (19 12 10)

  • asi 3 % vstupného odpadu sa materiálovo recyklujú (najmä kovy – 19 12 02, 03, 05)

  • asi 20 – 25 % skončí na skládke ako nevyužiteľný zvyšok (19 12 12)

  • asi 30 % vstupu tvoria procesné straty z úpravy (vlhkosť a pod.)

MBS

Mechanicko-biologická stabilizácia sa vykonáva s hlavným cieľom vyrobiť z odpadu alternatívne palivo, ktoré môže byť použité v zariadeniach na spoluspaľovanie alebo špecifických energetických zariadeniach.

V špeciálnych halách s perforovaným podlahovým roštom dochádza k počítačom riadenej recirkulácii vzduchu a k prevzdušňovaniu uloženého odpadu. Odpad sa tu uloží na samostatné hromady obyčajne na 14 dní, čím dôjde k jeho vysúšaniu a strate vlhkosti.

Tým sa zastavia biologické procesy rozkladu organickej hmoty. Suchý odpad umožňuje v následnej fáze mechanickej úpravy jeho drvenie a sitovanie, pričom nadsitná frakcia slúži na výrobu energeticky veľmi kvalitného paliva. Zostávajúca jemná frakcia ako výsledok sitovania sa priamo skládkuje.

V pokračovaní prinesieme porovnanie výhod a nevýhod MBÚ voči WtE, ako ich predniesol U. Stock vo svojom príspevku.

Zdroje údajov:

  • https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesamtwirtschaftUmwelt/Abfallwirtschaft/Tabellen/Tabellen.html
  • Požiadavky na spracovanie odpadov, predovšetkým diskusia o spaľovaní odpadu oproti MBÚ z nemeckého pohľadu. U. Stock, sborník Deponieworkshop Liberec-Zittau XI.2016

Autor: Ing. Marek Hrabčák | Geosofting, s.r.o., Prešov

 
 

Zostáva vám 0% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Firmy o ISOH-u nemajú dostatok informácií

Firmy o ISOH-u nemajú dostatok informácií

Rezort životného prostredia podľa účastníkov trhu nedostatočne informuje o zavádzaní kľúčového informačného systému.

Dedinu meter po metri zaplavuje toxické bahno. Slovenskí filmári mapujú postupujúcu envirozáťaž

Dedinu meter po metri zaplavuje toxické bahno. Slovenskí filmári mapujú postupujúcu envirozáťaž

Dokumentárny film zachytáva portrét zanikajúcej dediny, ktorú pochováva odpad z bane na meď.

Chýbajú koncové zariadenia. Ceny to tlačí hore a odpad prevážame ďaleko (ROZHOVOR)

Chýbajú koncové zariadenia. Ceny to tlačí hore a odpad prevážame ďaleko (ROZHOVOR)

Náklady na odpadové hospodárstvo rastú, vďaka smart riešeniu sme ale v odpadoch dokázali urobiť poriadok, hovoria Jarmila Répássyová a Ivica Gajdošová z mesta Senec.