Toto sú dôvody, prečo sanácia environmentálnych záťaží na Slovensku napreduje pomaly

Na Slovensku sa v súčasnosti oficiálne eviduje viac než 1 800 environmentálnych záťaží, z toho je 310 potvrdených a 932 pravdepodobných. Medzi najväčšie patria často výrobné areály bývalých veľkých štátnych podnikov. Alebo sú v rukách nových majiteľov, ktorí sa zodpovednosť a náklady na sanáciu snažia preniesť na štát.

Ministerstvo životného prostredia odhaduje, že náklady na sanáciu iba pri potvrdených lokalitách dosahujú vyše dve miliardy eur. Niet sa preto čo čudovať, že do odstraňovania dedičstva z minulosti sa podnikateľom ani štátu, v prípade neidentifikovania pôvodcu znečistenia alebo právneho nástupcu, nechce.

Svedčí o tom aj správa ombudsmanky Márie Patakyovej o situácii v riešení environmentálnych záťaží na Slovensku (odkaz na správu nájdete v druhej časti článku). Z celkového počtu 152 registrovaných potvrdených environmentálnych záťaží s vysokou prioritou, v 73 prípadoch nebol ešte určený pôvodca znečistenia. Úrady totiž ani nezačali konanie o určení povinnej osoby, ktorá by mala sanáciu zabezpečovať.  

Podľa ombudsmanky tak ide o porušenie ústavného práva na ochranu zdravia a práva na priaznivé životné prostredie. Navrhuje, aby okresné úrady v sídle kraja z vlastného podnetu okamžite začali konanie o určenie povinnej osoby na sanáciu zmienených 73 environmentálnych záťaží.

Ombudsmanka v správe identifikovala niekoľko problémových bodov týkajúcich sa rozhodovania úradov v tejto oblasti:

Nerešpektovanie zákonných lehôt

Úrady často nerozhodnú v zákonnej lehote o tzv. pláne prác na odstránenie záťaže pre povinnú osobu. Predloženie plánu práce povinnou osobou je pritom základnou podmienkou pre začatie reálneho odstraňovania záťaže.

“Podľa môjho názoru ide o veľmi vágne a široko formulovanú možnosť odkladať začatie sanačných prác. Navrhujem zváženie spresnenia a najmä presné časové určenie takto vágne formulovanej legislatívnej úpravy, ktoré by prispelo k rýchlejšiemu odstraňovaniu environmentálnych záťaží,” uvádza v správe.

Zastavené konania z dôvodu, že povinnú osobu nemožno určiť a následné nekonanie vlády

Zákon neurčuje žiadnu lehotu pre určenie povinnej osoby v prípade štátu, teda konkrétneho ministerstva. Tento proces tak trvá často už niekoľko rokov. “Zmena legislatívy vo vzťahu k stanoveniu lehoty, podľa môjho názoru, môže prispieť k rýchlejšiemu odstraňovaniu existujúcich environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky.”

Odporúčania verejného ochrancu práv

Ombudsmanka odporúča, aby ministerstvo v konaniach o určenie povinnej osoby usmernilo okresné úrady, aby v takých prípadoch (pôvodca alebo právny nástupca v likvidácii) ukončili konanie a umožnili tak štátu prevziať zodpovednosť za odstránenie záťaže.

“Náklady takejto likvidácie si štát môže spätne vysúdiť, ak sa likvidácia alebo konkurz pôvodcu alebo jeho právneho nástupcu neuskutoční.”

Zároveň navrhuje aj zmenu legislatívy, aby štát realizoval potrebné kroky, ak sa nepodarí určiť zodpovednú osobu do určitého času, napríklad do dvoch rokov od začatia konania. Následne by mohol spätne vymáhať náklady na sanáciu od neskôr určenej povinnej osoby.

Kritizuje aj fakt, že verejnosť nemá prístup k informáciám z registra pravdepodobných environmentálnych záťaží na základe súčasného znenia zákona o geologických prácach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.