Teplárne sa zbavujú uhlia, zvažujú komunálny odpad aj tuhé alternatívne palivá

Uhlie, s ktorého útlmom šestica štátnych teplární počíta najneskôr v roku 2023, by mohli nahradiť tuhé alternatívne palivá (TAP) alebo komunálny odpad. Energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré je spojené s menšou produkciou emisií, by teplárňam znížilo náklady na emisné povolenky a zároveň pomohlo znížiť mieru skládkovania.

V rozhovore pre Energie-portal.sk to povedal Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ spoločnosti MH Manažment, ktorá spravuje podiely štátu v teplárňach v Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Zvolene a Žiline. 

S energetickým zhodnocovaním odpadu počítajú aj aktuálne projekty českých elektrární. Podrobnejšie sme informovali o zámere mestskej teplárne v Českých Budějoviciach, ako aj o plánoch Skupiny ČEZ v Teplárni Mělník pri Prahe.

Ku Košiciam sa majú pridať ďalšie mestá

Kým v súčasnosti dodáva teplo do sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) iba zariadenie na energetické využitie odpadov (ZEVO) spoločnosti KOSIT v Košiciach, podľa L. Lopatku by sa k nemu už v najbližšej vykurovacej sezóne mohlo pridať aj bratislavské ZEVO spoločnosti OLO.

„Je záujem tento cieľ dosiahnuť ako na strane OLO, tak aj na strane vedenia Bratislavskej teplárenskej, a.s., čo je nielen dobrá správa pre občana, ale aj výhra zdravého rozumu,“ uviedol L. Lopatka. 

„Je neuveriteľné, že od vybudovania spaľovne OLO až doteraz je teplo vyrobené zo spaľovania komunálneho odpadu po jeho využití na výrobu elektrickej energie, vypúšťané bez úžitku do ovzdušia,“ podotkol.

Ako šéf MH Manažmentu ohlásil už na jeseň 2020, energetické zhodnocovanie odpadov však v strednodobom horizonte pripadá do úvahy aj v ďalších štátnych teplárňach. Sú nimi teplárne v Žiline, Martine a Zvolene.

„Výber je motivovaný situáciou v teplárni, dostupnosťou odpadu, paliva a tiež akútnosťou riešenia problematiky likvidácie komunálneho odpadu v danom regióne,“ vysvetlil Ľ. Lopatka.

MŽP SR preferuje TAP

Dvomi alternatívami, o ktorých štátne teplárne podľa Ľ. Lopatku uvažujú pri svojom strategickom rozvoji, sú komunálny odpad a TAP. V každej z možností pritom vidí výhody aj nevýhody.

„Hlavnou výhodou spaľovania komunálneho odpadu je nižšia cena technológie a tiež nižšie náklady manipulácie s odpadom,“ priblížil. „Výhodou spaľovania TAP je, že sú palivom – komoditou s ktorou sa obchoduje a tiež fakt, že TAP sú pre MŽP SR preferovanou alternatívou.“ 

Mohlo by vás zaujímať: 

• Na východe pribudne nová linka na TAP, vyrobia ich zo slovenského odpadu

Ako však Ľ. Lopatka zároveň upozornil, budovanie nových ZEVO bude behom na dlhé trate. Vybudovanie takéhoto zariadenia podľa neho časovo presahuje dĺžku jedného volebného obdobia a brzdí ho aj nedostatočná osveta.

„Energetickému spaľovaniu odpadov na Slovensku dlhodobo škodí zanedbaná osveta obyvateľstva a tiež podcenenie problematiky zo strany politikov a orgánov životného prostredia,“ povedal šéf MH Manažmentu.

Čo by prinieslo využívanie TAP?

Hlavným používateľom TAP na Slovensku sú momentálne cementárne, ktoré spotrebujú približne 350 tisíc ton ročne. Okrem toho sa TAP využíva aj pri výrobe vápna, tam kde to výrobný proces dovoľuje.

Mohli by teplárne využívať TAP aj so svojimi súčasnými technológiami?

„Predpokladám, že spoluspaľovanie TAP v teplárňach je limitované technologickým procesom, nakoľko tieto zariadenia boli naprojektované na konvenčné palivo,“ reagoval na našu otázku Juraj Číž, konateľ spoločnosti ecorec Slovensko, ktorá je najväčším výrobcom TAP v krajine.

Prechod z uhlia na TAP by si preto v teplárňach vyžadoval investície v podobe nových ZEVO.

 Hlavnou výhodou takého riešenia by podľa J. Číža bolo, že teplárne by dokázali nahradiť fosílny zdroj za palivo vyrobené z odpadu. „Okrem menšieho vplyvu na životné prostredie, by sa tým prispelo k využitiu lokálneho zdroja energie ktorým odpad je, a k ukončeniu jeho skládkovania bez akéhokoľvek využitia,“ podotkol šéf ecorecu.  

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.