Investovať do energetického zhodnocovania odpadu na Slovensku sa oplatí, ukázala štúdia

Predstava, že ďalšie kapacity zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) s narastajúcimi cieľmi recyklácie už nebudeme potrebovať, je mylná. Aj pri samotnom recyklovaní vzniká zvyškový odpad, pričom nie je dosť zariadení, ktoré by ho mohli spracovať. Ak chceme odkloniť čo najväčšie množstvo odpadu od skládok, energetické využívanie odpadu je dôležitou súčasťou skladačky.

Aj toto sú závery analýzy potenciálu energetického využitia odpadu na Slovensku z dielne Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorú si na objednávku dalo vypracovať Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Odkaz na celú analýzu nájdete na konci článku.

Odborné vyjadrenie sa zaoberá možnosťou energetického zhodnocovania odpadov, palív vyrobených z odpadov a posúdenia vhodnosti energetických zdrojov na ich zhodnocovanie. Do úvahy pritom prichádzajú zdroje na výrobu tepla (výhrevne) alebo zdroje kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), ktoré budú komplexne upravené na zdroj pre energetické zhodnocovanie odpadov.

V produkcii odpadov dobiehame vyspelé krajiny EÚ. V roku 2017 sme vyprodukovali 378 kilogramov na obyvateľa, čo je viac ako susedné Česko, a v roku 2018 to bolo o ďalších 13 % viac, teda až 427 kilogramov na obyvateľa, avšak výroba elektriny z odpadov zaostáva za krajinami Škandinávie, ale aj spomínanou Českou republikou.

Takéto zariadenia sú pritom vybavené modernými technológiami. Zo susedných krajín je vhodným príkladom ZEVO Spittelau, ktoré má najmodernejšie koncové technológie na čistenie spalín vznikajúcich pri spaľovaní. Spaliny z odpadu odovzdávajú teplo a prechádzajú filtrami aktívneho uhlia, kde sa mokrou výpierkou čistia od oxidov síry, dusíka a ostatných nečistôt.

Ďalším príkladom je ZEVO Chotíkov v Česku, moderný a environmentálne vhodný zdroj KVET, ktorý dokáže energeticky využívať široké spektrum odpadov. Majiteľom a prevádzkovateľom je Plzeňská teplárenská. V porovnaní so ZEVO Spittelau má asi polovičnú kapacitu.

Podľa autorov odbornej štúdie by zariadenie s identickou kapacitou na Slovensku mohlo zásobovať mesto s veľkosťou systému centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) Nitra, Prešov v prípade prepojenia SCZT, SCZT Bratislava – západ, Nitra, SCZT Trnava.

Vysoké recyklačné ciele neznamenajú koniec ZEVO

V roku 2018 sa na Slovensku spálilo alebo energeticky zhodnotilo iba sedem percent komunálneho odpadu a podiel dokonca medziročne klesol, keďže v roku 2017 bol na úrovni 9,6 %.

„Problémom je fakt, že energetické zhodnocovanie má nižší podiel ako skládkovanie, ktoré je najhorším spôsobom nakladania s odpadom. To v roku 2018 dosiahlo až 55 %,“ zdôrazňujú autori štúdie s tým, že tento stav je dôvodom, prečo vznikol dopyt po zvýšení kapacity zariadení na energetické zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu (ZKO).

A prečo by sa mali podporovať takéto investičné zámery? Podľa analýzy je dôležitým dôvodom fakt, že všetok recyklovateľný odpad už priemysel krajiny jednoducho nedokáže spracovať.

Vo všeobecnosti čakajú oblasť recyklácie a zhodnocovanie odpadu v blízkej budúcnosti aj ďalšie výzvy. Cieľom Európskej únie totiž je, aby do roku 2035 recyklácia v členských štátoch vzrástla až na 65 percent a skládkovanie kleslo na 10 percent.

Autori však pripomínajú, že hoci podiel recyklovaného odpadu stúpa, neznamená to, že energetické zhodnocovanie by nebolo potrebné. Je to z toho dôvodu, že aj pri recyklovaní vzniká odpad a nie je dosť zariadení, ktoré by ho dokázali spracovať.

Tento zvyškový (reziduálny) odpad by mali spracovávať práve špeciálne zariadenia na energetické využitie odpadu, ktoré z nich vyrábajú teplo a elektrinu. Podľa autorov je ich však málo a na zverenú úlohu nestačia.

„Veľa odpadu preto stále končí na skládkach. Problém trápi aj Slovensko, kde sú len dve potrebné zariadenia v Bratislave a Košiciach,“ zdôrazňujú.

Súčasné kapacity ZEVO nebudú postačovať

Európska konfederácia recyklátorov (EuRIC) na túto situáciu upozorňuje už dlhšie a priznáva, že spracovatelia recyklovaného odpadu z rôznych častí Európy nevedia, ako naložiť so zvyškovým odpadom. Problémom je nájsť vhodné koncové zariadenia, ktoré by mali voľné kapacity.

„Počet prevádzok ZEVO v Európe sa pritom v rokoch 2010 až 2017 zvýšil asi o 15 percent zo 451 na 518 a ich celková ročná kapacita stúpla o bezmála 30 percent – zo 73,3 na 93,6 milióna ton. Ani to však nestačí,“ konštatuje sa v štúdii.

Konfederácia európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorá zastrešuje ZEVO, pritom odhadla, že do roku 2035 budú v EÚ potrebné kapacity na spracovanie až 142 miliónov ton odpadu.

Keďže súčasná kapacita dosahuje približne 90 až 100 miliónov ton ročne, o 16 rokov by mohol byť problém so spracovaním až 40 miliónov ton odpadu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.