V krajine budú energeticky zhodnocovať odpad, ktorého značnú časť dosiaľ vyvážali do zahraničia.
Zvyškový komunálny odpad, ktorý už nie je možné recyklovať, budú v Slovinsku po vzore vyspelých európskych krajín zhodnocovať v troch nových Zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Ich výstavba by sa mala začať už v budúcom roku.
Podľa ministra životného prostredia Andreja Vizjaka to krajine pomôže riešiť problém s reziduálnym odpadom, ktorý sa nedá recyklovať. Jeho značnú časť vyvážajú v súčasnosti po úprave v podobe tuhého alternatívneho paliva (TAP) do zahraničia, kde sa energeticky zhodnocuje. Po novom sa tak bude diať priamo v nových slovinských ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu).
Štát projekty podporí aj finančne
V súčasnosti stojí v Slovinsku iba jedna prevádzka, ktorá využíva ako zdroj energie odpad – tepláreň Celje s ročnou kapacitou 30-tisíc ton. Nové zariadenia majú pribudnúť v okolí miest Ľubľana, Maribor a Kočevje.
Slovinská vláda vybrala štyri regióny tak, aby geograficky pokryli prakticky celé územie krajiny. Štát vydá v každej z lokalít koncesiu a projekty podporí aj finančne. Samosprávy prejavili záujem participovať na projektoch. „Všetky rozumné krajiny po vytriedení energeticky zhodnocujú zmesový komunálny odpad v príslušných zariadeniach,“ poznamenal Vizjak, podľa ktorého sa nové ZEVO dostanú do prevádzky už v roku 2023.
Slovinské ministerstvo životného prostredia zároveň ohlásilo aj výstavbu menších „mono-prevádzok“, ktoré budú zamerané len na spracovanie jedného typu odpadu – čistiarenského kalu.
Produkcia KO a miera skládkovania v Slovinsku
Zdroj: Eurostat
Informácia prišla krátko po tom, ako neznámy páchateľ pri obci Pivola vypustil 200 ton kalu a spôsobil ekologickú haváriu. Znečistila sa pri tom aj miestna nádrž pitnej vody.
Čistiarensky kal vyvážali Slovinci dlhé roky lacno do susedného Maďarska. To však v roku 2019 import tohto typu odpadu zakázalo. V Slovinsku sa teraz o spracovanie kalu postarajú vo vlastnej réžii. „Čistiarenský kal sa musí vysušiť, získa sa z neho fosfor a následne sa môže energeticky zhodnotiť. Keďže má vysokú kalorickú hodnotu, je dobrým zdrojom elektriny a tepla,“ vysvetlil minister životného prostredia.
Teória „Zero waste“ naráža na prax
V odpadovom hospodárstve sa Slovinci posúvajú smerom, ktorý je v Európe už dlhé roky zavedený a veľmi dobre funguje: odpad, ktorý ďalej nemožno využiť, sa energeticky zhodnocuje v krajine pôvodu – tam, kde vznikol.
Dosiaľ sa síce Slovinsko a špeciálne hlavné mesto Ľubľana profilovali ako „zerowaste“, no táto teória v praxi naráža na tvrdú realitu. Aj keď „success story“ krajine uprieť nemožno. Dobrým východiskom boli predovšetkým systémové zmeny realizované v minulosti: zavedenie zberu od dverí k dverám, vrátane biologického a kuchynského odpadu, čo viedlo k dosiahnutiu vysokej miery triedenia pri zdroji (73 %) a vybudovanie infraštruktúry na dotriedenie zmesového komunálneho odpadu.
Aj vďaka tomu sa podarilo znížiť v krajine mieru skládkovania komunálneho odpadu pod 10 percent, a v Ľubľane dokonca pod 5 percent. Pripomeňme, že na Slovensku dosahovala miera skládkovania v roku 2022 takmer 50 %.
Trendy v produkcii odpadu nie sú pritom v Slovinsku iné ako u nás – medziročný nárast je v krajine na úrovni 3 percent. V roku 2019 bola miera produkcie 509 kilogramov na obyvateľa, v hlavnom meste dokonca 575 kilogramov (na Slovensku 421 kg).
V Slovinsku teda ročne vznikne asi jeden milión ton komunálneho odpadu. Síce v dátach Eurostatu chýba informácia o tom, ako sa spracúva 18 % z tohto objemu, až 59 % štatistiky prisudzujú recyklácii (42 % materiálová recyklácia + 17 % kompostovanie a anaeróbna digescia). Energetické zhodnocovanie predstavuje 13 percent.
TAP vozia aj na Slovensko
ZKO odklonený zo skládok sa spracúva v Slovinsku v regionálnych centrách na zhodnocovanie odpadov („RCERO“). Ich technická úroveň je rôzna, ale v zásade ide o kombináciu mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) a kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu z triedeného zberu. Najväčšia prevádzka RCERO Ľubľana otvorená v roku 2016 stála 155 miliónov eur, polovica zdrojov pochádzala z Európskej únie.
Výsledkom efektívneho triedenia odpadov pri zdroji je, že podiel ZKO predstavu len asi 30 % z celkovej produkcie komunálneho odpadu (140 kilogramov na osobu ročne – pre porovnanie na Slovensku to v roku 2019 bolo 214 kilogramov/obyvateľ/rok).
Pri takejto vysokej miere triedenia je teda reálny predpoklad, že obsah recyklovateľných odpadov a biologicky rozložiteľného dopadu je v zmesovom komunálnom odpade veľmi nízky.
Nakladanie s komunálnym odpadom v Slovinsku
Zdroj: Eurostat
Jeho následné spracovanie v MBÚ sa preto javí ako neopodstatnené a ekonomicky neudržateľné. Aj preto, že prioritou týchto zariadení vrátane najväčšieho v Ľubľane je výroba TAP (tuhé alternatívne palivo) pre energetické zhodnotenie. Pri MBÚ je jedinou pridanou hodnotou vznik približne 9 % recyklovateľných odpadov, čo je ďaleko od pôvodného zámeru 20 %. Zvyšné prostriedky sa de facto vynakladajú na premenu jedného zdroja energie (ZKO) na iný (TAP). Prevádzka v Ľubľane v roku 2019 vygenerovala stratu vyše jeden milión eur.
Následná transformácia odpadu na energiu sa však realizuje až za hranicami Slovinska, keďže v krajine absentujú kapacity na spracovanie vytriedených zložiek odpadu respektíve energetické zhodnotenie. TAP sa z regionálnych MBÚ, kde predstavuje takmer 60 % výsledného produktu, vyváža do susedných krajín. Tam sa spracúvajú obe jej zložky – vysokovýhrevná frakcia (LF-A) prémiovej kvality sa môže využiť napríklad v cementárňach a nízkovýhrevná frakcia (LF-B) v ZEVO.
Destináciami pre slovinské TAP sú Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, ale aj Slovensko – naše Ministerstvo životného prostredia udelilo v roku 2020 povolenie na dovoz odpadov zo Slovinska za účelom energetického zhodnotenia v úhrnnom množstve 59-tisíc ton. Spracovane vo viedenskom ZEVO Pfaffenau, kam sa takisto vyváža slovinské TAP, stojí 54 eur za tonu, plus treba pripočítať náklady na dopravu do 400 kilometrov vzdialenej prevádzky.
Chýbajú kapacity na spracovanie
Slovinci teda dokázali stlačiť objem odpadu vyvážaného na skládky na jednociferné hodnoty a udržiavajú si jednu z najvyšších úrovni triedenia odpadu pri zdroji (70 %), no vrásky na čele im robí zvyšok vyprodukovaného odpadu. Jeho spracovanie v zahraničí ich stojí značné prostriedky.
Budovanie ZEVO dáva z tohto pohľadu logiku aj podľa Sebastijana Zupanca, prezidenta Sekcie ekonomiky samospráv v Obchodnej a priemyselnej komore. Ten pripomína, že hlavným problémom je nedostatok kapacít na zhodnotenie zmesového komunálneho odpadu, ktorý už bol dotriedený respektíve spracovaný. „Regionálne centrá majú problém s tým, kam exportovať zvyškovú frakciu, ktorá sa dá energeticky využiť,“ hovorí.
Porovnanie recyklácie obalov a odpadov z obalov v Slovinsku a na Slovensku (2017)
Zdroj: Eurostat
Pripomína tiež, že v krajine vznikne ročne asi 350-tisíc ton odpadu, ktorý možno energeticky využiť na výrobu tepla a energie. Popri nerecyklovateľnej zložke ZKO (245-tisíc ton) a 40-tisíc tonách spomínaného čistiarenského kalu ide aj o približne 70-tisíc ton nerecyklovateľných plastov.
Z krajiny sa vyváža ročne zhruba 100-tisíc ton plastového odpadu, vyplýva z informácií slovinskej inšpekcie životného prostredia. Tento odpad končí v krajinách ako Malajzia, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Turecko a Indonézia.
V súčasnosti sa energeticky zhodnocuje asi 190-tisíc ton odpadu vyprodukovaného v Slovinsku, no väčšina z toho v zahraničí Krajina aktuálne smeruje k tomu, ako tento stav v dohľadnej dobe zmenila.
„Zariadenia, v ktorých odpad energeticky zhodnotíme, sú nevyhnutnosťou. Samozrejme, v prvom rade musíme zmeniť životný štýl, ale to sa nestane za rok či dva, naopak potrvá to dekády,“ dodáva Zupanc s tým, že vo výpočtoch a bilanciách nie je vôbec zarátaný priemyselný odpad.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.