NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Riaditeľka CEWEP-u: Ak by sme odpad zo skládok energeticky zhodnotili, ušetríme 150 miliónov ton emisií ročne

Reziduálneho odpadu pribúda, na čo musia krajiny EÚ vrátane Slovenska reagovať, hovorí Ella Stengler z organizácie združujúce prevádzkovateľov ZEVO v Európe.

Ella Stengler

Ella Stengler / Foto: CEWEP

V Európe sa nachádza viac ako 500 Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Nerecyklovateľný odpad, ktorý nie je možné ďalej využiť, sa vďaka nim premieňa na teplo a elektrinu, ktorými sa zásobujú domácnosti a priemysel.

Väčšinu prevádzkovateľov ZEVO zastrešuje organizácia CEWEP, ktorá v súčasti rieši niekoľko dôležitých otázok na úrovni európskej legislatívy, ktoré ovplyvňujú aj Slovensko. Jednou z nich je takzvaná taxonómia, ktorá zatiaľ nezahŕňa energetické zhodnotenie odpadu medzi environmentálne udržateľné investície.

CEWEP tiež spochybňuje zámer, aby sa pravidlá týkajúce sa kvót pri obchodovaní s emisiami aplikovali z celého odpadového sektora len na ZEVO. Organizácia to považuje za diskriminačné.

Výkonná riaditeľka CEWEP-u Ella Stengler v rozhovore pre Odpady-portal.sk vysvetľuje, prečo ide v oboch prípadoch o nesprávny prístup.

Hovorí tiež o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v cirkulárnej ekonomike a jeho dôležitej úlohe v modernom odpadovom hospodárstve – najmä s ohľadom na blízku budúcnosť, keď pri ambicióznych recyklačných cieľoch bude narastať reziduálny odpad z recyklácie a tiež pri odklone od skládkovania, ktoré v mnohých krajinách vrátane Slovenska naďalej prevláda.

Na pôde EÚ vznikla takzvaná taxonómia, ktorá pomenúva environmentálne udržateľné investície prispievajúce k dosiahnutiu cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy. ZEVO tam zatiaľ nefiguruje. Čo si o tom myslíte?

Z nášho pohľadu to nie je správne. Zariadenia na energetické využitie odpadu spájajú kľúčové sektory ekonomiky – spracovanie odpadu, výrobu tepla, výrobu elektriny a ďalšie. ZEVO je dôležitým prvkom umožňujúcim integráciu systémov, vytvárajúc tak most, ktorý spája rozvoj cirkulárnej ekonomiky a dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy. Aj preto si myslíme, že ZEVO sú vhodné pre taxonómiu EÚ. 


ZEVO Pfaffenau vo Viedni zásobuje teplom 50-tisíc domácností | Foto: CEWEP


Aké sú ďalšie argumenty na to, že by aj energetické zhodnocovanie odpadu malo byť súčasťou udržateľných riešení?

Základ je, že ZEVO presne v súlade s cieľmi taxonómie umožňuje prechod k cirkulárnej ekonomike. Je doplnkom k recyklácii – bezpečne sa v ňom spracúva nerecyklovateľný odpad z triediacich a recyklačných zariadení. Inak nevyužiteľný odpad sa tu premieňa na energiu pre domácnosti a priemysel.

Zároveň sa do cyklu vracajú materiály na druhotné využitie, vďaka čomu sa znižuje potreba využívania nových primárnych surovín. ZEVO zároveň hrá úlohu pri zmiernení klimatických zmien vďaka tomu, že prispieva k odklonu odpadu zo skládok. Zabraňuje tak vzniku metánu, ktorý je vysoko škodlivým skleníkovým plynom.

Môžeme hovoriť aj o podpore ďalších cieľov taxonómie, ako je prevencia a kontrola znečisťovania, ktorú ZEVO rešpektuje počas celého životného cyklu surovín. Organický odpad je zhodnotený, znečisťujúce látky sú zachytené systémom čistenia spalín a ďalej sa s nimi bezpečne nakladá.

Vďaka ZEVO sa škodlivé látky nevracajú naspäť do cirkulárnej ekonomiky. Spomenúť možno aj príspevok ZEVO k ochrane vodných zdrojov –zhodnotením nerecyklovateľného plastového odpadu zabránime jeho nekontrolovanému úniku do vodných tokov.

Ako konkrétne ZEVO prispieva k spomínanej cirkulárnej ekonomike?

V podstate je prostriedkom, ktorý umožňuje realizovať princípy cirkulárnej ekonomiky. Zhodnocuje totiž tie prúdy odpadov, ktoré sú problematické – sú znečistené, prípadne kompozitné (zložené z viacerých materiálov), čo sťažuje respektíve znemožňuje ich recykláciu. V tom prípade by zostávala jediná alternatíva – skládkovanie, čo je však neželaný scenár. Namiesto toho sa ten istý odpad v ZEVO premení na energiu a materiály, ktoré sa vracajú späť do ekonomiky.

Koľko Európanov zásobujú prevádzky ZEVO teplom a elektrinou?

Podľa dát z roku 2018 dodávali ZEVO v Európe elektrinu pre 19 miliónov obyvateľov a teplo pre približne 16 miliónov obyvateľov.

Akú úlohu zohrali ZEVO počas pandémie koronavírusu? Najmä s ohľadom na zvýšenú produkciu kontaminovaného odpadu.

Sme veľmi hrdí na to, ako náš sektor dokázal zareagovať na pandémiu. Ľudia pracujúci v prevádzkach ZEVO v členských krajinách ukázali, aká dôležitá je ich práca, obzvlášť keď sa rýchlo dokázali prispôsobiť novej situácii a zabezpečiť, že potenciálne kontaminovaný odpad bolo kde bezpečne spracovať. Vysoké teploty v ZEVO ničia patogény vrátane vírusov.

Aj nepríjemná situácia s COVID-19 nám však opätovne pripomenula, že vždy musíme mať na pamäti nevyhnutnosť spracúvať odpad hygienicky. To platí aj pre nakladanie s ním v rámci cirkulárnej ekonomiky.

Existuje vzťah medzi prítomnosťou ZEVO a mierou recyklácie v danom regióne?

Áno. Krajiny, ktoré majú vyššiu mieru recyklácie a nízky podiel skládkovania, túto úroveň dosiahli dostatočnými kapacitami v ZEVO na spracovanie reziduálneho odpadu, ako aj na triedenie a recykláciu.


Dáta z roku 2019 hovoria o tom, že sme na Slovensku stále viac ako polovicu komunálneho odpadu skládkovali. V Európe sú pritom krajiny, ktoré sa so škodlivým skládkovaním medzičasom priblížil k nulovému podielu a z nerecyklovateľného odpadu vyrábajú energiu. (v grafe červenou podiel skládkovaného odpadu, zelenou podiel recyklovaného a kompostovaného odpadu, žltou podiel energeticky zhodnocovaného odpadu a šedou chýbajúce údaje). | Zdroj: CEWEP


V prípade ZEVO sa niekedy spomínaný takzvaný „blokovací“ efekt, teda, že výstavba ZEVO môže motivovať menej recyklovať. Nie je to reálny vývoj?

V CEWEP-e podporujeme zodpovedné plánovanie nových kapacít ZEVO. To je najlepší spôsob, ako predísť scenáru, ktorý spomínate, pretože sa zvážujú všetky ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu nerecyklovateľného odpadu. Efektu sa dá vyhnúť automaticky, keď sa v národných plánoch odpadového hospodárstva zohľadnia európske ciele týkajúce sa odpadu, teda prevencia jeho vzniku, triedenie pri zdroji, recyklovanie a zníženie miery skládkovania. To je aj základ pre povoľovanie nových kapacít ZEVO. 

Čo je však dôležité podotknúť, pri zvažovaní potrebnej kapacity v kontexte cirkulárnej ekonomiky je nutné zohľadniť celkovú bilanciu odpadov, ktorú potrebujeme spracovať, teda nielen komunálny, ale aj komerčný a priemyselný odpad. Pri správnom nastavení je primeraná kapacita ZEVO prínosom pre udržateľnosť odpadového hospodárstva. Prispieva to k stabilite, ktorá podporuje a zlepšuje vyššie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva.

Objavuje sa aj mýtus, že recyklácia sa kvôli ZEVU môže brzdiť úmyselne, lebo prevádzka potrebuje neustálu dodávku suroviny – odpadu.

To nesedí, ZEVO sa dokáže prispôsobiť a fungovať aj s menším množstvom vstupujúceho odpadu, respektíve môže byť prevádzkované aj pri nižšej kapacite. Ak je v dlhodobom horizonte tvorba odpadu nižšia, ako sa predpokladalo, prevádzka sa môže aj zatvoriť. Stalo sa to pred pár rokmi napríklad v Rotterdame, aj z ekonomických dôvodov. 

CEWEP dlhodobo zdôrazňuje, že myslieť by sa malo na všetky druhy odpadov, keď je reč o recyklácií a odklone odpadu zo skládok. Teda nielen na komunálny, ale aj priemyselný a komerčný odpad. Prečo to je podstatné z hľadiska nového Akčného plánu cirkulárnej ekonomiky?

Pretože komunálny odpad, pre ktorý sa nastavili ambiciózne ciele ešte v roku 2018, je len malou časťou celkovej produkcie odpadu. Ak chceme budovať ozajstnú cirkulárnu ekonomiku a redukovať emisie metánu zo skládkovania, mali by sme mať podobné ciele týkajúce sa recyklácie a zníženia podielu skládkovania aj pre komerčný a priemyselný odpad.

V krajinách s rozvinutým priemyslom je v súčasnosti takmer polovica kapacít ZEVO využívaná na spracovanie nekomunálnych prúdov odpadov. Preto treba pri plánovaní kapacít na nakladanie s nerecyklovateľným odpadom vziať do úvahy aj túto skutočnosť. 

Kľúčovým prvkom cirkulárnej ekonomiky je aj redukcia odpadu, ale napriek všetkými druhmi odpadu, nielen pri komunále. Ako na to?

Redukcia tvorby odpadu sa nezačína pri odpade, ale pri návrhu výrobkov a ich obalov, ako aj pri zmene spotrebiteľského správania. Systematický prístup zohľadňujúci tieto aspekty prináša najlepšie výsledky, ale vyžaduje si dlhší čas. Dovtedy si musíme byť istí, že so všetkými druhmi odpadov sa nakladá tým najvhodnejším spôsobom.

Ella Stengler

Od roku 2013 je výkonnou riaditeľkou organizácie CEWEP (Confederation of European Waste-to-Energy Plants), zastrešujúcou európskych prevádzkovateľov ZEVO. Zaoberá sa vzťahmi s verejnosťou, legislatívnymi otázkami v oblasti odpadov, životného prostredia, energetiky, udržateľnosti a emisií. Súčasnými prioritami sú implementácia cirkulárnej ekonomiky, smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch či dlhodobý záväzok krajín znížiť redukciu skleníkových plynov do roku 2050, ako aj rozhranie medzi chemickými látkami, produktmi a odpadom.

Pred príchodom do CEWEPU viedla združenie ITAD, ktorého členmi sú nemeckí prevádzkovatelia ZEVO. Študovala právo v Nemecku a vo Francúzsku. Jej dizertačná práca publikovaná v roku 2000 sa týkala témy zhodnocovania a zneškodňovania odpadov a materiálovej obnovy.

Je v procese spracovania odpadov potrebná mechanicko-biologická úprava (MBÚ)?

Efektívny systém odpadového hospodárstva sa začína pri efektívnom triedení odpadov pri zdroji. Ak toto funguje, mechanicko-biologická úprava neprináša veľkú pridanú hodnotu. MBÚ je len predúprava odpadu odkázaná na energetické zhodnotenie alebo v najhoršom prípade skládkovanie zostatku z MBÚ.

Ako v tomto kontexte reagujete na názor, že aj ZEVO predstavuje len prvotné spracovanie odpadu, ktorý aj tak skončí na skládke? Reč je o zvyškoch procesu zhodnocovania, ako napríklad škvara.

Nerecyklovateľný odpad sa v prevádzkach ZEVO energeticky zhodnocuje v rámci riadeného a prísne kontrolovaného procesu. Objem odpadu sa vďaka tomu zníži až o 90 percent. To, čo z procesu zostane, je najmä spomínaná škvara – zmes nehorľavých materiálov. Zo škvary sa získavajú železné aj neželezné kovy, ktoré sa recyklujú, čím sa šetria značné množstvá emisií CO2, ktoré by vznikli pri výrobe nových materiálov.

Po tom, čo sa kovy vytriedia, zvyšok škvary, už so štrkovo-pieskovou štruktúrou, sa môže využiť ako prímes do stavebných materiálov alebo ako krycia vrstva na skládkach. Využitie škvary je dôležitou súčasťou prevádzok ZEVO prispievajúcou k zmierneniu klimatických vplyvov a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.

Aký by bol environmentálny prínos, ak by sa v Európe podarilo splniť ciele znížiť podiel skládkovania na maximálne 10 percent v jednotlivých krajinách do roku 2035?

Odklon odpadov zo skládok prináša množstvo benefitov: ochranu pôdy a vody pred potenciálnou kontamináciou, prevenciu nánosu mikroplastov do morí a riek – najmä z nedostatočne kontrolovaných skládok, a čo je dôležité v dnešnom klimatickom kontexte, redukciu emisií metánu, ktorý je skleníkovým plynom 28-násobne silnejším ako oxid uhličitý.

Aj štúdia pod záštitou nemeckej Federálnej agentúry pre životné prostredie z roku 2015 konštatuje, že odklon odpadu zo skládok je hlavným nástrojom na zmiernenie produkcie skleníkových plynov v sektore odpadového hospodárstva.

Z našich čísel vychádza, že ak by sa všetok recyklovateľný a zhodnotiteľný odpad, ktorý sa v súčasnosti v Európe skládkuje, recykloval respektíve energeticky zhodnotil v ZEVO, ročne by sa ušetrili emisie v objeme viac ako 150 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého. V tom už je započítané aj nahradenie energie vyrobenej z fosílnych palív energiou vyrobenou zo ZEVO.


V Európe sa nachádza v súčasnosti viac ako 500 ZEVO, jedným z nich je známy dánsky projekt CopenHill. Podľa CEWEP-u predstavuje energetické zhodnocovanie odpadu dôležitú súčasť cirkulárnej ekonomiky. Na Slovensku máme zatiaľ len dve prevádzky – v Bratislave a Košiciach. | Foto: CEWEP


Ďalšou témou, ktorú rieši aj CEWEP, je aplikácia európskych pravidiel týkajúcich sa kvót pri obchodovaní s emisiami (ETS). Tie sa neaplikujú na celý odpadový sektor, ale len na ZEVO. Prečo to považujete za kontraproduktívne?

ZEVO je súčasťou integrovaného systému odpadového hospodárstva. Ak sa opatrenia ako je európsky systém ETS aplikujú len na ZEVO, a nie na celý sektor s odpadmi, účastníkov trhu to môže motivovať preniesť niektoré druhy odpadu k lacnejšiemu, ale ekologicky škodlivejšiemu spôsobu spracovania.

Na rozdiel od iných priemyselných činností, prevádzkovatelia ZEVO nemajú na výber, čo bude ich „surovinou“ ani akú bude mať na vstupe uhlíkovú stopu – ich zdrojom je vždy to isté, nerecyklovateľný odpad. Ak vzniknú dodatočné náklady súvisiace s emisiami uhlíka a pridajú sa k daniam, ktoré sa už v mnohých krajinách ZEVO týkajú, predraží to celý proces nakladania s odpadmi pre samosprávy a tým aj pre občanov.

Zároveň takéto opatrenie neprinesie želaný efekt výraznejšej redukcie skleníkových plynov. Takisto by sa tým zvýšili recyklačné poplatky, pretože ZEVO spracúva aj zvyškový odpad z triediacich liniek a recyklačných zariadení.

Takže čo by bol konečný dôsledok takéhoto uhlíkového „príplatku“?

Zdraženie spracovania odpadu v ZEVO by bolo kontraproduktívne aj pre klímu, ak si zoberieme, koľko štátov EÚ je stále mimoriadne závislých od často lacnejšieho skládkovania. Pri zvýšení ceny energetického zhodnocovania odpadu by mohli mať silnejšiu tendenciu pokračovať v skládkovaní, hoci všetci vieme, aký nepriaznivý efekt to má na životné prostredie.

Napríklad pre nerecyklovateľný plastový odpad, zdroj fosílneho CO2, ktorý sa spracúva v európskych ZEVO, je alternatívou len skládkovanie, prípadne vývoz do zahraničia – kde sú často environmentálne a sociálne štandardy na nižšej úrovni, alebo spoluspaľovanie v priemyselných prevádzkach, ktoré nemusia spĺňať také prísne environmentálne limity ako ZEVO.

Výhodou ZEVO navyše je, že sa tu znečisťujúce látky, v tomto prípade obsiahnuté v plastoch, bezpečne a natrvalo zneškodnia.

Napriek tomu uhlíková stopa existuje aj v prípade ZEVO. Ako môžu prevádzkovatelia zariadení prispieť k jej zníženiu?

V prvom rade treba povedať, že existencia ZEVO ako taká už teraz prispieva k zmierneniu klimatických vplyvov, najmä cez spomínané odklonenie odpadu zo skládok a tým nižšiu produkciu metánu. Ďalším pozitívom je výroba energie v stabilnom zdroji, ktorá nahrádza výrobu energie z fosílnych zdrojov. Dôležitá je aj recyklácia – využívanie druhotných surovín získaných zo škvary, ako aj využitie jej samotnej škvary.

Je ale samozrejmé, že pri súčasných klimatických cieľoch, budú musieť všetky sektory urobiť krok navyše. Pre ZEVO je ním najmä ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti prevádzok s cieľom nahradiť ešte viac fosílnych palív energiou vyrobenou z odpadu. Pomôcť môže napríklad kvalitná infraštruktúra, pod čím si možno predstaviť zapojenie ZEVO do systému centrálneho zásobovanie teplom.

Z tohto pohľadu by nové ZEVO mali vznikať čo najbližšie k odberateľom tepla, teda pri priemyselných prevádzkach, zdravotníckych zariadeniach či kúpaliskách. Napríklad vo Viedni miestne ZEVO dodáva teplo aj chlad pre susednú nemocnicu.

Zároveň viacerí členovia CEWEP-u zvažujú pre ZEVO systém zachytávania, ukladania a využitia CO2 (CCUS). Väčšina projektov je momentálne v úvodnej fáze a ich realizácia je, samozrejme, veľmi nákladná. Rozhodne však táto technológia má potenciál v budúcnosti urobiť z energetického zhodnocovania odpadu uhlíkovo neutrálny, alebo dokonca uhlíkovo negatívny proces.


V roku 2035 bude v Európe viac ako 141 miliónov ton nerecyklovateľného odpadu. Súčasná kapacita ZEVO je pritom iba 90 miliónov ton. Ak rozdiel nemá končiť na skládkach, krajiny vrátane Slovenska potrebujú vybudovať dovtedy nové kapacity. | Zdroj: CEWEP

Nové ZEVO navrhujete v prípade, že ešte bude potrebná kapacita. Koľko prevádzok je v Európe vo výstavbe, respektíve sa pripravuje?

Zatiaľ nie sme v stave, že by nové ZEVO neboli potrebné. Naopak, pri ambicióznych cieľoch do roku 2035 pri komunálnom odpade, ktoré sa pravdepodobne budú týkať aj priemyselného a komerčného odpadu, bude vznikať stále oveľa viac nerecyklovateľného odpadu ako dokážu spracovať súčasné kapacity ZEVO.

Rozmiestnenie ZEVO v Európe je nerovnomerné. Desať krajín EÚ stále skládkuje viac ako polovicu komunálneho odpadu. Zároveň nemajú žiadne alebo len minimálne kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Je zrejmé, že ak sa problému chcú zbaviť, potrebujú popri znížení produkcie odpadu, zlepšení triedenia a recyklácie, vybudovať nové kapacity na spracovanie nerecyklovateľného odpadu, ktorý ostáva aj po recyklácii. Vhodné štatistiky o tom, koľko ZEVO je aktuálne v projektovej príprave či vo výstavbe, žiaľ, nemáme.

Je možné pomôcť si pri budovaní ZEVO prostriedkami z EÚ?

Eurofondy by určite pomohli napríklad spomínaným krajinám, ktoré stále prevažne skládkujú. Žiaľ, politika EÚ nesmeruje tieto zdroje do ZEVO.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

Analýza okrem iného ukázala, akú časť obsahu žltých nádob tvoria PET fľaše a plechovky, ktoré budú od Nového roka spadať pod zálohovanie nápojových obalov.

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Ekomodulácia by mala priniesť ľahšie recyklovateľné obaly, zhodujú sa zástupcovia piatich OZV. Potrebu legislatívnych zmien však vnímajú rôzne.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/12

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/12

Čo obsahuje decembrové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?