Zúfalý pokus legitimizovať skládky nevyšiel.
V marci 2021 predstavila spoločnosť Eunomia svoju štúdiu, v ktorej porovnávala vplyv skládkovania a energetického zhodnocovania odpadov na emisie skleníkových plynov a vplyv a na kvalitu ovzdušia.
Podobne ako ich štúdia z roku 2006 je aj aktuálna štúdia úzko zameraná na podmienky nakladania s odpadom vo Veľkej Británii.
Je to pochopiteľné, nakoľko práve vo Veľkej Británii v poslednom desaťročí výrazne presadilo energetické zhodnocovanie odpadov na úkor skládkovania.
Výsledkom tohto pragmatického prístupu bolo zníženie miery skládkovania od roku 2006 zo 60 % na 15 % v roku 2018 (Eurostat 2021) čo viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov zo skládkovania o takmer 65 %, (NAEI, 2021).
Len na vysvetlenie: pri skládkovaní vzniká metán, ktorý má 34-krát väčší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý.
Úspešný príbeh ZEVO vo Veľkej Británii zhodnotila zástupkyňa Ministerstva životného prostredia UK Rebecca Pow, ktorá má na starosti transformáciu odpadového hospodárstva.
Na pôde britského parlamentu povedala: „Moderné, dobre prevádzkované zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré rešpektujú legislatívne požiadavky, nepredstavujú významné riziko pre verejné zdravie. Dedičstvo našej závislosti na skládkovaní je zodpovedné za 75 % skleníkových plynov emitovaných zo sektora odpadového hospodárstva. Tento sektor by mal profitovať z technológií na zachytávanie uhlíka.“
Úžitok MBÚ je minimálny
Paradoxne, spoločnosť Eunomia dlhodobo prezentuje svoj negatívny postoj k energetickému zhodnocovaniu odpadov. Eunomia pod ťarchou vlastných dát musela označiť zariadenia na energetické využitie odpadov za lepšie riešenie ako skládkovanie odpadu.
Vzápätí však vytiahla ďalšieho „trójskeho koňa“ k obhajobe skládok: mechanicko – biologickú úpravu (MBÚ) odpadu pred skládkovaním. K tejto forme nakladania treba dodať toľko, že zánikom skládok v krajinách západnej Európy sa MBÚ metóda prestáva využívať. Jej najväčšou slabinou totiž nie sú iba zanikajúce skládky, ale aj fakt, že úžitok MBÚ pri znižovaní množstva skládkovaného odpadu je minimálny.
Podľa našich prepočtov je výťažnosť surovín zo zmesového komunálu, ktoré môžu byť ďalej spracované 5 - 6%. Najväčší tromf MBÚ – výsledný substrát z biologickej zložky – Európska únia zakázala používať kvôli možnej toxicite a zamorením mikroplastmi. Takže namiesto hnojenia našich polí opäť poputuje na skládky, avšak už po absolvovaní úpravy zariadeniami MBÚ za milióny eur.
Štúdia Eunomie má trhliny
Štúdia Eunomie zároveň počíta so záväzkami v roku 2035, kedy bude nutné dosiahnuť mieru recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 65 %.
Vplyv analyzovaných spôsobov nakladania s komunálnym odpadom na emisie skleníkových plynov.
Ako sa teda spracúvala subjektívna štúdia Eunomie, zameranej na boj s energetickým spracovaním odpadu? Kľúčové technické aspekty, ktoré spochybňujú nestrannosť a predovšetkým aplikovateľnosť modelu aj v iných európskych krajinách, sú nasledovné:
1. Skládkovanie
Model uvažuje so zachytávaním metánu na úrovni 62 % s následnou výrobou elektrickej energie s účinnosťou plynovej turbíny 35 %. Zároveň model uvažuje, že časť biogénneho uhlíka sa „zachytí“ v skládke procesom sequestrácie, avšak bez jasného popisu rozdielu medzi fosílnymi a biogénnymi emisiami CO2 zo skládok.
Za týchto podmienok potom emisný faktor skládkovania použitý v modeli je na úrovni 0,32 t CO2e/t odpadu. Podľa štúdie IEP emisný faktor skládkovania odpadu so zachytávaním metánu je na úrovni 0,88 ton CO2e/ton odpadu resp. podľa SHMÚ 0,87 t CO2e/ton odpadu, [4].
Reálne emisie skleníkových plynov zo skládok sú takmer trojnásobne vyššie ako uvažuje model Eunomia!
2. Mechanicko-biologická úprava
Model uvažuje s vytriedením recyklovateľných odpadov zo zmesového komunálneho odpadu (ZKO) a aeróbnou bio-stabilizáciou biologickej časti ZKO. Z modelu nie je jasné aké percento tvorí ľahká frakcia resp. recyklovateľný prúd odpadov vyseparovaný zo ZKO (štandardne ľahká frakcia predstavuje 30 až 40 % ZKO).
Model vôbec nezohľadňuje kvalitu a čistotu tohto prúdu odpadov a automaticky uvažuje so 100 % recykláciou takto vytriedených odpadov. Do modelu potom vstupuje príspevok recyklácie odpadov ako negatívna hodnota na úrovni - 0,337 kg CO2e/t odpadu.
Je zarážajúce s akou ľahkosťou autori ignorujú skutočnosť, že aj najmodernejšie MBÚ linky napríklad RCERO v Ľubľane, dokážu z vytriedenej ľahkej frakcie ZKO posunúť na recykláciu maximálne cca 9 % odpadov a zvyšok na úrovni 10 až 20 % sa používa na výrobu tuhého alternatívneho paliva (TAP), teda na energetické zhodnotenie.
3. Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO)
v modeli sa energetická účinnosť ZEVO pri výrobe len elektrickej energie pohybuje na úrovni 29 % a pri kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla (CHP) sa uvažuje s hrubou energetickou účinnosťou na úrovni 39 %.
Keďže množstvo vyrobenej elektrickej energie a tepla v ZEVO prispieva k náhrade fosílnych palív a teda v celkovej uhlíkovej bilancii prispieva k zníženiu emisného faktora skleníkových plynov zo ZEVO, je jasné prečo boli v modeli zvolené minimálne hodnoty energetickej účinnosti.
ZEVO pracujúce v režime CHP dosahuje minimálne dvojnásobnú hrubú energetickú účinnosť! V referenčnom dokumente o najlepších dostupných technikách (BAT) pre spaľovanie odpadov z roku 2019 sa uvádza príklad ZEVO dosahujúce hrubú energetickú účinnosť 92 % , [7]. V BAT je tiež definovaný limit na hrubú elektrickú účinnosť v rozsahu od 72 do 91 %, [8].
4. Časový horizont
Skleníkový efekt metánu je veľmi ovplyvnený časovým horizontom, v ktorom sa tento vplyv preukazuje. Pri 100 ročnom horizonte je hodnota GWP (Global Warming Potential) metánu na úrovni 34 (34 x vyšší GWP ako CO2) , pri dvadsaťročnom horizonte je však hodnota GWP až 86.
Keďže tento všeobecne známy vedecký fakt nebolo možné nijakým spôsobom ovplyvniť, samotní autori štúdie boli nútení konštatovať, že... “keď sú uvažované len emisie metánu v prvých 20 rokoch, skládkovanie sa zdá byť omnoho škodlivejšie ako energetické zhodnocovanie. To naznačuje, že z krátkodobej perspektívy a pri zohľadnení, že opatrenia na zmenu klímy sú extrémne naliehavé, energetické zhodnocovanie by mohlo byť vhodnejšie ako skládkovanie.“
5. Zachytávanie biogénneho uhlíka na skládkach
Napriek tomuto mimoriadne dôležitému výsledku, autori v závere štúdie preferujú výsledky z dlhodobého horizontu (GWP100) s odôvodnením, že skládky počas celého tohto obdobia sú schopné zachytávať biogénny uhlík (sequestrácia).
ZEVO sú ekologickejšie ako skládky
Napriek všetkým týmto jednostranným technickým aspektom, ktorých snahou bolo prezentovať skládkovanie v kombinácii s MBÚ ako klimaticky priaznivejší spôsob nakladania s odpadom v porovnaní s jeho energetickým zhodnocovaním v ZEVO, autori štúdie účelovo nezaradili do porovnania scenár s kombináciou mechanickej úpravy odpadu a ZEVO v režime CHP.
V takomto prípade by výsledná analýza len musela potvrdiť, že skládkovanie ostáva tým najhorším spôsobom nakladania s odpadom nielen v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva ale aj v zmysle dopadov na klimatické zmeny.
Vplyv analyzovaných spôsobov nakladania s komunálnym odpadom na emisie skleníkových plynov, doplnený scenár mechanická úprava odpadu a jeho energetické zhodnocovanie v ZEVO pracujúcom v CHP režime (dopočítané podľa publikovaných údajov).
Účelová idealizácia skládok s ich schopnosťou zachytávať biogénny uhlík, nereálny pohľad na možnosti technológie MBÚ a následnej recyklácie vytriedených odpadov v kombinácii s podhodnotením energetickej účinnosti ZEVO sú kľúčové technické aspekty v štúdii spoločnosti Eunomia, ktoré spochybňujú objektivitu prezentovaných záverov. Zaujatosť štúdie ešte podčiarkuje fakt, že v analýze nebol vyhodnotený najčastejší režim prevádzky ZEVO t.j. CHP v kombinácii s mechanickou úpravou ZKO.
Možno len súhlasiť s mechanickou úpravou zmesového komunálneho odpadu, ktorej cieľom je vytriedenie recyklovateľných odpadov. Podmienkou zmysluplnosti tohto kroku je však získanie skutočne recyklovateľnej frakcie. Výroba TAP z tejto frakcie, ktorá sa zhodnotí energeticky či už v cementárňach alebo v ZEVO je ekonomický aj klimatický nezmysel.
Z pohľadu naliehavosti prijímania opatrení na zmenu klímy je v súčasnosti a aj do budúcna energetické zhodnocovanie odpadov ďaleko vhodnejším spôsobom nakladania s komunálnym odpadom než je skládkovanie.
Ján Chovanec
Riaditeľ pre životné prostredie spoločnosti KOSIT, a.s.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.