NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Odpad môže na Slovensku nahrádzať fosílne palivá v energetike, ukázala analýza slovenských vedcov

Analýza potvrdila, že odpad má na Slovensku potenciál nahrádzať nerastné suroviny v rôznych odvetviach hospodárstva.

ZEVO

Foto: Odpady-portal.sk

Systém nakladania s odpadom na Slovensku je zaostalý a prechod krajiny na obehové hospodárstvo si bude vyžadovať množstvo zmien. Tvorba odpadu bude v najbližších dekádach ďalej rásť a v roku 2035 môže Slovensko mať potenciál pre energetické zhodnocovanie 700 tisíc ton až jedného milióna ton odpadu.

Vyplýva to z Analýzy stavu odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorú vypracoval tím odborníkov a vedcov z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE). Tím výskumníkov zameraných na nerastné suroviny, obnoviteľné zdroje energie (OZE) a cirkulárnu ekonomiku pod vedením dekana fakulty profesora Michala Cehlára pritom v materiáli analyzoval viac ako 21 000 dát z európskych a európskych zdrojov. 

Celú analýzu si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku. Rozhovor s prof. Michalom Cehlárom z januára 2021 sme priniesli na Energie-portal.sk.

Na skládky stále smeruje takmer 50 % odpadu

Cirkulárna ekonomika (obehové hospodárstvo) bude podľa predpokladov vedcov v najbližšej budúcnosti hybnou silou nielen v oblasti nerastných surovín, ale aj v odpadovom hospodárstve. Analýza sa okrem recyklačnej oblasti zamerala aj na odpad a jeho využiteľnosť pri nahrádzaní fosílnych palív v energetike.

Analýza okrem iného ukázala, že za ostatných 10 rokov obyvatelia Slovenska produkovali každoročne o približne 3,5 % odpadu viac. V roku 2020 sa tento trend v tzv. covidovom období nepatrne znížil a objem odpadu v porovnaní s predošlým rokom 2019 vzrástol o 2,71 %.

Najviac odpadu pritom v minulom roku vyprodukoval Bratislavský kraj, a to 357 774 ton, najmenej Trenčiansky kraj, 251 835 ton odpadu.

Autori analýzy zároveň poukazujú, že na slovenských skládkach v roku 2020 končila takmer polovica (48 %) komunálneho odpadu, mierne menej ako v predošlom roku 2019 (51 %). Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 %, naopak najmenej v Bratislavskom kraji (25 %) a v Košickom kraji (33 %).

Celková recyklácia komunálnych odpadov na Slovensku v roku 2020 dosiahla úroveň 44 %. Tento údaj pritom zahŕňa materiálové zhodnocovanie (24 %) a zhodnocovanie spätným získavaním organických látok (20 %). Najvyšší podiel materiálového zhodnocovania dosahujú Bratislavský a Košický kraj, a to zhodne po 27 %.

Energeticky sa na Slovensku zhodnocuje menej ako 8 % odpadu (necelých 188 tisíc ton v roku 2020) v dvoch existujúcich zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO) v Košiciach a v Bratislave.

Michal Cehlár: Kde je ZEVO, tam sa viac recykluje

Tím výskumníkov v materiáli zároveň pripomína ambiciózne odpadové ciele: do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 % komunálneho odpadu a skládkovať maximálne 10 %. Trendy produkcie komunálneho odpadu v najbližších rokoch pritom konzervatívne namodelovali na úrovni 1 % a 2 % nárastu, čo má okolo roku 2035 znamenať 2,8 až 3,3 miliónov ton komunálneho odpadu ročne.

Graf: Analýza stavu odpadového hospodárstva na Slovensku

Autori analýzy pritom upozorňujú, že hoci cieľom odpadového hospodárstva všade na svete je predchádzanie vzniku odpadu, táto stratégia vzhľadom na ekonomický rozmach a spotrebiteľské správanie ľudí prináša iba obmedzené výsledky.

„Trendy vývoja odpadového hospodárstva v EÚ potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách kde je prítomné aj ZEVO, sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla – obyvateľstvo viac separuje, viac sa recykluje, ale najmä menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne,“ uviedol prof. Cehlár.

„Tento trend je najintenzívnejší vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a v severských krajinách, kde pri zvyšujúcom sa podielu energetického zhodnocovania dochádzalo k zvyšujúcemu sa podielu recyklácie a znižujúcemu sa podielu skládkovania,“ vysvetlil M. Cehlár.

Michal Cehlár | Foto: Archív MC

V prípade Slovenska je podľa jeho slov možné konštatovať, že výsledky analýzy poukazujú na podobný záver podobný: kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje.

„Dôvod? Vyššie povedomie ľudí o environmente v dvoch najväčších Slovenských mestách, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, existencia zmysluplnejšieho využitia zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania,“ doplnil M. Cehlár.

V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre 700 tisíc až jeden milión ton odpadu. Za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií by takýto objem odpadu umožnil výrobu elektriny pre takmer 180 000 domácností a výrobu tepla pre približne 800 000 domácností.

Graf: Analýza stavu odpadového hospodárstva na Slovensku

Ak by sme si dnes „odmysleli“ skládkovanie, potenciál pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov je podľa M. Cehlára už dnes na úrovni 1,1 - 1,3 mil. ton odpadu ročne. To by mohlo podľa analýzy pokryť ročnú spotrebu elektrickej energie pre 240 tisíc domácností či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer milión domácností.

Vedci odporučili viacero riešení

Na základe zistení analýzy jej autori pripravili osem krátkych odporúčaní pre Slovensko pri prechode na obehové hospodárstvo, a to s cieľom zvýšiť podiel recyklácie, zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadu skládkovaním:

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. smetiskoSlovensko?26.08.2021 (21:58)
    Konečne to niekto povedal tak ako to sedliacka logika káže. Načo máme zakopávať 50% smetia na skládke keď sa dá z neho vyrobiť energia? To doteraz tie slovenské krajské a najľudnatejšie mestá ešte nepochopili? Prečo Košice a Bratislava vedia robiť zo smetia elektrinu a teplo, pretože majú rozum. Zvyšok Slovenska budíček, energie budú stále drahšie! O pár rokov sa budeme diviť ale z toho odpadu čo sa doteraz sypal na skládky budú ešte ťažiť suroviny ako hliník, sklo, alebo skládkový plyn? toho tam musí byť dosť a ešte dosť sa ho musí uvoľňovať do vzduchu keď na skládke hnije,...

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Eurofondy z OP KŽP sa v tomto roku na 90 % nevyčerpajú, priznáva ministerstvo

Eurofondy z OP KŽP sa v tomto roku na 90 % nevyčerpajú, priznáva ministerstvo

Prijímatelia príspevkov z OP KŽP sa potýkajú s výrazným zdražením stavebných prác. Tie v mnohých prípadoch nie je možné obstarať za pôvodne predpokladané ceny.

Slnečné žiarenie rozkladá plasty v mori na desaťtisíce chemických zlúčenín

Slnečné žiarenie rozkladá plasty v mori na desaťtisíce chemických zlúčenín

Z novej štúdie vyplýva, že plasty možno nie sú v životnom prostredí také odolné a trvácne, ako sa predpokladalo. Slnko mení a degraduje aj mikroplasty.

Hlavné mesto si bude zabezpečovať triedenie odpadu vo vlastnej réžii

Hlavné mesto si bude zabezpečovať triedenie odpadu vo vlastnej réžii

Mesto tiež prezradilo, za akú sumu odkúpilo triediacu linku od spoločnosti Bratislavská recyklačná.