Odpad môže na Slovensku nahrádzať fosílne palivá v energetike, ukázala analýza slovenských vedcov

Systém nakladania s odpadom na Slovensku je zaostalý a prechod krajiny na obehové hospodárstvo si bude vyžadovať množstvo zmien. Tvorba odpadu bude v najbližších dekádach ďalej rásť a v roku 2035 môže Slovensko mať potenciál pre energetické zhodnocovanie 700 tisíc ton až jedného milióna ton odpadu.

Vyplýva to z Analýzy stavu odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorú vypracoval tím odborníkov a vedcov z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE). Tím výskumníkov zameraných na nerastné suroviny, obnoviteľné zdroje energie (OZE) a cirkulárnu ekonomiku pod vedením dekana fakulty profesora Michala Cehlára pritom v materiáli analyzoval viac ako 21 000 dát z európskych a európskych zdrojov. 

Celú analýzu si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku. Rozhovor s prof. Michalom Cehlárom z januára 2021 sme priniesli na Energie-portal.sk.

Na skládky stále smeruje takmer 50 % odpadu

Cirkulárna ekonomika (obehové hospodárstvo) bude podľa predpokladov vedcov v najbližšej budúcnosti hybnou silou nielen v oblasti nerastných surovín, ale aj v odpadovom hospodárstve. Analýza sa okrem recyklačnej oblasti zamerala aj na odpad a jeho využiteľnosť pri nahrádzaní fosílnych palív v energetike.

Analýza okrem iného ukázala, že za ostatných 10 rokov obyvatelia Slovenska produkovali každoročne o približne 3,5 % odpadu viac. V roku 2020 sa tento trend v tzv. covidovom období nepatrne znížil a objem odpadu v porovnaní s predošlým rokom 2019 vzrástol o 2,71 %.

Najviac odpadu pritom v minulom roku vyprodukoval Bratislavský kraj, a to 357 774 ton, najmenej Trenčiansky kraj, 251 835 ton odpadu.

Autori analýzy zároveň poukazujú, že na slovenských skládkach v roku 2020 končila takmer polovica (48 %) komunálneho odpadu, mierne menej ako v predošlom roku 2019 (51 %). Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 %, naopak najmenej v Bratislavskom kraji (25 %) a v Košickom kraji (33 %).

Celková recyklácia komunálnych odpadov na Slovensku v roku 2020 dosiahla úroveň 44 %. Tento údaj pritom zahŕňa materiálové zhodnocovanie (24 %) a zhodnocovanie spätným získavaním organických látok (20 %). Najvyšší podiel materiálového zhodnocovania dosahujú Bratislavský a Košický kraj, a to zhodne po 27 %.

Energeticky sa na Slovensku zhodnocuje menej ako 8 % odpadu (necelých 188 tisíc ton v roku 2020) v dvoch existujúcich zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO) v Košiciach a v Bratislave.

Michal Cehlár: Kde je ZEVO, tam sa viac recykluje

Tím výskumníkov v materiáli zároveň pripomína ambiciózne odpadové ciele: do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 % komunálneho odpadu a skládkovať maximálne 10 %. Trendy produkcie komunálneho odpadu v najbližších rokoch pritom konzervatívne namodelovali na úrovni 1 % a 2 % nárastu, čo má okolo roku 2035 znamenať 2,8 až 3,3 miliónov ton komunálneho odpadu ročne.

Graf: Analýza stavu odpadového hospodárstva na Slovensku

Autori analýzy pritom upozorňujú, že hoci cieľom odpadového hospodárstva všade na svete je predchádzanie vzniku odpadu, táto stratégia vzhľadom na ekonomický rozmach a spotrebiteľské správanie ľudí prináša iba obmedzené výsledky.

„Trendy vývoja odpadového hospodárstva v EÚ potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách kde je prítomné aj ZEVO, sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla – obyvateľstvo viac separuje, viac sa recykluje, ale najmä menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne,“ uviedol prof. Cehlár.

„Tento trend je najintenzívnejší vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a v severských krajinách, kde pri zvyšujúcom sa podielu energetického zhodnocovania dochádzalo k zvyšujúcemu sa podielu recyklácie a znižujúcemu sa podielu skládkovania,“ vysvetlil M. Cehlár.

Michal Cehlár | Foto: Archív MC

V prípade Slovenska je podľa jeho slov možné konštatovať, že výsledky analýzy poukazujú na podobný záver podobný: kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje.

„Dôvod? Vyššie povedomie ľudí o environmente v dvoch najväčších Slovenských mestách, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, existencia zmysluplnejšieho využitia zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania,“ doplnil M. Cehlár.

V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre 700 tisíc až jeden milión ton odpadu. Za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií by takýto objem odpadu umožnil výrobu elektriny pre takmer 180 000 domácností a výrobu tepla pre približne 800 000 domácností.

Graf: Analýza stavu odpadového hospodárstva na Slovensku

Ak by sme si dnes „odmysleli“ skládkovanie, potenciál pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov je podľa M. Cehlára už dnes na úrovni 1,1 - 1,3 mil. ton odpadu ročne. To by mohlo podľa analýzy pokryť ročnú spotrebu elektrickej energie pre 240 tisíc domácností či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer milión domácností.

Vedci odporučili viacero riešení

Na základe zistení analýzy jej autori pripravili osem krátkych odporúčaní pre Slovensko pri prechode na obehové hospodárstvo, a to s cieľom zvýšiť podiel recyklácie, zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadu skládkovaním:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.