Navštívili sme vlajkovú loď energetického zhodnocovania odpadov. Takto vyzerá kodanské ZEVO (FOTO)

Dáni patria k premiantom v oblasti manažmentu odpadov v Európe. Na skládkach tu v roku 2017 neskončilo ani percento vyprodukovaných komunálnych odpadov. Krajina dosahuje nadpriemerné výsledky aj v oblasti recyklácie.

To, čo sa nedá recyklovať, Dáni energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Denník Odpady-portal.sk navštívil moderné zariadenie Amager Bakke v Kodani, ktoré sa okrem čistej produkcie energie môže pochváliť aj tým, že je tiež veľkým lákadlom pre turistov z rozličných kútov sveta. Nachádza sa tu napríklad zjazdovka či najväčšia umelá lezecká stena na svete. Nazrite s nami do útrob tohto unikátneho zariadenia (fotoreportáž nájdete na konci článku). 

V článku sa dozviete:

• aký odpad sa zhodnocuje v tomto zariadení,
• prečo tu bude vždy určité množstvo odpadu, ktoré nie je možné recyklovať,
• koľko odpadu ročne toto zariadenie prijíma a koľko energie vyprodukuje,
• ako zariadenie zabezpečuje čistú produkciu energie,
• ako chce prispieť k tomu, aby sa Kodaň stala prvým uhlíkovo neutrálnym hlavným mestom na svete,
• prečo podľa Jacoba Simonsena nie je pravda, že energetické zhodnocovanie vedie k menšej miere recyklácie,
• ako môže vyzerať budúcnosť energetického zhodnocovania odpadov,
• ako môže kodanské ZEVO pomôcť pri znižovaní negatívnych vplyvov prírodných katastrof,
• aké atrakcie sú súčasťou zariadenia,
• prečo Dáni vnímajú ZEVO ako integrálnu súčasť odpadového hospodárstva v krajine.

Cieľom zariadenia je zmierniť environmentálny problém, ktorý súvisí s narastajúcou produkciou odpadu, a teda aj odpadu, ktorý sa nedá recyklovať. Vedenie podniku si zároveň uvedomuje aj klimatickú zodpovednosť.

Zariadenie prijíma reziduálny odpad, teda časť odpadu, ktorú nie je možné recyklovať, a produkuje z nej obrovské množstvo energie. ZEVO vlastní päť samospráv v rámci regiónu hlavného mesta.

„Energiu produkujeme len z reziduálneho odpadu. Takže keby sme nemali takýto odpad, nemali by sme dôvod fungovať. A to by nás tešilo,“ vysvetľuje šéf dánskeho ZEVO Jacob Simonsen a zároveň dodáva, že určitá časť reziduálneho odpadu tu bude vždy.

Príkladom je papier, ktorý sa takisto nedá donekonečna recyklovať. A z tohto dôvodu je nevyhnutné mať v odpadovom systéme zariadenia, ktoré dokážu naložiť s reziduálnym odpadom. S lepším dizajnom a navrhovaním produktov sa môže situácia zlepšiť, ale podľa J. Simonsena tu bude vždy odpad, ktorý už nebude možné recyklovať. „Takže ak sa ma pýtate, či verím v absolútne bezodpadovú spoločnosť, musím, žiaľ, povedať, že neverím,“ priznáva.

„Nie sme tu na to, aby sme pálili užitočné zdroje, sme tu na to, aby sme riešili environmentálny problém, ktorý súvisí s produkciou odpadu, takže si dávame veľký pozor na to, aby sme zhodnocovali len reziduálny odpad, ktorý nie je možné recyklovať,“ zdôrazňuje.

Každý deň vchádza do zariadenia odpad, ktorý vyprodukuje takmer 700-tisíc obyvateľov. „Každý deň k nám chodí približne 350 až 400 kamiónov,“ dodáva J. Simonsen.

Jacob Simonsen / Foto: Odpady-portal.sk

Zariadenie vyprodukuje obrovské množstvo energie, ktoré zodpovedá ročnej spotrebe elektriny 70 000 domácností. V prípade tepla je to dokonca až 80 000.

„V skutočnosti produkujeme rovnaké množstvo energie, ktorým by sme dokázali zohriať 12 bazénov olympijskej veľkosti z nula stupňov na sto stupňov každý deň,“ zdôrazňuje ďalej.

ZEVO stavilo na čisté technológie

Spoločnosť investovala významný objem peňazí do technológií čistenia. Amager Bakke je prvým takýmto zariadením na energetické využitie odpadu, ktorého súčasťou bola technológia selektívnej katalytickej redukcie. Cieľom tejto technológie je výrazne znížiť emisie NOx. V súčasnosti je podľa J. Simonsena na svete len veľmi málo prevádzok ZEVO s takouto technológiou.

„Na toto ZEVO sme veľmi pyšní. Som toho názoru, že je to najčistejšie zariadenie na energetické využitie odpadu, aké máme na svete,“ konštatuje a pripomína, že to, čo vychádza z komína zariadenia, je vo veľkej miere len vodná para.

„Taktiež pracujeme na projekte, ktorého cieľom je implementovať technológiu zachytávania oxidu uhličitého,“ vysvetľuje s tým, že oxid uhličitý by mohol byť skladovaný pod Severným morom.

V objekte sa v súčasnosti nachádza malé demonštračné zariadenie na zachytávanie oxidu uhličitého. Spoločnosť sa však uchádza o európske zdroje financovania na realizáciu výrazne väčšieho zariadenia. Cieľom je do roku 2025 nainštalovať plnohodnotnú technológiu na zachytávanie približne 500 000 ton oxidu uhličitého ročne.

Tento krok bude podľa J. Simonsena dôležitým príspevkom v snahe Kodane o to, aby sa stala prvým uhlíkovo neutrálnym hlavným mestom na svete.

Druhou stranou mince je však fakt, že táto technológia so sebou prináša pomerne vysoké náklady. „Áno, ak zavedieme zachytávanie uhlíka, bude to nákladné,“ pripúšťa J. Simonsen.

Ďalším cieľom je do niekoľkých rokov využívať zachytený oxid uhličitý na produkciu syntetických palív, a to kombináciou oxidu uhličitého s vodíkom.

Väčšina príjmu pochádza z tepla

Ako funguje základný biznis model procesu energetického zhodnocovania? „Keď sa dostáva odpad do nášho zariadenia, je to, samozrejme, náklad pre zákazníka, ktorý sa zbavuje svojho odpadu,“ vysvetľuje.

Ide o takzvaný poplatok za prevzatie odpadu (tzv. gate fee, pozn. redakcie), ktorý zariadenie prijíma. Znamená to teda, že na rozdiel od iných zariadení na produkciu energie prichádza palivo do zariadenia na energetické využitie odpadu spolu s peniazmi.

Teplo predstavuje približne dve tretiny príjmov zariadenia, zvyšok spadá na elektrickú energiu a poplatok za prevzatie odpadu. „Je to pre nás obrovská výhoda, že všetku produkciu tepla sme schopní predať,“ zdôrazňuje ďalej.

Keďže má zariadenie takýto stabilný príjem, je logicky schopné znížiť výšku vstupného poplatku, teda cenu za nakladanie s odpadom od občanov.

„Teda ak porovnáme poplatok za prevzatie s poplatkami v iných krajinách, vychádza z toho to, že v Dánsku je tento manažment menej nákladný. U nás je to približne 420 dánskych korún na tonu odpadu (pozn. redakcie: približne 56 eur),“ vysvetľuje šéf kodanského zariadenia.

Energetické zhodnocovanie nevytláča recykláciu

Mnoho ľudí hovorí, že energetické zhodnocovanie odpadu automaticky vedie k nízkej miere recyklácie. J. Simonsen však tvrdí, že to tak nie je. „Aktuálne máme v Dánsku naozaj nadbytočnú kapacitu. Ale keď sa pozriem na iné krajiny, napríklad na Slovensko, Veľkú Britániu či Maltu, nie je to tak. Napríklad Malta nemá ani jedno ZEVO. Takže by ste si mohli myslieť, že tam je stopercentná miera recyklácie. Nie je to však tak. Na Malte smeruje viac ako 90 % odpadu na skládky,“ vysvetľuje J. Simonsen.

Na druhej strane si už aj samotná Malta uvedomila, že toto nie je správna cesta a pripravuje projekt energetického zhodnocovania odpadov.

„Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme recyklovali všetko, čo sa dá, aby sme opätovne použili všetko, čo je možné, ale v určitom stupni sa to otáča, lebo daný materiál sa už nedá viac recyklovať, a vtedy s ním potrebujete naložiť inak. A to je našou úlohou v tomto zariadení. V modernom systéme nakladania s odpadom skrátka potrebujete takýto druh zariadenia,“ pripomína ďalej.

Aká bude budúcnosť energetického zhodnocovania odpadov?

Podľa J. Simonsena to teda znamená, že skládky by mali byť minimalizované a súčasťou odpadového hospodárstva by mal byť len určitý počet zariadení na energetické využitie odpadu. Aj v Dánsku prebieha diskusia o tom, koľko takýchto zariadení krajina potrebuje.

„V súčasnosti máme 23 takýchto zariadení, ale v budúcnosti to tak nebude. Budeme mať možno desať alebo dvanásť zariadení, ale pôjde o väčšie zariadenia napojené na veľké siete diaľkového vykurovania, ktoré budú vybavené technológiou zachytávania uhlíka,“ hovorí J. Simonsen.

Aká je budúcnosť energetického zhodnocovania? Šéf kodanského ZEVO zastáva názor, že v budúcnosti sa zmení najmä štruktúra. Bude teda menej takýchto zariadení, ale budú väčšie a účinnejšie a budú poskytovať teplo aj elektrickú energiu. Samozrejmosťou budú podľa neho aj technológie na zachytávanie oxidu uhličitého.

Všetky zariadenia by neuniesli takéto investície, takže J. Simonsen si myslí, že v určitom štádiu menšie zariadenia ukončia svoju činnosť.

Import odpadu môže v skutočnosti pomôcť, tvrdí J. Simonsen 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.