Základom správneho kompostovania je kvalitná prevzdušňovacia technológia, zle fungujúce kompostárne sú len úložiskom pre bioodpad, hovorí riaditeľka JRK Slovensko Martina Gaislová.
Slovensko sa zaviazalo, že do konca roku 2025 dokáže opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 percent komunálneho odpadu. V ďalších rokoch budú tieto ciele ešte prísnejšie – do roku 2030 musíme materiálovo využiť (recyklovať) 60 % a do roku 2035 až 65 % odpadov.
Európska legislatíva zároveň nariaďuje členským krajinám zaviesť povinné triedenie bioodpadu do konca budúceho roku a krajiny musia zabezpečiť, aby sa takýto odpad triedil priamo pri zdroji a recykloval napríklad formou kompostovania.
Slabé výsledky kompostovania na Slovensku
Na skládkach stále končia tisíce ton odpadu, ktoré by sme tam nemuseli vyviesť. „Naše fyzické analýzy odpadu potvrdzujú, že pre Slovensko bolo dôležité zaviesť zber kuchynského odpadu. V košoch totiž končilo až 45 percent bioodpadu, ktorý je na skládkach nebezpečný, pretože je zdrojom vzniku metánu a iných skleníkových plynov,“ hovorí Martina Gaislová z portálu menejodpadu.sk, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko.
„Takýto bioodpad vieme pritom spracovať, či už v priemyselných kompostárňach alebo priamo v domácnostiach, ktoré majú vlastné kompostovacie zásobníky, napríklad na záhrade.“
Zdroj: menejodpadu.sk
Pri nakladaní s odpadom vzniká aj oxid uhličitý, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania. Martina Gaislová pripomína, že zabezpečením efektívneho triedenia bioodpadu priamo pri zdroji môžeme podstatne znížiť nielen množstvo produkovaných skleníkových plynov, ale aj celkové množstvo odpadu na skládke.
„Bioodpad, ktorý odkloníme od skládky, vieme ďalej spracovať v kompostárni. Dôležité však je, aby bolo kompostovanie riadené a boli pri ňom dodržané všetky požiadavky na kvalitu výrobného procesu. Jedným z nevyhnutných procesov je prevzdušňovanie kompostovacích základok.“ Mnohé kompostárne, ktoré u nás máme, často zápasia s nedostatočnou technikou a nesprávnou technológiou na spracovanie bioodpadu. Odpad postupne hnije, zapácha, láka zvieratá, znepríjemňuje život pracovníkom kompostárne aj okoliu.
„Naším problémom teda nie je len nedostatok kompostární, ale aj to, že nekompostujú správne a často ani nevyrábajú kompost, o ktorý by bol záujem. Sú potom len akýmsi úložiskom pre bioodpad vo vysokých hromadách,“ dopĺňa M. Gaislová.
Kompostovanie je pritom aeróbny proces. Ak bioodpad nemá vzduch, začína hniť a to má priamy vplyv na kvalitu, v tomto prípade skôr nekvalitu, kompostu. Priemyselná kompostáreň s veľkým objemom zhodnocovaného bioodpadu sa preto bez riadnej prevzdušňovacej technológie nezaobíde. Príkladom, ako môže celý proces bezproblémovo fungovať, je Rakúsko. Oprávnene ho môžeme označiť za kompostovaciu veľmoc.
Prečo kompost potrebuje vzduch
Mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre proces kompostovania, musia v prvom rade dýchať. Iba tak prežijú a sú schopné premeniť biologický odpad na hnojivo. Ak majú ľudia menší kompostovací zásobník na záhrade, vzduch sa do kompostu dostane pravidelným primiešavaním ručným prekopávačom. V obecnej kompostárni zas môžu využiť techniku, napríklad traktorom ťahaný prekopávač.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.