Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Vznikol Zväz odpadového priemyslu. Zakladá ho deväť členov

V odpadovom hospodárstve podľa odhadov zväzu chýbajú investície minimálne za miliardu eur.

ZOP

Foto: ZOP SR

Dnes (1. júna 2022) oficiálne vznikol Zväz odpadového priemyslu (ZOP). Novovzniknutá profesijná organizácia má deväť zakladajúcich členov pôsobiacich v oblasti spracovania odpadov a s tým súvisiaceho poradenstva, školstva a samospráv. Sú nimi Annamária Tóthová, Peter Krasnec, Michal Sebíň, Michal Cehlár, Michal Kaliňák, Peter Sekula, Vladimír Žúbor, Peter Gallovič a Marián Christenko. Generálnym riaditeľom ZOP sa stal Ján Chovanec. 

Podnetom na založenie ZOP bola podľa Jána Chovanca skutočnosť, že Slovensko v súčasnosti patrí medzi zaostalé krajiny EÚ v oblasti spracovania odpadu. Preto hlavným poslaním ZOP je podpora modernizácie spracovania odpadu na Slovensku, prostredníctvom aktivít v technickej a legislatívnej oblasti, v oblastiach medzinárodnej spolupráce, vzdelávania a osvety.

„Našim cieľom nie je len upozorňovať na problémy ale vytvorením širokej odbornej platformy zloženej z expertov v sektore prichádzať s riešeniami a ponúknuť Ministerstvu životného prostredia partnerstvo a dlhoročné skúsenosti“, hovorí J. Chovanec.

Na pomenovanie problematických oblastí a nedostatkov v slovenskom odpadovom hospodárstve prijali členovia Deklarácia Zväzu odpadového priemyslu (jej plné znenie si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku). Podľa J. Chovanca má deklarácia sedem oblastí, ktoré najviac trápia odbornú verejnosť a majú alebo budú mať veľký vplyv na život obyvateľov Slovenska:

  1. Úprava odpadov pred skládkovaním,
  2. Celoplošný zber kuchynského biologického odpadu (KBO),
  3. Rozšírená zodpovednosť výrobcov za obaly a neobalové výrobky (triedený zber),
  4. Nebezpečné odpady,
  5. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),
  6. Environmentálne záťaže,
  7. Transparentné a odborné zmeny legislatívy.

Chýbajú investície

Šéf novozaloženého zväzu Chovanec upozorňuje, že na Slovensku v oblasti spracovania odpadov chýba základná infraštruktúra, akou sú napríklad zariadenia na spracovanie kuchynského biologického odpadu s dostatočnou kapacitou, zariadenia na spracovanie  či už tekutých alebo tuhých nebezpečných odpadov, zariadenia na spracovanie vodárenských kalov, recyklačné linky a podobne.

„Bohužiaľ, namiesto budovania infraštruktúry sa od roku 1989 na Slovensku v oblasti odpadov prijímajú zákony a vyhlášky, ktoré nie sú podložené analýzami. Preto nepoznáme predikcie ich dlhodobých dopadov. Náš deficit v modernizácii odvetvia je oproti vyspelým štátom EÚ viac ako 20 rokov a značne začíname zaostávať aj za našimi susedmi ako je Poľsko či Česko“, uvádza J. Chovanec.

Odhady ZOP hovoria, že vďaka dlhodobému zanedbávaniu oblasti spracovania odpadov, má Slovensko investičný deficit na úrovni viac ako miliarda eur.

„Opatrenia, ktoré sa dnes na zlepšenie stavu prijímajú, sú neúčinné, príliš jednostranné, alebo žiadne. Najlepším príkladom je nakladanie s nebezpečným odpadom. Napriek tomu, že Slovensko za uplynulé desaťročie zaznamenalo nevídaný boom v oblasti priemyselnej výroby, ktorá produkuje aj nebezpečný odpad, nebolo postavené prakticky žiadne moderné zariadenie na jeho spracovanie. Množstvo tohto odpadu sa ukladá len na špecializované skládky, ktorým postupne končí životnosť. Keďže nevznikajú nové moderné zariadenia, o niekoľko rokov zažijeme kritický nedostatok kapacít“, dodáva na záver člen prezídia ZOP Peter Krasnec.

Chovanec: Úradníci s nami nekomunikujú

ZOP tvrdí, že zlé nastavenie parametrov, alebo dlhodobé podceňovanie nevyhnutných zmien v siedmich deklarovaných oblastiach, má už dnes negatívny dopad na život obyvateľstva v mnohých regiónoch SR.

„Napríklad hraničný termín na sprevádzkovanie MBÚ liniek na úpravu odpadu pred skládkovaním k 1. januáru 2023 nie je len administratívne nesplniteľný termín, ale ich plošné zavedenie bude znamenať enormné zvýšenie poplatkov za odpad pre obyvateľstvo. Opäť nebola spracovaná dopadová štúdia o dlhodobých vplyvoch tohto kroku, takže nikto nevie o koľko odpad zdražie. Naše vlastné odhady hovoria až o 50% možnom náraste nákladov,“ hovorí J. Chovanec.

Zároveň dodáva, že odborná verejnosť sa dnes ocitla v stave, kedy s ňou úradníci nekomunikujú. Preto sa stáva pravidlom, že niektoré zákony sú buď veľmi prísne, až nevykonateľné, alebo naopak povrchné a každý si ich vykladá po svojom.

V súčasnosti má ZOP rozpracovaných niekoľko projektov. Jedným z najdôležitejších je „Biela kniha odpadového hospodárstva SR“. Tá je základom každého moderného štátu v oblasti odpadov.

„Tak ako to urobili napríklad Nemci a Rakúšania, aj my v nej chceme pomenovať súčasný stav spracovania odpadov a presne definovať východiská a trendy, ktoré by sme mali v praxi využiť. Každý z nás verí, že Ministerstvo životného prostredia SR prijme našu podanú ruku a využije odborný potenciál ZOP na modernizáciu celého odvetvia,“ dodáva na záver J. Chovanec.

Na stiahnutie:


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Veľké ZEVO na juhu Slovenska obce kritizujú

Veľké ZEVO na juhu Slovenska obce kritizujú

Zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu chce spracovať 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu ročne.

Vybrali štyri lokality, spustili obstarávanie. Štát chce sanovať environmentálne záťaže

Vybrali štyri lokality, spustili obstarávanie. Štát chce sanovať environmentálne záťaže

Práce majú potrvať roky. Ministerstvo chce dodávateľov vybrať začiatkom marca.

Traktory na podporu recyklácie? Envirofond ukázal nové dotácie, experti dvíhajú obočie

Traktory na podporu recyklácie? Envirofond ukázal nové dotácie, experti dvíhajú obočie

Nové nastavenie podpory podľa odborníkov triedeniu odpadov výrazne nepomôže. Štátne dotácie by radšej videli inde.

X
X
X
X