Názor. Quo vadis, Slovensko?

Už dlhší čas „z diaľky“ sledujem komunikáciu, diskusiu a načrtnutý postup ohľadne vývoja odpadového hospodárstva na Slovensku. Osobne si myslím, že cesta, ktorá bola nastavená, nie je úplne správna a môže spôsobiť viacero problémov, z ktorých niektoré môžu mať až devastačné dopady na odpadové hospodárstvo. Spomeniem niektoré z nich.

Úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach

So záujmom som si prečítal článok na Odpady-portal.sk zo 4. februára 2022 s titulkom „MŽP SR: Ďalší odklad úpravy zmesového odpadu pred skládkovaním nebude“. Podľa vyjadrenia MŽP SR, spoločnosti, ktoré majú danú povinnosť, mali dostatok času na splnenie tohto cieľa.

Zastávam názor, že ten, kto takéto vyjadrenie dával, asi netuší ako funguje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavebné konanie, samotná kolaudácia, uvedenie zariadenia do prevádzky ako aj samotná výstavba čo i len jednoduchšej technológie.

Ak sa pozriem na čas výstavby takéhoto zariadenia, súčasný stav (vzhľadom na ekonomickú krízu zapríčinenú pandémiou a vojnou na Ukrajine) je od šiestich do 12 mesiacov minimálne, zostáva tak čas na EIA, stavebné konanie, kolaudáciu a uvedenie zariadenia do prevádzky maximálne 1,5 roka. A toto je čas, ktorý ten, na koho sa povinnosť vzťahuje, nevie ovplyvniť. Bežne sa tento proces naťahuje najmä kvôli:

• prieťahom v konaní aj na tri - štyri roky (v súčasnosti existuje veľké množstvo pseudoaktivistov, ktorí účinne brzdia procesy svojimi nezmyselnými pripomienkami a zneužívajú časové lehoty dané zákonom) a je jedno či ide o skládku odpadov, ZEVO, dotrieďovaciu linku, recyklačnú linku alebo kompostáreň,
• personálnom poddimenzovaní na úradoch (na čo sa veľakrát úrady aj oficiálne odvolávajú), čo logicky spôsobuje, že sa k vašej agende úradník (bohužiaľ oprávnene) dostane výrazne neskôr ako je zákonná lehota,
• ako aj chýb vo vydaných rozhodnutiach, ktoré sa potom menia, dopĺňajú a tak čas plynie a plynie.

Ak si preto niekto na ministerstve myslí, že to na základe vyššie uvedeného „dáme“ za dva roky (od účinnosti 1. 1. 2021, presunutej na 1. 1. 2023) je na veľkom omyle. Väčšina spoločností má totiž projekty podané už od roku 2020/2021, no zatiaľ neskončili ani vo fáze ukončenia procesu EIA, nieto stavebného konania.

Subjekty, ktoré majú danú povinnosť si plne uvedomujú potrebu daného smerovania OH, no v ich silách nie je možné ovplyvniť samotný proces schvaľovania daných technológií. A za necelých deväť mesiacov (do 1. 1. 2023) si nemyslím, že všetky projekty budú ukončené kolaudáciou a zároveň už postavené a plne funkčné.

Čo z tohto celého hrozí? V podstate len taký „malý problém.“ Od 1. 1. 2023, ak sa daný termín neposunie aspoň o rok či dva, sa nebude môcť zneškodňovať neupravený zmesový komunálny odpad na skládkach odpadov. Maličkosť? Pre niekoho, kto nepracuje v praxi možno. Pre toho, kto pracuje v praxi katastrofa, ktorá bude mať ďalekosiahle dopady na odpadové hospodárstvo miest a obcí. Kam totiž dáme od 1. 1. 2023 vyše 1,5 milióna ton zmesového komunálneho odpadu zostane záhadou.

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a stavebný zákon

Z môjho pohľadu téma číslo jedna. Ak sa neupravia oba zákony tak, aby sa zamedzilo nezmyselným naťahovaniam pri konaniach zo strany pseudoaktivistov, nikam sa nepohneme. Nakoľko súčasný „módny trend“ napádať v konaní čokoľvek od kohokoľvek už nie je len „hobby“ a biznis jedného združenia, ktorého vedúci predstaviteľ má meno po jednom peknom „spevavcovi“, ale skupiny cielených atakov zo strany x iných združení, advokátskych kancelárii ako aj jednotlivcov, ktorí si na tom robia svoju „občiansku agendu“, častokrát s politickým podtónom.

Naša asociácia už viackrát navrhla spôsob, ako eliminovať dané naťahovania konaní. A to:

1. Kauciou, to jest za každé podanie sa zaplatí na účet MŽP SR kaucia (napr. jednorazovo 5 000 eur) a ak je daná námietka opodstatnená, tak sa kaucia vráti, ak je neopodstatnená, kaucia prepadne v prospech MŽP SR. Som presvedčený, že ak niektoré združenia dávajú mesačne 40 podaní a každé z nich je v podstate nezmysel, tak prísť o 200 000 eur bude asi „drahý špás.“ Daný proces, aj keď v trocha inej forme je upravený v zákone o verejnom obstarávaní a veľmi dobre funguje, takže si osobne myslím, že obdobný princíp sa môže upraviť aj v zákone o odpadoch.
2. Zákonom zlúčiť stavebné konanie a konanie EIA obdobne, ako to je v ČR, a stanoviť maximálnu lehotu na vydanie rozhodnutia (napríklad 150 - 200 dní). Beh na dlhšiu trasu, no zefektívni sa tým a hlavne zrýchli celý proces EIA a stavebného konania a výrazne sa napomôže budovaniu toho, čo je potrebné pre splnenie prísnych limitov zo strany štátu a Európskej únie.

Myslím si, že dané riešenie by uvítali aj iné oblasti ako len odpadové hospodárstvo a zároveň by sa tým neodoprela možnosť komukoľvek sa zapojiť do procesu pripomienkovania jednotlivých zámerov.

Finančná podpora zo strany OZV aj v kontexte záloh na nevratné nápojové plastové obaly a plechovky

OZV a RZV – nekonečná diskusia od momentu, kedy vznikli. Či je finančná podpora OZV dostatočná, či nie je, či ich je veľa, málo, aké majú / nemajú kompetencie a podobne sa rozoberá asi na každej odbornej konferencii. Každý vie, ako by danú situáciu riešil, no zatiaľ žiadny legislatívny návrh neprišiel.

To, že je na malom Slovensku príliš veľa OZV to vie asi každý. To, že si z toho niektoré urobili celkom slušný biznis, vie tiež. To, že do systému triedeného zberu ide málo peňazí, to vieme tiež. To, že po zavedení zálohového systému na nevratné nápojové obaly a plechovky sa znížil príjem do OZV ale v žltých kontajneroch sa naďalej dané obaly vo veľkej miere vyskytujú a vyskytovať budú aj v budúcnosti vieme tiež.

No to, že za dané obaly, ktoré sa po 1. 7. 2022 vyskytnú v žltých nádobách (predpoklad tento rok 40 – 50 % a po zavedení úplného systému podľa našich odhadov a skúseností zo zahraničia cca 20 %) OZV nedostanú od výrobcu ani cent, čo znamená, že nebude vedieť preplatiť ich zber / triedenie / recykláciu a zároveň je tým pádom otázka, či si vôbec budú môcť dané obaly uplatniť v rámci cieľov recyklácie a zhodnotenia, to už asi nevie každý.

Moja otázka: čo s tým? Máme triediť obaly, za ktoré nebude zaplatené a nebudú sa v podstate môcť vykazovať v rámci plnenia cieľov recyklácie? Z environmentálneho hľadiska áno, z obchodného nie. Preto, aj v rámci diskusie so samosprávami je pre nás dôležité, aby sa čo najskôr upravili v zákone minimálne nasledovné oblasti:

• zabezpečiť, aby výrobcovia v zmysle zákona financovali triedený zber v plnej výške a to aj za tie nápojové obaly, ktoré ostanú v žltých nádobách po plnom nabehnutí zálohového systému,
• zákonom stanoviť minimálny percentuálny trhový podiel OZV na trhu (napríklad po vzore ČR, navrhujeme aby OZV mala minimálny podiel aspoň 10 % na trhu),
• zákonom stanoviť minimálne sadzby pre výrobcov do OZV (eliminácia free riderov a tých, ktorí každý rok „preskakujú“ s OZV na OZV),
• zákonom stanoviť maximálnu výšku, ktoré môžu OZV použiť pre vlastnú potrebu (obdobne ako to mal už zaniknutý Recyklačný Fond)

Pokiaľ dosiahneme konsenzus v tejto oblasti, osobne si myslím, že sa stabilizuje celý triedení zber obalov na Slovensku. Veď keď to funguje v iných komoditách RZV (pneumatiky, batérie, elektroodpady), prečo by to nemohlo fungovať aj v obaloch?

Proces tvorby a schvaľovania legislatívnych noriem

V poslednej dobe sme svedkami toho (tak to aspoň vníma časť odbornej verejnosti), že komunikácia pri tvorbe legislatívy je len formálnym aktom, kde odborná verejnosť sa síce môže vyjadriť, no aj tak si tvorca zákona ide vo väčšine prípadoch „po svojom.“

Diskusia existuje, návrhy sú, no keď sa zavrú dvere u tvorcu legislatívy zistíte, že dané stretnutie je v podstate len formálne a vaše pripomienky / podnety ostali len za múrmi danej inštitúcie a nikto sa im ďalej venovať nebude, a to či už na pokyn „zhora“ alebo na pokyn „zdola.“

Môžem otvorene skonštatovať, že za mojej vyše 23-ročnej praxi v odpadovom priemysle som sa s ničím takým nestretol, aby sa legislatíva schvaľovala aj napriek zásadným rozporom, častokrát v parlamente cez pozmeňujúce návrhy. Následne sa robí novela na novelu, kde sa opravujú chyby z predošlých „pozmeňovákov“ a tak sa legislatíva stáva menej a menej prehľadnou a to nehovorím o tom, že poslednú dobu je v nej taký chaos a veľa zmien, že sa stáva temer neaplikovateľnou v praxi.

Preto by som zdvorilo požiadal tvorcov zákonov, aby sa opätovne vrátili k okrúhlym stolom, diskusiám a stretnutiam so všetkou odbornou verejnosťou (priemysel, samospráva, neziskový sektor) a venovali sa pripomienkam tých, ktorým legislatíva ovplyvňuje každodenný život, nakoľko len tí sú schopní - ako som už vyššie spomenul – splniť v praxi to, čo je na nich kladené. A až následne potom tvorili zákony, vyhlášky a podobne.

Na záver

Problémov v odpadovom hospodárstve a zle nastavenej legislatíve je však oveľa viac. Z tých „najhorúcejších“ spomeniem aspoň:

• nulová vzdialenosť na zber skla,
• podpora/nepodpora zberu BRKO,
• recyklácia stavebného odpadu,
• zneškodnenie nebezpečných odpadov, či tekutých, či tuhých
• spracovanie odpadov z azbestu.

Ak by som sa mal venovať všetkým týmto problémom, môj text by musel byť podstatne dlhší.

Berieme na vedomie, že odpadové hospodárstvo je také obsiahle, že nie je možné sa všetkému venovať naraz a hneď, no keď tvorca zákona pochopí, že priemysel a samospráva nie je nepriateľ ale ten, ktorý vie napomôcť tvorbe legislatívy, môžeme spoločne urobiť legislatívu takú, ktorá bude moderná a ktorá bude smerovať tam kam všetci chceme – smerom k trvalo udržateľnej budúcnosti. K daným problémom je tak potrebné stretnúť sa čo najskôr, inak budeme svedkami rozličných kritík a infringementov zo strany EÚ a patovej situácii na Slovensku.

Preto si na záver kladiem otázku – Quo vadis, Slovensko? Cestou do neznáma, kde to bude stáť veľa peňazí, problémov a stresov a v podstate budeme prekračovať na mieste alebo cestou modernou, kde štátna správa úzko spolupracuje s odbornou verejnosťou (nielen mimovládnymi organizáciami ale aj samosprávou a podnikateľskou sférou) na plnení vízií s cieľom čo najoptimálnejšie zabezpečiť to, čo na nás kladie európska legislatíva? Nakoľko pokiaľ si kompetentní neuvedomia, že bez samosprávy a priemyslu sa nič nedosiahne, lebo tí sú nositelia povinností a jediní, ktorí sú dané povinnosti schopní splniť, nie niekto iný, bude správna odpoveď bohužiaľ Cesta do neznáma.

RNDr. Peter Krasnec, PhD., MBA
Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH)

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.