Slovensko nevie vyzbierať toľko odpadovej fotovoltiky, koľko požaduje Komisia. Ministerstvo odkazuje na smernicu, k jej prípadnej zmene urobilo prvý krok.
Slovensku sa v zbere elektroodpadu darí. Podľa štatistiky Eurostatu dosiahli v roku 2020 cieľ 65 % zberu odpadu z elektrických a elektronických zariadení síce len Bulharsko, Chorvátsko a Fínsko, ale Slovensko nasleduje hneď za nimi tesne pod touto hranicou.
Nie všetko však v sektore elektroodpadu funguje optimálne. Jedným z najhorúcejších problémov sú fotovoltické panely, zhodujú sa manažéri organizácií zodpovednosti výrobcov.
V článku sa dozviete:
- v čom spočíva problém s odpadovými fotovoltickými panelmi,
- ako vnímajú problém organizácie zodpovednosti výrobcov
- aké riešenia ponúkajú manažéri OZV
- ako reaguje ministerstvo na ich výhrady a aké opatrenia pripravuje.
Problémom sú predovšetkým ciele zberu. V zákone o odpadoch je podobne ako v smernici EÚ určený cieľ zberu elektroodpadu, vrátane fotovoltických panelov, hmotnosť zodpovedajúca podielu 65 % priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v Slovenskej republike v troch predchádzajúcich rokoch.
Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) pre elektroodpad, ktoré majú na starosti financovanie jeho zberu a zhodnotenia, však upozorňujú na to, že tento cieľ nie je možné splniť, nakoľko fotovoltické panely uvádzané na trh majú oveľa dlhšiu životnosť, než je možnosť aktuálne vyzbierať. To vedie k riziku nesplnenia cieľov.
“Som presvedčený, že tento problém má každá OZV na Slovensku”, hovorí Ronald Blaho, riaditeľ spoločnosti ASEKOL SK, ktorá je jednou z organizácií zodpovednosti výrobcov pre elektroodpad.
V ostatných rokoch Slovensko zaznamenáva nárast fotovoltiky najmä v segmente strešných systémov.
Jozef Kozák, ktorý je výkonným riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov SEWA, hovorí dokonca o geometrickom náraste výrobcov, ktorí oslovujú ich spoločnosť. Výrobcovia fotovotlických panelov sú totiž podľa zákona o odpadoch výrobcami elektrozariadení.
Solárna elektráreň | Foto: Energie-portal.sk
V tretej oslovenej organizácii ENVIDOM sa tomuto segmentu odpadu z elektrozariadení nevenujú. “Zohľadnili sme všetky riziká a problémy súvisiacich s plnením cieľov zberu a recyklácie, ako aj s ich transparentným, korektným a najmä udržateľným financovaním,” objasnil pre denník Odpady-portal.sk jej výkonný riaditeľ Peter Valent.
Budúci fotovoltický odpad nie je zanedbateľnou položkou. V rokoch 2009-2011 prebiehal na Slovensku veľký boom budovania fotovoltických elektrární a odvtedy sa významne rozvíja aj segment budovania fotovoltiky v domácnostiach. "V teréne" je tak rádovo niekoľko desiatok tisíc ton panelov.
"Ak hovoríme o inštalovanom výkone na úrovni 500 – 600 MW, podľa našich prepočtov to predstavuje okolo 55 000 až 70 000 ton budúceho elektroodpadu z fotovoltických panelov," priblížil Ronald Blaho v minuloročnom rozhovore.
Samostatným problémom fotovoltiky, ktorého sa dotkneme aj teraz, je financovanie zhodnotenia panelov po skončení ich životnosti. Téme sme sa podrobne venovali pred rokom v denníku Energie-portal.sk.
Kritizujú komunikáciu s MŽP
Dvaja z oslovených manažérov sa tiež zhodujú v tom, že komunikácia o tomto probléme s ministerstvom nie je optimálna.
“Túto tému komunikujeme s MŽP SR pravidelne približne od roku 2015, no bez výsledku,” hovorí R. Blaho.
Jozef Kozák poukazuje na širší problém, ktoré súvisia so zberom fotovoltických panelov. Tým sú vysoké ciele zberu, ktoré majú plniť výrobcovia, a ktorých zber nedokážu zabezpečiť v zákonom stanovených objemoch.
“Z môjho pohľadu téma plnenia cieľov zberu pre fotovoltiku patrí do väčšej skupiny, a tou sú ciele zberu pre elektroodpad ako taký. S envirorezortom sme dlhú dobu túto tému komunikovali, predložili sme viaceré analýzy a konkrétne paragrafové znenie potrebných legislatívnych zmien, no bez nejakého hmatateľného výsledku. Zrušenie cieľov zberu opakovane pripomíname v každom medzirezortnom pripomienkovom konaní,” vysvetľuje riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov SEWA.
Peter Valent upozornil na to, že bez zmeny systému začne byť situácia neúnosná. Ocenil však stanovisko ministerstva pre Európsku komisiu k revízii smernice o elektroodpade. Slovensko v nej požaduje vyňatie fotovoltických panelov z výpočtu plnenia miery zberu OEEZ.
Fotovoltický panel | Foto: Energie-portal.sk
Ako ďalej?
Črtá sa hneď niekoľko opatrení, ktoré situáciu stabilizovali. Jedným z nich je znížiť ciele zberu pre zariadenia, z ktorých vznikne odpad až o niekoľko rokov.
“Ciele pre niektoré komodity musia byť stanovené špecificky, reálne a motivačne. Iné ciele musia byť stanovené pre výrobky, ktoré sa v minulosti nepredávali a vzhľadom na ich životnosť sa v odpade vo väčšom množstve budú vyskytovať až o ďalších 15-30 rokov, ako sú napríklad fotovoltaické panely, ale aj klimatizácie, či tepelné čerpadlá,” vysvetľuje P. Valent.
K aspoň dočasnému zrušeniu cieľov zberu pre fotovoltiku sa prikláňajú aj ďalší oslovení manažéri.
“Čiastkové riešenie je legislatívne vyňať len fotovoltické panely spod existujúcich cieľov zberu pre elektroodpad a stanoviť pre ich zber samostatné pravidlá. Jednou z možností je zavedenie cieľa na základe metodiky „WEEE generated“, ktorá zohľadňuje reálny vznik daného odpadu,” približuje J. Kozák.
Zostáva vám 38% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.