Personalizácia systému zberu v obciach s rozdielnou infraštruktúrou je cestou k dosiahnutiu čo najvyššej úrovne vytriedenia, píše konateľ spoločnosti 1. východoslovenská OZV Ľudovít Mihálik.
Správa o stave životného prostredia za rok 2021, zverejnená v uplynulých dňoch Ministerstvom životného prostredia SR potvrdila plnenie cieľov recyklácie odpadov z obalov stanovených na rok 2025 a výrazné priblíženie sa stanoveným cieľom určeným pre rok 2030.
Záujem o triedený zber odpadov každým rokom narastá, dôkazom čoho je zmena zloženia komunálneho odpadu v prospech triedeného zberu. Nepochybný podiel na tom majú obce, kde v súčinnosti s organizáciami zodpovednosti výrobcov /OZV/ má zber komunálneho odpadu z obalov a neobalových výrobkov každý rok zvyšujúcu sa úroveň. Je nepochybné, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje veľmi dobre. Akékoľvek spochybnenie tohto systému môže mať za následok zvrátenie plnenia cieľov recyklácie odpadov z obalov.
Komu prekáža dobre fungujúci systém?
Obmedzenie počtu OZV na trhu
Nedávno prezentovaný návrh na obmedzenie počtu OZV na trhu by znamenal vážny zásah do fungovania existujúceho systému. Podstatou návrhu bolo nastavenie trhových podielov minimálne na úroveň 10 percent, čo by v praxi znamenalo, že zo súčasných 10 autorizovaných OZV by ostali na trhu dve autorizované OZV.
Vylúčením zvyšných OZV by sa v maximálnej miere posilnilo postavenie najväčších OZV a výber výrobcov pre dosiahnutie čo najlepších recyklačných poplatkov výrazne zmenšil. Akúkoľvek diskusiu o nastavení trhových podielov pre pôsobenie OZV na trhu možno považovať za diskriminačnú, v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky.
Obmedzenie súťaže medzi jednotlivými OZV
Cieľom hospodárskej súťaže v trhovo orientovanej ekonomike je, aby spotrebitelia dostali čo najkvalitnejšie služby za čo najpriaznivejšie ceny. Podpora súťaže medzi jednotlivými OZV, nie jej obmedzovanie, prináša do prostredia výrobcov predvídateľnú finančnú stabilitu a zabraňuje nekontrolovateľnému nárastu recyklačných poplatkov. OZV si nekonkurujú len výškou recyklačných poplatkov, ale aj rozsahom ponúkaných služieb, kredibilitou, kvalitou, prispôsobením sa individuálnym potrebám výrobcov, či dynamikou poskytovaných informácií.
Konkurencia medzi jednotlivými OZV je v prospech samotných výrobcov, ale predovšetkým všetkých spotrebiteľov. Princíp rovnakých recyklačných poplatkov u všetkých autorizovaných OZV na trhu je pre výrobcov nevýhodný, znamenajúci obmedzenie súťaženia o dosiahnutie čo najoptimálnejších cien, vedúci k monopolizácii trhu jednou, či dvoma OZV.
V rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov je možné podať výpoveď zo zmluvy ako zo strany obce, tak aj OZV. Akékoľvek obmedzenie tohto práva, by v prípade obce znamenalo vážny zásah do systému. Na zamedzenie možnosti podať výpoveď, by najviac doplatili samotné obce.
V prípade nespokojnosti s prácou OZV by mali len minimálne možnosti ako stav v obci zlepšiť. V mnohých, predovšetkým tých menších obciach, pohraničných obciach, obciach s menšou kúpyschopnosťou obyvateľov, či obciach s marginalizovanou komunitou, by sa rozvoj triedeného zberu zastavil a nazeralo sa na nich len skrz počtu obyvateľov v rámci vyrovnania si svojho trhového podielu. V skutočnosti je zmena OZV v obci častokrát vnímaná ako pozitívny impulz v ďalšom rozvoji triedeného zberu v obci.
V prípade výpovede zo strany OZV, sa tak najčastejšie deje v rámci prepočítavania trhových podielov. Keďže trhové podiely jednotlivých OZV sú premenné, závislé od množstva uvádzaných obalov na trh, ide o prirodzený jav. Argument, že zmena OZV v obci naruší triedený zber odpadov neobstojí.
Podpora zdravej hospodárskej súťaže s cieľom dosiahnutia čo najlepších recyklačných poplatkov je dôležitejšia, ako konštatovanie o negatívnom vplyve zmeny OZV v obci. Že výmena OZV v obci neznamená žiadne ohrozenie systému potvrdzuje skutočnosť, že pre rok 2023 nezostala ani jedna obec, ktorú by si OZV nevybrali za účelom financovania triedeného zberu komunálneho odpadu z obalov.
Vylúčenie obcí zo systému
Nevyhnutným predpokladom pre riadne fungovanie v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov je vzťah medzi obcou a OZV, ako aj zberovou spoločnosťou a OZV.
Mnoho obcí je už dnes združených v rôznych regionálnych združeniach obcí. Aj v rámci jedného združenia obcí ide častokrát o obce s rozdielnym demografickým zložením, geografickou polohou, úrovňou zamestnanosti, či prítomnosťou marginalizovaných komunít. Preto je komunikácia s každým starostom obce nevyhnutná.
Naopak, personalizácia systému zberu v obciach s rozdielnou infraštruktúrou je cestou k dosiahnutiu čo najvyššej úrovne vytriedenia. Osobitný prístup si vyžaduje krajské, či okresné mesto, prímestská obec, obec s predškolským, či školským zariadením, pohraničné obce, obec s koncentráciou služieb či priemyslu, či naopak obce s prevahou marginalizovaných komunít Aj preto má zmluvný vzťah medzi OZV a obcou nezastupiteľné miesto v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Je bežné, že v jednom združení obcí pôsobí nielen viac OZV, ale predovšetkým zberových spoločností.
Centralizácia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov
Okrem ministerstva, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, inšpekcie, ktorá je orgánom dozoru a okresných úradov v sídle kraja vo veciach štátnej správy v odpadovom hospodárstve, existuje aj koordinačné centrum založené v zmysle zákona o odpadoch pre vyhradený prúd odpadu, vrátane odpadov z obalov a neobalových výrobkov.
Informácie, ktoré poskytujú jednotlivé OZV koordinačnému centru za účelom potrebným pre výpočet trhového podielu, umožňujú koordinačnému centru verifikovať správnosť doručených údajov. V prípade, že nejaká obec nie je ani po zlosovaní zazmluvnená zo strany OZV, umožňujú zaslané údaje koordinačnému centru overiť správnosť zaslaných údajov a určiť, ktorá OZV nemá vyrovnaný systém. Zmenou kompetencií, prípadne ich posilnením by sa umožnilo koordinačnému centru vykonať také opatrenia, aby žiadna obec nezostala bez zmluvy s OZV.
Pre zriadenie ďalšieho orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva , či vytvorenia „super" koordinačného centra neexistujú žiadne dôvody. Administratívne pridelenie konkrétnej obce, združenia, či celého regiónu vybranej OZV, obmedzenie princípu regionálneho pôsobenia, znemožnenie obce slobodne si vybrať OZV, či naopak ukončiť spoluprácu s OZV, by bolo v príkrom rozpore s konceptom decentralizácie systému. Nezodpovedanými zostáva spôsob zriadenia akéhosi „super orgánu“, ako aj transparentnosť prideľovania OZV k vybraným regiónom a zberovým spoločnostiam pôsobiacim v danom regióne.
Ľudovít Mihálik | Foto: autor
Vzdelávanie verejnosti - jedna celonárodná kampaň?
Medzi zákonné povinnosti OZV patrí aj vykonávanie propagačných a vzdelávacích aktivít s celoslovenským, či lokálnym pôsobením. Slovensko nie je len hlavné mesto, krajské či okresné mestá, ale predovšetkým vidiecke obce. Kým vo veľkých mestách sa čoraz viac uplatňujú smart technológie, v obciach je stále vysoký počet obyvateľov, ktorí nevedia správne triediť, alebo nemajú záujem sa do triedeného zberu zapojiť.
Všeobecne vedené kampane nie sú pre takýchto občanov vôbec motivujúce. Len OZV pôsobiaca v danej lokalite vie, ako sa k týmto ľuďom priblížiť. Iný typ kampane je vhodný v krajskom, či okresnom meste so značným podielom anonymnej sídliskovej zástavby a iný typ kampane v obciach s rodinnou zástavbou. Nechajme kreativitu informačných kampaní na každej OZV.
OZV ako obchodné spoločnosti?
Úlohou každej OZV je predovšetkým plnenie cieľov zameraných na zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov a neobalových výrobkov za výrobcov združených v kolektívnom systéme a to financovaním triedeného zberu v obci, ktoré realizujú zberové spoločnosti. Rozšírením priamej zodpovednosti OZV o povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vytriedeného odpadu, sa z OZV stanú obchodné spoločnosti, suplujúce už dnes zavedenú činnosť obchodovania s druhotnými surovinami. Tá je dnes pokrytá predovšetkým zberovými spoločnosťami realizujúcimi zber komunálneho odpadu z obalov a neobalových výrobkov v obci, ale aj obsluhou priemyselných klientov.
Na rozdiel od zberových spoločností nemá väčšina OZV vybudované štruktúry na obchodovanie s dotriedeným komunálnym odpadom z obalov a neobalových výrobkov. Takáto činnosť je zvyčajne zmluvne obsiahnutá v zmluve so zberovou spoločnosťou, kde v zmysle zákona o odpadoch je z nákladu za zber komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci odpočítaný výnos z predaja druhotných surovín.
Pre obchodovanie s druhotnými surovinami zo strany OZV neexistuje zjavný dôvod, nakoľko na Slovensku dlhodobo existuje sieť dobre vybavených zberových spoločností. Tie sú zmluvne naviazané na zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ako aj priemyselných odpadov v tuzemsku, či zahraničí. Úvahu o zodpovednosti OZV rozhodovať o ďalšom nakladaní s vyzbieraným komunálnym odpadom z obalov v obci považujeme na nesprávnu a škodlivú.
Zdieľaná infraštruktúra - nástroj pre obmedzenie konkurencie
Výsledkom zavedenia tzv. zdieľanej infraštruktúry by bolo značné obmedzenie pôsobenia malých OZV na trhu predovšetkým v oblasti cenovej politiky recyklačných poplatkov. Princíp delenia nákladov medzi všetky OZV by zásadným spôsobom znemožnil diferenciáciu recyklačných poplatkov a to znevýhodnením OZV s malým trhovým podielom.
V rámci trhu dosahujú dve OZV takmer 85% postavenie na trhu, zvyšný podiel na trhu patrí ostávajúcim ôsmim OZV. Rovnaké podieľanie sa na financovaní obcí v regiónoch s výrazne rozdielnymi nákladmi, by mohlo viesť k obmedzeniu činnosti, či dokonca zániku niektorých OZV, následkom čoho by sa radikálne zvýšili recyklačné poplatky pre výrobcov.
Je neakceptovateľné vôbec uvažovať nad stanovením rovnakej ceny za tonu vyzbieraného odpadu pre všetky OZV. Veď zberové spoločnosti nemajú rovnaké náklady na zber, prepravu, či dotriedenie. Ak OZV pôsobí v regióne s nižšími nákladmi, navrhovaný systém by takto znevýhodnil vyššími platbami najmä menšie OZV. To, že medzi jednotlivými regiónmi Slovenska sú značné ekonomické rozdiely, ktoré sa naďalej prehlbujú, vyplýva predovšetkým z rozdielnej infraštruktúry, geografickej polohy, rôznou koncentráciou priemyslu, rozdielnou kúpyschopnosťou obyvateľov, podielom nezamestnanosti, či odlivom obyvateľov do iných regiónov. Za falošnú solidaritu nemôžu niesť následky výrobcovia.
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je po období rôznych zmien dnes stabilným systémom, výsledkom čoho je plnenie cieľov recyklácie, či nie tak dávno zverejnený údaj Štatistickým úradom Európskej únie o prvenstve našej krajiny v recyklácii plastových obalov.
Viac ako v tomto ekonomicky náročnom období realizovať radikálne zmeny s nejasným výsledkom, je potrebné dostať do systému tisícky podnikateľských subjektov ktorí sa vedome, alebo nevedome vyhýbajú zákonnej povinnosti zápisu v registri výrobcov. Zvážiť zrušenie štandardov zberu pri platnosti cieľov zberu, odstrániť deformáciu pri vykazovaní dosiahnutej úrovne vytriedenia započítavaním železných kovov, či usilovať sa o obmedzenie domáceho spaľovania plastového odpadu v zimných mesiacoch v zaostalejších regiónoch.
A to všetko v súčinnosti s pravidelne sa opakujúcou kontrolou dodržiavania zákonnosti zo strany všetkých OZV, vrátane dodržiavania nediskriminačných podmienok u vybraných OZV aj spätne za posledných minimálne päť rokov.
Mgr. Ľudovít Mihálik
konateľ 1.východoslovenská OZV, s.r.o.
1.východoslovenská OZV, s.r.o., je autorizovanou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobalové výrobky s pôsobnosťou na celom území SR. V rámci financovania triedeného zberu sa zameriava prevažne na obce na východnom Slovensku. Sídlo spoločnosti je v Košiciach.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.