Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Michal Sebíň: Treba zdieľať infraštruktúru, systém triedeného zberu je nestabilný pre obce aj OZV

Nedáva zmysel, aby desať OZV robilo desať celonárodných kampaní, dajme tie peniaze dohromady, hovorí riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK vo veľkom rozhovore pre Odpady-portal.sk.

Michal Sebíň

Michal Sebíň / Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  02.03.2023 |  Radovan Kazda, Diana Motúzová, Radovan Potočár

Michal Sebíň v rozhovore priblížil:

  • čo je na rozdiel od priemyslu problémom v komunálnej sfére,
  • ako fungujú presuny obcí medzi OZV,
  • prečo sú niektoré obce pre OZV „drahšie“ než iné,
  • ako si predstavuje zmenu systému a zdieľanie infraštruktúry,
  • kde by podľa neho mala byť zachovaná konkurencia s súťaž,
  • v čom dnes zlyháva kontrola zo strany štátu.

Odpady z obalov recyklujeme najviac v EÚ

Ministerstvo začiatkom februára zverejnilo Správu o stave životného prostredia za rok 2021, ktorá potvrdila, že Slovensko už v predstihu plní cieľ recyklovať 65 % odpadov z obalov. Ako je to možné?

Vnímame to veľmi pozitívne, hoci nejde o žiadnu novinku. Správy o stave životného prostredia už niekoľko rokov ukazujú, že cieľ recyklácie z odpadov obalov stanovený pre rok 2025 plníme s prehľadom. Dokonca sa už približujeme k cieľu, ktorý bol vytýčený pre rok 2030.

Myslím si preto, že s plnením cieľov v oblasti obalov ako Slovensko určite nebudeme mať problém. Z pohľadu plnenia a dosahovania cieľov sa ukazuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako taký funguje dobre.

Do hry však vlani vstúpilo aj zálohovanie nápojových obalov.

Áno, ale nám ako OZV sa upravili naše ciele, pretože časť zodpovednosti za plnenie cieľov Slovenskej republiky na seba prevzal správca zálohového systému. Oficiálne výsledky zálohového systému za rok 2022 (na Odpady-portal.sk sme sa im podrobnejšie venovali tu – pozn. red.) mierne prekonali čísla, ktoré sa predtým dosahovali klasickým triedeným zberom. To iba prispeje k tomu, že štatistiky za rok 2022 by mali byť v prípade odpadov z obalov ešte lepšie než v roku 2021.

Zároveň by som ešte doplnil, že prednedávnom boli zverejnené aj aktuálne čísla Eurostatu, podľa ktorých sme v recyklácií odpadov z plastových obalov dokonca najlepší v rámci celej EÚ.

Foto: Odpady-portal.sk

Z toho by mohol pozorovateľ nadobudnúť pocit, že s odpadmi z obalov je na Slovensku všetko v najlepšom poriadku a že na systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov netreba nič meniť. Je to tak?

Vnímam tu dva dôležité rozmery. Ak hovoríme o dosahovaní cieľov recyklácie, reč je o cieľoch, ktoré vyplývajú zo smernice o obaloch. Tie sa plnia kombináciou zberu odpadu z obalov zo samospráv a z priemyslu.

To znamená, že vždy je dôležité, ako dokážeme povinnosť splniť kombináciou týchto dvoch zdrojov, teda komunálneho a priemyselného odpadu. Zatiaľ čo v prípade priemyslu je systém jednoduchý, dlhodobo tvrdíme, že v prípade samospráv a komunálneho odpadu z obalov máme veľké rezervy. Práve k tejto oblasti sa pritom viažu rôzne národné ukazovatele, ktoré nám nevyplývajú zo smernice, ale máme ich zavedené. Ide o štandardy zberu, ciele zberu či nulovú donáškovú vzdialenosť.

Presuny obcí medzi OZV sú problém

V čom konkrétne podľa vás spočíva problém? Prečo je systém komunálneho odpadu z obalov nastavený zle?

Systém by určite mohol byť nastavený lepšie po technickej stránke. Hlavným prejavom toho, že systém v súčasnosti nefunguje správne, je, že každý rok dochádza k výpovediam veľkého počtu obcí a tie sa presúvajú medzi jednotlivými OZV.

Z pohľadu konkrétnej obce to znamená, že sa narúša kontinuita služieb, ktoré OZV poskytuje, napríklad v oblasti vzdelávania a osvety, ale aj financovania. Každá OZV môže mať vlastný systém preplácania nákladov a často má obmedzené zdroje financovania, čo znamená, že nedokáže obci zabezpečiť taký rozsah služieb, na aký boli v obci zvyknutí.

Sú regióny, kde sa OZV mení každý rok. Tým pádom tam chýba akákoľvek kontinuita v spolupráci obce a OZV. Najvýraznejšie sa tento problém prejavil v roku 2022, kedy zostali samosprávy, ktoré vôbec nemali zmluvu s OZV.

Prečo k výpovediam dochádza?

K výpovediam dochádza už od roku 2016, keďže systém je nastavený bilančne a my si na základe trhových podielov zazmluvňujeme príslušný počet obcí so zodpovedajúcim počtom obyvateľov. Trhové podiely OZV sa v čase menia, pretože výrobcovia zvyšujú alebo znižujú objem obalov uvádzaných na trh. A dôvodom sú tiež prechody výrobcov od jednej OZV k druhej.

To považujete za problém?

V minulosti sa napríklad stalo, že istý obchodný reťazec, jedna z firiem, ktoré uvádzajú najviac obalov na slovenský trh, zmenil OZV. To automaticky prinieslo presun stoviek obcí medzi OZV. Platilo pritom, že nová OZV si príslušný počet obcí aj reálne zazmluvnila.

Okolo roku 2020 sa ale začalo diať to, že o niektoré obce nebol záujem a tieto zostávali dlho bez OZV. Vtedy ministerstvo novelizovalo zákon v tom zmysle, že predchádzajúca OZV musí financovať obec až dovtedy, kým si ju nezazmluvní nová OZV. Následne sa tieto dve OZV majú vzájomne vysporiadať, čo sa týka nákladov i dokladov.

Tento nový mechanizmus sa potom začal uplatňovať aj v praxi, lenže v roku 2022 sa stalo, že osem obcí nemalo zazmluvnenú žiadnu OZV a musela ich financovať ich pôvodná OZV, s ktorou spolupracovali z roku 2021. Tá na to ale nemala žiadne finančné krytie, pretože jej trhový podiel klesol, jej výrobcovia prešli do niektorej z ostatných OZV.

Prečo o niektoré obce nie je medzi OZV záujem? O aké samosprávy ide?

Sú to tie najdrahšie obce, ide o obce s najvyššími nákladmi na triedený zber. Ale každá OZV určite sleduje aj ďalšie parametre, na základe ktorých si vyhodnotí, že spolupráca s danými obcami vychádza neefektívne. Výsledkom je, že niektoré obce sa dostávajú mimo systému a nemajú kontinuálne zabezpečené kvalitné služby. A zároveň na to doplácajú aj OZV, ktoré fungujú poctivo.

Čo je problémom z pohľadu OZV?

Vysvetlím to na našom príklade. Zmluvy s obcami sme ukončovali aj v roku 2022. Dôvodom bolo, že niektorí výrobcovia nám dali výpoveď.

Tieto obce sa následne ocitli v losovaní a najväčšiu časť z nich si vybrala OZV, ktorá je aktuálne v konaní o odobratí autorizácie. Podľa našich informácií s týmito obcami ani len nerokuje, nemá absolútne žiaden záujem uzavrieť s nimi zmluvu. Zjavne sa teda opäť dostávame do situácie, že tieto obce budeme musieť financovať my, hoci ich na druhej strane nebudeme mať kryté zazmluvnenými výrobcami.

Systém považujeme za zle nastavený preto, lebo sa z neho dajú vyberať hrozienka. Náklady na triedený zber objektívne nemôžu byť všade rovnaké. Sú regióny s vyššími nákladmi a oblasti s nižšími nákladmi. Je logické, že ak OZV musí prepúšťať obce kvôli zníženému trhovému podielu, ako prvých sa vzdá obcí, ktoré sú relatívne drahšie.

Obce by sa mali spájať do združení

Pomenovali ste súčasný stav a vysvetlili, čo považujete za problém. Dá sa to ale nejako riešiť? Trhové podiely OZV sa budú meniť stále a je prirodzené, že najväčší záujem medzi OZV bude o obce s nižšími nákladmi na triedený zber.

Systémy, ktoré fungujú v zahraničí, sú štandardne založené na zdieľanej infraštruktúre. Znamená to, že náklady na zber sa delia medzi všetky OZV podľa ich trhového podielu, a to dokonca v každej komodite.

Výhodou je, že takýto systém poskytuje stabilitu na úrovni obcí, pretože nedochádza k žiadnym presunom obcí medzi OZV a vyberaniu hrozienok z koláča. Ide o to, aby bol triedený zber odpadu od občanov zabezpečený na 100 % bez výpadkov a zároveň aby bol proporčne a spravodlivo financovaný jednotlivými OZV. Každá OZV sa totiž podieľa na financovaní zberu z drahších aj lacnejších samospráv.

Foto: Odpady-portal.sk

To znamená, že obce by už nemali zazmluvnenú konkrétnu OZV?

Nastavenie systému sa líši od krajiny ku krajine, ale v princípe platí, že obec má stále zazmluvnenú konkrétnu OZV. Predpoklady pre fungovanie systému sa v každom štáte líšia, ale nikde to nefunguje tak ako u nás, že OZV uzatvárajú zmluvy s tisíckami obcí. Vždy ide o väčšie regióny alebo municipality.

V prípade Slovenska by to mohli byť združenia obcí, s ktorými spolupracujeme už dnes, či už ide o Ponitrianske združenie obcí, Združenie obcí Rajecká dolina, Zemplín a podobne.

V súčasnosti sa ale deje to, že obce v rámci jedného združenia majú zmluvy s rôznymi OZV. V praxi tak síce možno všetky obce v združení obsluhuje jedna zberová spoločnosť, ale päť obcí má päť zmlúv s piatimi rôznymi OZV. A každá OZV má inú predstavu o tom, ako má fungovať triedený zber.

Týmto sa ale dostávame skôr k reforme územnej samosprávy. To je veľké sústo.

Združovanie obcí je prvým dôležitým predpokladom, ale náš návrh smeruje ďalej. Vysvetlím to na dvoch príkladoch zo zahraničia.

V Litve existuje okolo 60 samosprávnych celkov a dve OZV. Každé zo združení obcí má pritom zmluvu s oboma OZV. Ak má jedna OZV trhový podiel 40 % a druhá 60 %, znamená to, že dané združenie posiela faktúru na 40 % nákladov prvej OZV a faktúru na 60 % nákladov druhej OZV.

V Rakúsku zas majú informačný systém, kde sú zverejňované trhové podiely OZV podľa jednotlivých komodít. Obce sú združené do zhruba 90celkov. Systém funguje tak, že regióny sú cez koordinačné centrum rozlosované medzi OZV. Každý región uzatvára zmluvu s jednou OZV, ktorá je poverená koordinačným centrom konať v mene ostatných.

Obce by sa mali spájať do združení

Ako si ale takéto prekopanie systému predstavujete v praxi? Má zákonodarca obciam prikázať, aby sa združovali a nakresliť na mape hranice medzi združeniami?

Samozrejme, ideálne by bolo, ak by došlo k reforme verejnej správy, o ktorej sa na Slovensku hovorí už veľmi dlho. Združovanie obcí nie je požiadavkou len nás ako OZV, ale objavuje sa v rôznych oblastiach a kontextoch. Spájanie miniatúrnych obcí do väčších celkov by určite dávalo zmysel aj v školstve či sociálnych veciach.

Odporúčanie týkajúce sa združovania obcí mimochodom zahŕňa aj analýza „Ako pretriediť triedený zber“ z dielne Inštitútu environmentálnej politiky. Ministerskí analytici tento návrh naviazali na reformu verejnej správy, ale takisto konštatovali, že združovanie obcí je základným predpokladom pre to, aby systém fungoval lepšie, aby obce mali lepšiu vyjednávaciu pozíciu voči OZV aj zberovkám.

Reforma verejnej správy je však, žiaľ, v nedohľadne. Preto si myslím, že v našich aktuálnych podmienkach by sa systém dal postaviť na združeniach obcí, ktoré existujú už dnes.

Foto: Odpady-portal.sk

Existujú, ale združila sa v nich len malá časť obcí. Chcete ostatné obce prinútiť, aby založili združenia?

Ak to pritiahneme za vlasy, dalo by sa to prikázať zákonom. Ten by povedal, že združenie uzatvára zmluvu s OZV v mene všetkých združených obcí. Z môjho pohľadu by však úplne postačovalo, ak by zákon dal obciam takúto možnosť. Nebola by to povinnosť, ale ak by sa tak obce rozhodli, zmluvu s OZV by za ne uzatváralo združenie. Mnohé existujúce združenia vznikli práve a iba za účelom zabezpečovania služieb v odpadovom hospodárstve, takže samosprávam by to mohlo dávať zmysel.

Reálne sa dnes deje to, že my musíme obísť každú jednu obec. Hoci sa dohodneme so združením, rokovať musíme osobitne aj s obcou, pretože s tou uzatvárame zmluvu.

Ak by zákon toto len umožňoval a nebolo by to povinnosťou, tak by sa oproti súčasnému stavu nič nezmenilo. Obce by sa združovali len dobrovoľne.

Riešiteľné je to iba reformou verejnej správy, ktorá by takéto celky vytvorila. Pravdou je, že v krajinách, ktoré som spomínal ako príklad, je to dané historickým vývojom.

Infraštruktúru treba zdieľať len pri zbere

O reforme verejnej správy sa síce na Slovensku hovorí už dlho, ale prakticky je takmer realizovateľná. Dal by sa váš návrh realizovať aj bez modelu zdieľania v rámci združení obcí, hoci by to asi bolo veľmi prácne?

V princípe áno, hoci by to bolo naozaj veľmi obtiažne, lebo veľkým nákladom je to, že OZV-čky musia komunikovať s každou obcou zvlášť. V Rakúsku je to riešené tak, že jedna OZV komunikuje s obcou za všetky organizácie spolu.

Foto: Odpady-portal.sk

V Litve však pôsobia len dve OZV. Máme teda zo zákona zakázať ďalšie?

Nie. Bezpochyby by to pri takomto počte OZV bolo komplikované, takže prichádza tu do úvahy systém, že bude zriadený silný koordinačný orgán, ktorý bude schopný poveriť - napríklad losovaním - jednu OZV, ktorá bude komunikovať s dotyčnou obcou.

Nemohlo by túto činnosť vykonávať už existujúce koordinačné centrum?

Alternatív je viacero. My považujeme za dôležité otvoriť diskusiu o tom a hľadať riešenie, ktoré bude lepšie ako súčasné.

Návrh silného koordinačného centra tu dokonca bol predložený v čase, kedy sa systém zakladal. V Rakúsku však vidíme, že koordinačné centrum má iné postavenie, je akoby nezávislým orgánom, ktorý ani nechce konať v mene ostatných OZV. On skôr kontroluje OZV-čky.

Ak by koordinačné centrum na Slovensku prevzalo aj financovanie, tak asi by si neudržalo svoju nezávislosť.

Ak by vznikol takýto “centrálny orgán” pre koordináciu OZV, o čom by rozhodoval okrem vyjednávania s obcami? Obstarával by a vlastnil aj spoločné kontajnery,alebo aj triedenie odpadu? A čo druhotná surovina z vytriedenia?

Zdieľaná infraštruktúra by fungovala len na úrovni zberu. Dotriedenie a recyklácia by zostala predmetom rozhodovania samotných OZV.

Takže obstarávanie financovania zberu odpadu z farebných kontajnerov by zabezpečoval jeden obstarávateľ? Tým by sa obmedzila hospodárska súťaž v tomto segmente.

Áno. Asi nik nepochybuje o tom, že by sme nechceli súťaž, veď napokon naša OZV vznikla práve tým, že sme požadovali súťaž medzi OZV. Vidíme však, že na úrovni zberu nedáva súťaž zmysel.

Tá dáva zmysel na všetkom, čo sa deje po zbere. OZV sú zodpovedné za plnenie cieľov recyklácie. Napríklad v Slovinsku donedávna výrobcovia ani nefinancovali zber. Náklady za zber boli na obci, ktorá obaly vyzbierala a až ďalšie úkony, teda dotriedenie a recykláciu, financovala OZV.

Nespochybňujem však, že OZV by mali zostať zodpovedné aj za zber, nakoľko chceme mať dohľad nad jeho kvalitou. My však dnes, paradoxne, nemôžeme rozhodnúť o tom, kde sa materiál dotriedi a zrecykluje, či energeticky zhodnotí. V tomto segmente by mala fungovať súťaž medzi OZV.

Z trojuholníka OZV - výrobca - obec vypadne tá posledná?

Zmluvy s obcami de facto zostanú. Na koordinačnom orgáne si vylosujeme regióny, teda združenia obcí. So združením uzatvoríme zmluvu na zber. Na základe podmienok dohodnutých v koordinačnom centre, teda aj cenových, prispôsobených lokálnym podmienkam. Finálnu faktúru za zber však rozdelí a pošle združenie všetkým OZV, ktoré si platby podelia medzi trhové podiely.

Odtiaľ už putuje materiál k OZV, ktorá si zazmluvňuje triedenie, recykláciu a zhodnotenie.

Nefunguje kontrola

Komunikovali ste na túto tému s ministerstvom? Aký má na to názor?

Komunikujeme to dlhodobo. Najviac v čase, kedy vyšla analýza ministerského Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá napísala de facto to isté. Na základe nej vznikla aj pracovná skupina, ktorej cieľom bolo rozvíjať túto myšlienku.

Viedlo to až k tomu, že zámer zreformovať systém, aj oddeliť obalovú legislatívu od odpadovej, sa objavil v legislatívnom pláne vlády. Neskôr sa to odsúvalo do neurčita, až to z plánu vypadlo.

Foto: Odpady-portal.sk

V každom prípade by táto reforma nevyriešila všetky problémy. Napríklad vysokú fluktuáciu obcí medzi OZV.

V roku 2019 si až 400 obcí vymenilo OZV. Každý tento presun je narušením kontinuity. Obce, ktoré neustále menia OZV, nebudú mať nikdy taký kvalitný servis, napríklad aj vo vzdelávaní obyvateľov, než tie, ktoré OZV nemenia.

Nedávno sme absolvovali pracovnú cestu v Rakúsku a pochopili sme, že náš zákon nie je v mnohých veciach zle nastavený. Viaceré inštitúty máme nastavené podobne.

Ktoré?

Napríklad dumpovanie cien. V našej legislatíve je jasne stanovené, že OZV musí poskytovať služby za nediskriminačných podmienok. Podobne to majú aj v iných krajinách, vrátane Rakúska. Lenže u nich OZV neupravujú ceny pri získavaní klienta. U nás nefunguje kontrola.

Teraz trištvrte roka len prezmluvňujeme obce

Vráťme sa ešte k vášmu návrhu na zdieľane infraštruktúry a dôsledkom, možno aj nezamýšľaným. Ako by reforma systému zmenila osvetu a vzdelávanie? Pri systéme jedna obec = jedna OZV mala vždy osvetu v danej obci na starosti konkrétna OZV. Takto sa môže zdať, že to bude sťažené.

Jednak prebiehajú centrálne kampane, na ktoré sa OZV poskladajú cez trhový podiel, takže sa robí celoštátna kampaň. Ale taktiež OZV, ktorá má v mene koordinačného centra zmluvu s obcou, robí aj individuálne kampane. Takže tieto kampane prebiehajú naďalej.

Práveže v tomto vidím pozitívum. Dnes robí informačné kampane každá OZV zvlášť. Vezmime si, že desať OZV robí celonárodné kampane. Aký to má zmysel? Keby sme tie peniaze dali dohromady, môžeme spoločne vytvoriť kampaň s reálnym dosahom.

Motivácia triediť teda neklesne?

Ciele rastú. Vidíme to aj teraz – chystá sa nariadenie, ktoré nahradí smernicu. Ciele pôjdu výrazne vyššie, nehovoriac o tom, že nariadenie prichádza aj s novými povinnosťami. Ja aj zo zahraničných stretnutí vnímam, že pre nich je motiváciou ten európsky cieľ recyklácie, ktorý musia splniť. Preto investujú do rozvoja systému triedeného zberu.

Ale to opäť súvisí s kontrolou.

Áno, v týchto krajinách totiž vedia, že keď cieľ nesplnia, bude to mať následky, keďže výrobcovia dostávajú pokuty. Napríklad v Litve dostávajú pokuty úplne automaticky. Je to dokonca nastavené tak, že keď je cieľ 50 %, avšak ten sa splní len na 40 %, tak každý výrobca musí doplatiť zvyšných 10 percent v podobe kvázi „recyklačnej dane“. V skutočnosti je to ale pokuta, ktorá sa platí automaticky, ak sa nesplní cieľ. Motiváciou je teda cieľ.

Takže celý systém by sa zefektívnil?

Rozhodne. Veď čo robíme v súčasnosti reálne my? Do 20. augusta môžu výrobcovia dávať výpovede. Po 20. auguste vieme povedať, ktorí výrobcovia odbudli. Tí majú termín do októbra na to, aby sa zazmluvnili s novou OZV. Takže vieme, koľko ich odbudlo, do októbra počítame, koľko ich pribudlo, potom ministerstvo zverejní trhové podiely, vypovedáme obce, zazmluvňujeme obce. Až teraz vo februári prebehlo prvé zlosovanie, ktoré dopadlo tak, že s niektorými obcami OZV-čky nechcú ani rokovať, takže predpokladám, že bude ďalšie zlosovanie.

A my vlastne trištvrte roka nerobíme nič iné, len si presúvame obce a počítame trhové podiely. A tú prácu, ktorá by mala byť nosná, teda že sa staráme o to, aby sa odpad triedil a recykloval a aby sa dosahovali ciele, nerobíme, lebo jednak nemáme prístup k tomu odpadu, ale ani na to nemáme čas, lebo počítame obce, čo sa v zahraničí nedeje.

Preto by sme chceli otvoriť diskusiu o tom, či je zdieľaná infraštruktúra riešením, či to prijme trh ako celok, a potom sa môžeme rozprávať o detailoch. V každej krajine sú totiž nejaké špecifiká a v každej krajine to v detailoch funguje trošku inak. Ale ja som presvedčený, že ten princíp ako taký je dobrý. Dá sa na ňom stavať a určite to vieme dostať aj do našej legislatívy.

Foto: Odpady-portal.sk

Informačný systém je základ

Ako jeden z hlavných problémov dnešného systému ste označili presuny obcí medzi OZV. Akým spôsobom by zdieľanie infraštruktúry vyriešilo problém toho, že dochádza k neustálej migrácii medzi obcami?

Obce by nemuseli riešiť žiadne prechody medzi OZV. Vezmime si extrémny prípad, že nám odíde klient, ktorý uvádza na trh 30-tisíc ton obalov. Takže musíme prepustiť 300-tisíc obyvateľov, čo je už pomerne veľa. Tým pádom sa presunie výrobca, presunie sa aj veľa obcí, treba doriešiť výpovede, pohľadávky, viesť rokovania, čo trvá mesiace.

V krajinách so zdieľanou infraštruktúrou to funguje tak, že odchodom klienta sa pre samosprávy a zberové spoločnosti vlastne nezmení nič. Všetky zmeny sa zobrazujú v informačnom systéme. Udeje sa len to, že napríklad jedna OZV mala v papieri trhový podiel 40 %, teraz bude mať už len 30 %. Druhá OZV mala predtým 30 % a teraz bude mať 40 %. To znamená, že od januára sa nebudú fakturovať náklady za papier prvej OZV vo výške 40 % nákladov, ale len 30 %. A ten zvyšok sa bude fakturovať automaticky tomu, kto si zobral daného klienta.

Je to každopádne naviazané na to, že by musel vzniknúť nejaký veľmi kvalitný a funkčný informačný systém. Slovenský ISOH v jeho súčasnej podobe by nepomohol.

Áno, informačný systém je základ. Ale napríklad aj v Rakúsku funguje informačný systém, ktorý sprevádzkovala jedna z OZV – ARA. Tá ho poskytla štátu a všetko ide teda cez informačný systém Ary.

Ohlasovanie zo strany výrobcov v súčasnosti prebieha na kvartálnej báze. To by sa muselo asi zmeniť.

Áno, väčší výrobcovia majú mesačné hlásenia. Myslím si však, že by sa to pokojne dalo udržať aj na kvartálnej báze.

Pri dotrieďovaní a zhodnocovaní treba súťaž

Posuňme sa k dotriedeniu a recyklácii. Ako do tejto etapy vstupujú OZV?

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Obec zvýšila zber kuchynského odpadu o 200 %. Starosta vysvetľuje, čo pomohlo (ROZHOVOR)

Obec zvýšila zber kuchynského odpadu o 200 %. Starosta vysvetľuje, čo pomohlo (ROZHOVOR)

Objem kuchynského odpadu vyzbieraného z domácností a prevádzok v obci stúpol z 12,5 ton v roku 2022 na 28,5 ton v roku 2023.

ZEVO je základom pre zníženie odpadu na skládkach, zhodli sa experti

ZEVO je základom pre zníženie odpadu na skládkach, zhodli sa experti

Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov vyvolávajú odmietavý postoj obyvateľov. No sú základným riešením pri znižovaní skládkovania.

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Podľa aktuálne platného zákona o odpadoch mal byť práve prvý rok po zavedení ISOHu bez ohlásení, pripomína Zuzana Balková.