Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Reakcia: Ad: Financujeme triedený zber a chceme byť pri tvorbe pravidiel, odkazujú firmy ministerstvu

Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec reaguje na článok Odpady-portal.sk z 19. októbra 2023. Reakciu prinášame v plnom znení.

Peter Krasnec

Prezident APOH Peter Krasnec / Foto: Odpady-portal.sk

  • Spravodajstvo |  20.10.2023 |  Peter Krasnec | prezident APOH (medzititulky: redakcia)

So záujmom som si prečítal článok ohľadom pravidiel pri financovaní triedeného zberu, ktorý bol uverejnený v denníku Odpady-portal.sk 19. októbra 2023. V mene Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) si naň dovolíme reagovať.

Trh sa deformuje

V úvode však niečo k RZV – rozšírenej zodpovednosti výrobcov. RZV tak, ako je v legislatíve nastavená, má za úlohu robiť prostredníka medzi výrobcom, samosprávou a zberovou spoločnosťou. Prostredníka v tom zmysle, že výrobca, ak dá na trh zabalený výrobok, má sa postarať o to, aby sa odpad z obalov v čo najväčšej miere vytriedil a recykloval. Postarať, mimo iného, znamená finančne podporovať triedený zber v zmysle § 59 ods. g) zákona o odpadoch a to citujem: „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)]“.

Peter Krasnec

Vyššie uvedené znamená, že má OZV preplatiť tomu, kto triedený zber v samospráve vykonáva, všetky náklady spojené s triedeným zberom. A tu nastáva problém, nakoľko sa na to na Slovensku nedeje. Zo skúseností členov APOH nemáme informácie (a to pokrývame veľkú časť Slovenska), že by akákoľvek OZV pre obaly a neobalové výrobky riešila výšku príspevkov s členom APOH v zmysle vyššie uvedeného § zákona o odpadoch.

V súčasnosti sme svedkami toho, že „trh na poli OZV“ sa deformuje, v systéme chýbajú financie a naviac, ak „dáka“ OZV skrachuje, alebo je jej odobratá autorizácia (čo sa stalo tohto roku u jednej OZV), nikto z výrobcov zberovej spoločnosti nevráti financie, ktoré boli vynaložené na systém triedeného zberu.

Chýbajú financie, v systéme je chaos

Tak sa to stalo aj tento rok, pričom „sekera“ od OZV, ktorej bola odňatá autorizácia, sa pohybuje rádovo v stovkách tisíc eur. Keďže je jasné, že v podstate nevlastní nič, nezaplatené peniaze nedostanú zberové spoločnosti naspäť a budú musieť pohľadávku po určitom čase odpísať. A to bola OZV, ktorá nemala veľmi veľký podiel na trhu. Ak sa do problémov dostane veľká OZV, hovoríme o miliónoch eur.

Čiže súčasné nastavenie RZV a trh na poli OZV spôsobuje len chaos, nedostatok financií v systéme podpory triedeného zberu a skákanie klientov od jednej OZV k druhej OZV bez ohľadu na to, ako to systém triedeného zberu ovplyvní. Ukážkový príklad toho neregulovaného „trhového“ systému je táto jeseň, kde jeden z najväčších klientov (maloobchodný reťazec) odišiel od jednej OZV k druhej (výrazne lacnejšej), čo má za následok chaos na trhu – výpovede obciam a zberovým spoločnostiam s celkovým počtom odhadom 500 až 600-tisíc obyvateľov.

Táto neregulácia, absolútna nekontrola systému spôsobuje len to, že zberové spoločnosti dofinancujú triedený zber častokrát z vlastného vrecka, aby nenarušili systém v obci a komfort pre obyvateľov, na úkor „niektorých vysmiatych výrobcov“, ktorí do systému zaplatia rádovo 3- až 4-krát menej ako ich to bežne stojí v zahraničí a výrazne menej, ako sú reálne náklady spojené s triedeným zberom.

Pre príklad uvádzam uskutočnený oficiálny/zmluvný audit u člena APOH zo strany jednej OZV, kde sa zistilo že daný člen APOH dostane o viac ako 10% menej ako sú priame náklady na zber/triedenie a recykláciu, no bez odozvy OZV na dorovnanie tohto stavu. Ak by sa malo postupovať v zmysle §59 ods. g) zákona o odpadoch, tak si osobne myslím, že percento, o ktoré OZV platia zberovým spoločnostiam menej, sa bude pohybovať rádovo okolo 30 % a viac. A to už je v úplne v rozpore s tým, čo píše RÚZ, že citujem „cenová regulácia by podľa RÚZ zvýšila príjmy zberových spoločností bez toho, aby bolo jasné, ako dodatočný príjem využijú“. Skôr sa my pýtame, kde sa míňajú prostriedky výrobcov, ak nejdú do systému RZV tak, ako majú.

Treba viac regulovať

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné, aby sa daný chaos s RZV/OZV začal regulovať. Podľa nášho názoru je potrebné podporiť legislatívne zmeny tak, aby:

  • nevznikalo OZV ako „húb“ po daždi,
  • bola garancia financií na podporu triedeného zberu a nestávalo sa, že výrobca bude meniť OZV v podstate kedykoľvek,
  • bola garancia toho, že ak OZV prestane platiť, „niekto“ tieto financie do systému vráti (napr. povinnou finančnou zábezpekou zo strany OZV napr. na účet MŽP SR alebo KC Obaly, napr. vo výške jedného štvrťroka),
  • existovali „minimálne“ sadzby pre výrobcov do OZV na základe komplexnej analýzy, čo by zabezpečilo stabilitu systému,
  • sa stanovil minimálny trhový podiel OZV,
  • sa dôsledne kontrolovalo plnenie limitov recyklácie a zhodnotenia u zberových spoločností a recyklátorov,
  • sa zrušilo vykazovanie a platenie za priemyselné obaly a neobaly, čím viaceré OZV môžu „elegantne“ usporiť a obísť vykazovanie plnenia limitov recyklácie cez obecný zber,
  • neboli zberové spoločnosti a obce v neistote, že daný dobre zabehnutý systém pri zmene OZV nebude mať kto preplatiť a bude sa musieť znižovať frekvencia vývozov, miera triedenia a recyklácie a pod.,
  • bola väčšia kontrola OZV a nevznikali prípade, že jedna zanikne a nič sa v podstate nestane, druhá je neziskové združenie, kde neviete, čo sa vlastne s financiami deje, t.j. stanoviť, ako presne má fungovať a vyzerať OZV

Po skúsenostiach z tohto roka si veľmi radi sadneme s predstaviteľmi OZV/RÚZ/výrobcov, samospráv a MŽP SR k férovému nastaveniu systému RZV pre obaly a neobalové výrobky, nakoľko súčasný stav nespeje k tomu, aby sa vytriedilo a recyklovalo čo najviac odpadov z obalov, ale smeruje k tomu, že sa bude recyklovať výrazne menej, čo by však nemal byť trend Slovenska.

Záverom, pre nás je stále prekvapujúce, že ak RZV v iných oblastiach bez väčších problémov funguje, prečo RZV pre obaly a neobalové výrobky stále nefunguje ako má a vytvára sa priestor na špekulácie a manipuláciu. Preto tvrdíme a stojíme si za svojim, rovnako aj za našimi partnermi (samosprávou), že „trh“ s OZV potrebuje reguláciu. Bez toho nie je možné dosiahnuť to, čo všetci chceme, zvyšovať mieru triedenia a recyklácie odpadov z obalov a neobalových výrobkov.

RNDr. Peter Krasnec, PhD., MBA
Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH)


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Navrhujú znížiť niektoré recyklačné ciele. Taraba chce novelizovať kľúčový dokument

Navrhujú znížiť niektoré recyklačné ciele. Taraba chce novelizovať kľúčový dokument

Návrh sa týka batérií a akumulátorov. Súčasný Program odpadového hospodárstva vláda prijala za Jána Budaja.

Vyrásť má najväčšia recyklačná linka na tvrdé plasty. Investori poskytli viac než milión eur

Vyrásť má najväčšia recyklačná linka na tvrdé plasty. Investori poskytli viac než milión eur

Firma chce na západnom Slovensku vybudovať linku už v prvej polovici roka 2024. Do povoľovacieho procesu EIA ešte nevstúpila.

Taraba sa stretol s vedcami, chce vytvoriť komisiu pre odpadové riešenia (+ fact check)

Taraba sa stretol s vedcami, chce vytvoriť komisiu pre odpadové riešenia (+ fact check)

Podľa ministra je Slovensko skládková veľmoc a krajina je odkázaná na pitie kontaminovanej vody z neuzavretých skládok.